V tesnej blízkosti sa nachádza Prístavný most či rafinéria Slovnaft. Len pár sto metrov ďalej má vyrásť aj nová štvrť na Mlynských nivách či oproti na petržalskej strane Dunaja majú zasa vyrasť nové mestské štvrte Southbank či Nové Lido. V tesnej blízkosti, teda 50 metrov od plánovaného LNG terminálu je aj chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.
Investor nového LNG terminálu, ktorým je štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy spadajúca pod rezort dopravy, ubezpečuje, že súčasťou štúdie realizovateľnosti bola aj bezpečnostná dokumentácia, ktorá posudzovala jednotlivé aspekty a riziká realizácie terminálu v danej lokalite. Najnovšie projekt dostal zelenú v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý spadá pod ministerstvo životného prostredia.
Cieľom nového projektu je, aby tu mohli nákladné lode tankovať skvapalnený plyn na dopravnej tepne Rýn-Mohan-Dunaj. V súčasnosti v okolí Bratislavy chýba čerpacia stanica pre lode, kde by si mohli dotankovať skvapalnený plyn. Investor vo svojom zámere argumentuje dekarbonizáciou dopravy. V súčasnosti lode využívajú na svoj pohon prevažne naftu či ťažký lodný olej. Po novom by mali tankovať práve LNG.
Proti projektu sa postavili niektoré environmentálne organizácie. Napríklad Greenpeace upozorňuje, že prechod na LNG neprispeje k dekarbonizácii lodnej dopravy a umiestnenie takéhoto terminálu v blízkosti centra mesta je totálna absurdita. Poukazujú na to, že plyn je vysoko horľavá látka a vždy je tu nebezpečenstvo výbuchu. Za posledné tri desaťročia sa stalo až 19 nehôd LNG terminálov.
Jednou z havárií bol aj výbuch terminálu LNG v americkom meste Plymouth, kde výbuch odtrhol časť potrubia s hmotnosťou takmer jednej tony do vzdialenosti 400 metrov a miesta v okolí výbuchu museli byť evakuované. „Takúto nebezpečnú infraštruktúru, ktorá prispieva ku klimatickej kríze a ohrozuje šancu na nejakú decentnú budúcnosť, nemožno tolerovať nikde, a už vôbec nie v centre mesta,“ tvrdí pre Pravdu Katarína Juríková z Greenpeace.
Prečo chcú LNG terminál postaviť
Termín začatia výstavby bol naplánovaný na tento rok. Spustenie prevádzky je naplánované na rok 2027. LNG terminál bude slúžiť ako čerpacia stanica pre nákladné lode. Má pokryť zvyšujúci sa dopyt po LNG.
V súčasnosti nákladné lode poháňa nafta, cieľom je dekarbonizovať dopravu a nahradiť ropné produkty skvapalneným plynom. Lokalita v prístave pri Bratislave nebola vybratá náhodne. V tejto lokalite podobný LNG terminál nie je.
„Cieľom projektu bolo vytvoriť z prístavov na osi Rýn-Mohan-Dunaj distribučné centrá pre LNG, prostredníctvom ktorých bude možné rozvíjať ďalšie odvetvia ako napríklad verejná osobná doprava, nákladná doprava a energetický priemysel,“ tvrdí pre Pravdu Martin Goliáš zo spoločnosti Verejné prístavy.
Pripomína, že realizácia projektu je podmienená schválením investície zo strany akcionára spoločnosti Verejné prístavy, teda rezortu dopravy. Taktiež získaním finančných prostriedkov na ďalšie stupne projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu. „Následne bude možné aktualizovať časový harmonogram vrátane plánovaného ukončenia realizácie,“ vysvetľuje.
Čítajte viac Slováci stále vo veľkom vykurujú drevom. Na druhej strane naskakujú na novú vlnu čerpadiel a zatepľovania
Na margo nových mestských projektov v blízkosti prístavu hovorí, že musia rešpektovať existenciu prístavu, ktorý sa v tejto lokalite nachádza už desiatky rokov a je dôležitou súčasťou dopravného koridora Slovenskej republiky. Goliáš pripomína tiež bezpečnostnú štúdiu, ktorá bola v tejto veci vypracovaná. Projekt podľa nej spĺňa všetky požiadavky spoľahlivej a bezpečnej prevádzky.
Aktivisti: Výmena jedného fosílneho paliva za iné
Skvapalnený plyn neprispeje k dekarbonizácii lodnej dopravy, myslí si organizácia Greenpeace, ktorá je zároveň proti investíciám do fosílnej infraštruktúry. Podľa nej sa výmena jedného fosílneho paliva za iné nemôže považovať za krok k dekarbonizácii a nahrádzanie „špinavších“ fosílnych palív práve skvapalneným plynom nie je efektívnou stratégiou znižovania emisií.
„Máme 7 rokov na to, aby sme znížili emisie o polovicu, a nemôžeme si jednoducho dovoliť investície a budovanie novej fosílnej infraštruktúry,“ opisuje situáciu Katarína Juríková. Na skutočnú dekarbonizáciu lodnej dopravy je podľa nej potrebné postupne vyradiť využívanie fosílnych palív a prechádzať na batériové, vodíkové a syntetické palivá.
Aj závery štúdie z januára 2020 hovoria, že je pravdepodobné, že používanie LNG lodí počas celého životného cyklu celkovo neznižuje emisie skleníkových plynov. Ak sa zohľadnia riziká únikov počas celého ich životného cyklu, emisie skleníkových plynov z lodí prevádzkovaných LNG môžu byť horšie ako emisie skleníkových plynov z lodí poháňaných konvenčnými lodnými palivami, zhodnotil aj Európsky parlament.
Štát: Negatívne vplyvy sa dajú odstrániť
Kladné stanovisko vydal štát aj preto, lebo negatívne vplyvy na životné prostredie je podľa neho možné odstrániť opatreniami. Z dokumentov k projektu vyplýva, že plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5 500 štvorcových metrov. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur. Územie výstavby areálu LNG terminálu je situované v priemyselnej oblasti mimo obytnej zástavby.
Najbližšie trvalo obývané územie sa nachádza približne 710 metrov. Výstavba LNG síce priamo nezasiahne do území národnej sústavy chránených území, ale nachádza sa v ich tesnom susedstve. Konkrétne ide o chránený areál Soví les (západne cca 270 metrov vzdušnou čiarou), chránený areál Hrabiny (juhozápadne cca 1 kilometer vzdušnou čiarou) a prírodná rezervácia Starý háj (juhozápadne cca 1,6 kilometra vzdušnou čiarou).
Čítajte viac Hirman a SPP hlásia nové dodávky plynu. Slovensku dodajú komoditu svetové energetické giganty
Z posudzovania vplyvov na životné prostredie vychádza, že predpokladané negatívne vplyvy na tieto chránené územia môžu súvisieť s prípadným havarijným únikom LPG, nafty, s ktorými sa bude v navrhovanom termináli zaobchádzať. „Znečistené vody Dunaja by mohli ohroziť vodné a na vodu viazané biotopy, faunu a flóru dotknutých chránených území. Napriek tomu, že pravdepodobnosť havárie je malá, nie je možné ju vylúčiť a prostredníctvom prečerpávacieho plavidla LNG sa môže havária vyskytnúť aj v blízkosti chránených území,“ píše sa v dokumente.