To má za následok vysoký počet škodlivých častíc v ovzduší, ktoré spôsobujú zdravotné problémy. Najmä v úzkych kotlinách ako napríklad Jelšava môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť znečistenie ovzdušia.
Problémom sú najmä emisie pevných prachových častíc. „Tých produkujú domácnosti s individuálnym vykurovaním viac ako 62 percent. Vieme, že tieto emisie ohrozujú zdravie ľudí,“ vraví vedúca odboru emisie a biopalivá zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Janka Szemesová. Emisie z domáceho individuálneho vykurovania sú spôsobené zlými vykurovacími palivami. Zapríčiňujú smogové situácie, zdravotné komplikácie či zníženie kvality ovzdušia.
Čítajte viac Hirman a SPP hlásia nové dodávky plynu. Slovensku dodajú komoditu svetové energetické giganty
Veľký prieskum SHMÚ medzi domácnosťami ukazuje, že so zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto škodlivých látok postupne znižujú. Ľudia viac rekonštruujú a zatepľujú svoje príbytky či modernizujú vykurovacie zariadenia. Z výsledkov prieskumu sa potvrdil prechod na modernejšie a ekologické palivá. To v konečnom dôsledku znižuje emisie v sektore budov. Dôležité je to hlavne pre náš záväzok, že do roku 2050 sa stane Európa uhlíkovo neutrálnym kontinentom. To znamená vypustenie len toľkých emisií, koľko vieme aj spätne zachytiť.
Zatepliť dom sa oplatí
Odbor emisie a biopalivá zo SHMÚ zbiera údaje o tom, ako a čím domácnosti na Slovensku vykurujú, ale aj o tom, či Slováci svoje rodinné domy rekonštruujú a zatepľujú. Informácie o spôsoboch vykurovania v domácnostiach úrad zisťuje opakovane, vlani to spravil už tretíkrát a v doteraz najväčšom rozsahu.
V prvej časti prieskumu sa zamerali na údaje o domoch. Z prieskumu vyplýva, že od roku 2010 bolo zrekonštruovaných až 58 percent rodinných domov. Najväčší podiel bol v Prešovskom a Košickom kraji. Najčastejšie mali domy po rekonštrukcii vymenené okná, potom izoláciu obvodových múrov či zateplené strechy. Zo štatistík tiež vyplýva, že Slováci vykurujú svoje príbytky až na 22 stupňov. Väčšina vykuruje tiež celý rodinný dom.
Tieto údaje sú porovnateľné aj s inými krajinami únie, ukazujú dáta Európskej komisie. Podľa nej priemerná teplota vykurovania v domácnostiach v celej Európskej únii je viac ako 22 stupňov, no v mnohých by sa pohodlne dalo ísť aj na 19 alebo 20 stupňov. Eurokomisia upozorňuje, že znížením termostatu vo vašej domácnosti len o jeden stupeň dokáže ušetriť približne sedem percent energie, ktorú spotrebuje na vykurovanie. Za každý stupeň, ktorý priemerne znížite na vykurovanie, by ste mohli ušetriť viac ako 70 eur z ročného účtu za energiu, uvádza eurokomisia.
Až 80 percent nemeckých domácností znížilo na konci vlaňajška svoje termostaty, ukazujú dáta mníchovskej spoločnosti Tado, ktorá sa zameriava na ovládanie kúrenia pomocou mobilného telefónu. Priemerná teplota v nemeckých domácnosti bola 19,4 stupňa, čo je o 0,8 stupňa menej ako pred rokom.
Obľuba alternatívnych palív rastie
Druhá časť prieskumu sa venovala údajom o palivách. Až 87 percent domácností v roku 2022 využívalo ako palivo drevo. To je v porovnaní s rokom 2019 mierny pokles, konkrétne o dva percentuálne body. Priemerná spotreba dreva je 7,3 tony za rok, čo znamená pokles pol tony za tri roky. Až 80 percent domácností skladuje drevo aspoň jednu sezónu alebo kupuje drevo už suché. „Väčšina domácností kupuje drevo na Slovensku,“ opisuje výsledky prieskumu špecialista na životné prostredie SHMÚ Roman Mach.
Čítajte viac Vo svetových oceánoch sa objavila záhadná flotila tankerov. Kremľu pomáha obchádzať sankcie
Medzi tuhými palivami dominuje palivové drevo, ktoré tvorí skoro 80 percent. Najviac domácností využíva palivové drevo na vykurovanie v Banskobystrickom kraji. Najmenej sa využíva v Bratislavskom kraji. Od roku 2017 došlo k miernemu zvýšeniu využívania elektrickej energie pri vykurovaní.
Zaznamenali tiež mierny pokles využívania zemného plynu, ale nárast využívania drevených brikiet a peliet. „Tieto údaje naznačujú a potvrdilo sa nám, že sa pokračuje v prechode na modernejšie a ekologickejšie palivá,“ tvrdí Mach.
Poslednou treťou skúmanou oblasťou bolo vyhodnotenie údajov o vykurovacích zariadeniach. Priemerný vek klasických, splyňovacích a automatických kotlov z roka na rok rastie. Kým v roku 2019 bol vek takýchto zariadení 11 rokov, o tri roky neskôr už 11,6 roka. Priemerný vek krbových kachieľ či krbov je 17 rokov, rovnako ako v roku 2019.
Stúpa počet takzvaných nízkoemisných zariadení. Sú to napríklad tepelné čerpadlá či moderné kachle. V roku 2017 tvorili takéto zariadenia skoro 15 percent z celkového počtu vykurovacích zariadení. V roku 2022 to bolo už skoro 24 percent. Najväčší podiel nízkoemisných zariadení, 39,5 percenta, je v Bratislavskom kraji. Najmenej, takmer 17 percent, ich je v Banskobystrickom kraji.
Nebezpečné vykurovacie palivá
Prečo sú emisie z vykurovania domácností problém? Zjednodušene preto, lebo v závislosti od toho, čím kúrime, v čom kúrime a ako kúrime ovplyvňuje aj to, čo dýchame. Zle vysušené drevo má napríklad za následok zvýšený podiel nebezpečných častíc v ovzduší. Dôležité je, aby drevo bolo skladované aspoň jednu sezónu a malo dostatok času na to, aby dobre vyschlo.
VIDEO: Celý život ste oheň v krbe zakladali zle. Pozrite si, aká je správna technika
Druhým aspektom je nesprávny výber vykurovacích zariadení. Predovšetkým ich vysoký vek, s čím súvisí aj ich nízka efektivita. V neposlednom rade je to nedostatočné zateplenie domov, pretože uniká teplo a na vykúrenie nehnuteľnosti treba viac energie. Aj preto sa na Slovensku realizuje z plánu obnovy najväčšia obnova domov za posledné roky. Cieľom je zatepliť 30-tisíc rodinných domov.