Medveď vyrástol v osemdetnej rodine kovoroľníka a v desiatich rokoch už držal v ruke kosu. Má ju dodnes odloženú ako relikviu a pamiatku nielen na svojho otca, ale aj na deda, ktorý kosisko vyrobil z pevného javorového dreva. Keď v pätnástich rokoch uvideli spolužiaci na Obchodnej akadémii v Poprade menšieho chalana s vypracovanými svalmi, pýtali sa ho, či je boxer, alebo gréckorímsky zápasník. Usmial sa a odvetil, že svaly mu „tuhli" od kosy, sekery a píly.
Čítajte viac Agroekonóm Medveď: Sklady stavajú na najúrodnejších poliach. Zašli sme priďaleko, potomkom zabetónovaná pôda bude chýbať
Rodičia gazdovali na triapolhektárovom hospodárstve. Neskôr ako vysokoškolák preto nemal nárok na sociálne, ale len na prospechové štipendium. Maloroľníckych samozásobiteľských hospodárstiev ako mali Medveďovci, bola na Slovensku v tridsiatych aj povojnových rokoch väčšina – dve tretiny gazdovstiev mali výmeru do päť hektárov, z toho do dvoch hektárov ich bolo takmer 90-tisíc (28 percent). Takíto „roľníci" nemohli uživiť svoje rodiny bez hoci aj malého zárobku z iného zamestnania, nazývali ich „kovoroľníkmi".
Keď Medveď v roku 1958 završoval v Bratislave štúdium na Vysokej škole ekonomickej, napísal diplomovú prácu o tejto početnej sociálnej vrstve a o zmenách, ktoré by mali prísť aj v ich životných podmienkach. Tému poznal viac než dobre, ako mladý ekonóm analyzoval životný a podnikateľský príbeh svojich rodičov a súrodencov a tisícok iných slovenských maloroľníckych rodín.
Sformovaný zabudnutým svetom
Stále svieži deväťdesiatnik spomienkou zaletí do čias svojho detstva a mladosti. Často musel nanosiť vodu vo vedrách do kuchyne a maštale z kadluba – studničky, ktorá bola od drevenice dobrých 200 metrov. V kadlube plával pstruh, čo bol znak krištáľovo čistej vody. A keď podrástol a prišiel čas chystať sená, chodil na týždeň či dva s otcom a bratmi na lúky pod Podkoreňovou a na Kútoch. Z domu to bolo cez strmé kopce dobrých šesť aj osem kilometrov. Takto sa míňali nejedny stredoškolské a vysokoškolské prázdniny.
Na lúkach mali maštaľ so senníkom aj malú izbietku. Sotva ráno slnko vyskočilo spoza hory, mladíci počuli, ako sa im otec prihovára: „Chlapci, vstávať, ideme budiť trávu.“ Keď im v žalúdkoch už škŕkalo, obzerali sa na protiľahlý svah vzdialenej Pacerky, či sa tam nebelejú batohy, v ktorých im mať alebo niektorá zo sestier nosievali každé ráno výdatné jedlo. Večer sa ženy vracali domov k mladším súrodencom, bolo treba navariť a „obriadiť“ domáce zvieratstvo.
Čítajte viac Vláda schválila odvodovú úľavu pre potravinárov. Očakáva od opatrenia nižšie ceny na pultoch
Medveďovci chovali zvyčajne štyri kusy dobytka, deväť-desať ovečiek, dve prasiatka, kŕdeľ hydiny. Sena bolo treba nachystať na zimu po 9–10 metrákov na kus dobytka. Keď bolo dosť krmiva pre dobytok a ovce, bola sýta aj početná rodina. Od neskorej jesene až do jari jeden z Medveďovcov zostával s jalovinou na podkoreňovských lúkach. Jednoduchšie bolo prihnať zvieratá na lúky a prežiť zimu s nimi, ako zvážať okľukou 12 kilometrov seno do dediny volským poťahom.
Medveď načrtáva spôsob hospodárenia, ktorý zachytávajú štúdie slovenských etnografov a v živej pamäti sa drží už len v hlavách jeho čoraz vzácnejších rovesníkov. Zabudnutý svet horských kolíb a kvitnúcich lúk, aký objavíme už len na fotografiách Karola Plicku.
Dnes krajina okolo Čierneho Balogu vyzerá úplne inak. V blízkosti Podkoreňovej, ktorá leží pár kilometrov na juh od Brezna, vyrástla nová ulica. Mnohé lúky a políčka, čo živili malých čiernobalockých roľníkov, spustli. Medveď odhaduje, že takýchto opustených lúk a polí, ktorých sa zmocňuje les a burina, nájdeme na Slovensku už vari na 300-tisíc hektároch. Spôsob hospodárenia, aký praktizovala rodina Medveďovcov, vydržal v Čiernom Balogu až do začiatku šesťdesiatych rokov. O ďalších desať rokov neskôr tam jeho otec so švagrom a s ďalšími „pokrokármi“ iniciovali premenu skôr založeného Spoločenstva individuálne hospodáriacich roľníkov na celoobecné družstvo.
Na rozdiel od kolektivizácie v päťdesiatych rokoch poznačenej násilím, tzv. dosocializácia hornatých oblastí Slovenska sa podľa spomienok Medveďa už niesla v inej atmosfére. Ľudia našli zamestnanie vo fabrikách a väčšina z nich už nebola ochotná viesť paralelne dva životy – pracovať v meste a potom ešte drieť na malom hospodárstve. Zdola – teda z dedín sa ozývali hlasy, pomôžte nám založiť družstvo.
Orať volmi, zvážať seno na rebriniakoch už mladej generácii z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov nedávalo zmysel. Takto sa na Slovensku založili družstvá a štátne majetky v horských a podhorských oblastiach s výdatnou štátnou podporou „vybojovanou“ z celoštátneho rozpočtu v sume bezmála tri miliardy korún na vyše 300-tisíc hektároch. Vtedy moderná výrobno-technická základňa väčšiny týchto družstiev a štátnych majetkov je dnes, žiaľ, v rozklade.
Zástanca moderny pred aj po roku 1989
Medveď pracoval najprv na VŠE, neskôr v Slovenskej plánovacej komisii v oddelení ekonomiky, ktoré viedol Ján Janovic, neskorší riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a od roku 1969 minister poľnohospodárstva.
K Janovicovi, s ktorým spolupracoval v neformálnom tandeme vyše 30 rokov, ho pritiahol jeho článok, publikovaný mimochodom v Pravde, v ktorom písal, že budúcnosť slovenského poľnohospodárstva je vo výkonnej technike a v moderných technológiách. Rovnako uvažujúci Medveď sa dal dovedna s budúcim ministrom a spoločne koncipovali podobu moderného veľkovýrobného poľnohospodárstva založenú na skúsenostiach z USA.
Janovic aj Medveď mali podobnú mladosť, užili si driny viac než dosť a túžili zmeniť slovenský vidiek a poľnohospodárstvo. Keď sa v roku 1968, v roku veľkých politických, ekonomických aj prostých ľudských nádejí aj sklamaní, rodila česko-slovenská federácia, stali sa jednými zo spolutvorcov usporiadania federálnych vzťahov. V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v medziach režimu zmodernizovali poľnohospodárske podniky, kostrou ktorých boli družstvá a v menšej miere štátne majetky. V tom období sa dobudoval potravinársky priemysel – mäsokombináty, mliekarne, konzervárne, mlyny, ktoré boli schopné spracovať takmer všetko, čo sa doma dochovalo a dopestovalo. Od gruntu sa zmenila slovenská dedina.
Čítajte viac Vláda zakročí proti vysokým cenám potravín. Do obchodov pošle kontroly, v hre je nižšia DPH
Potom prišiel rok 1989 a s ním zmeny, na konci ktorých je po tridsiatich piatich rokoch obrovský pokles potravinovej sebestačnosti. Medveď v tomto období pracoval viac ako dve desaťročia ako poradca vo Zväze poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Obhajoval aj obhajuje myšlienku, že budúcnosť aj vzhľadom na prudký rozvoj nových technológií majú väčšie a nie malé hospodárstva. Slovensko si musí ujasniť aj vzhľadom na svoj povojnový i ponovembrový vývoj, ktorý zrodil novú vidiecku i mestskú spoločnosť, akou cestou sa bude uberať jeho poľnohospodárstvo, potravinárstvo a vidiek.