Medzitým ale kabinet v stredu predstavil analýzu cenového vývoja základných druhov potravín a v rámci nej aj niekoľko riešení, ktoré by s vysokými cenami mohli zatočiť.
Dokument, ktorý už vláda schválila, prichádza s celkovo piatimi opatreniami, ktoré by mohli ceny potravín v obchodoch znížiť. Prvým navrhovaným riešením je cenová kontrola u predávajúcich vybraných druhov potravín v maloobchode, ktorú by Slovenská obchodná inšpekcia mala vykonať do konca budúceho roka.
Čítajte viac Vláda zakročí proti vysokým cenám potravín. Do obchodov pošle kontroly, v hre je nižšia DPH
Ďalším návrhom je, aby si ministerstvo pôdohospodárstva do konca budúceho roka pravidelne vyžadovalo informácie v podobe ziskov a strát od vybraných potravinárov. Rezort si má tiež vyžiadať informácie o cenách vybraných druhov potravín, aby ich mohol následne analyzovať.
Okrem toho má vzniknúť aj nové webové sídlo, ktoré bude slúžiť na porovnávanie cien potravín v maloobchode. „Platforma by umožňovala zverejňovať, porovnávať a graficky zaznamenávať vývoj cien základných potravín u jednotlivých predajcov,“ píše sa v dokumente ministerstva financií. Dokument tiež navrhuje zváženie posilnenia cenových orgánov.
O ďalšom možnom riešení prehovoril v stredu minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Smer). Ten po rokovaní vlády povedal, že by mohlo pomôcť aj zníženie DPH na základné potraviny o päť percent. „V hre je aj obmedzenie obchodných marží obchodných reťazcov alebo zníženie DPH na základné ceny potravín, vieme si predstaviť jej pokles z 10 na päť percent,“ povedal minister. S podobným riešením už má súčasná vláda svoje skúsenosti. V roku 2015, s platnosťou od začiatku roka 2016, schválila zákon, prostredníctvom ktorého znížila DPH na vybrané potraviny z 20 na 10 percent.
Tento rok sme už pritom boli svedkami krátkodobého riešenia vysokých cien potravín, s ktorým prišla ešte vtedajšia vláda na čele s Eduardom Hegerom (Demokrati, v tom čase OĽaNO). Iniciatíva však v polovici marca prišla zo strany samotných reťazcov, ktoré sa dohodli s vtedajším vedením ministerstva pôdohospodárstva na memorande o zastropovaní cien vybraných potravín. Celkovo išlo o 400 potravín, ktoré boli označené špeciálnym symbolom a toto opatrenie bolo v platnosti tri mesiace.
Kontroly v obchodoch
Šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) po rokovaní vlády zhrnul, že štát bude po novom viac kontrolovať cenovú evidenciu obchodných reťazcov v súvislosti s potravinami. „Štát sa konečne začne pozerať a starať sa o to, aby nedochádzalo k tomu, že ceny potravín sú také vysoké a neúmerné. Pozrieme sa presne na toto a povieme, kde, kto a akým spôsobom, samozrejme v súlade s tým, že dodržíme obchodné tajomstvo. Začína sa teda normálna práca štátu, ministerstiev vo vzťahu k vysokým cenám potravín,“ zdôraznil minister.
Takáč pritom už dlhodobo hovorí, že obchodné reťazce na Slovensku zažívajú „Klondike“ a v priebehu posledných dvoch rokov pandémie zažili „neskutočný nárast ziskov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi“. O „žmýkaní Slovákov“ zo strany reťazcov hovoril v prvých mesiacoch tohto roka aktuálny šéf parlamentu a predseda strany Hlas Peter Pellegrini.
Čítajte viac Fico: Po hypotékach a dôchodkoch sa pozrieme na potraviny. Takáč pripravuje lavínu návrhov
Realita je však iná. Podľa analytika spoločnosti Finstat Pavla Suďu síce veľká štvorica reťazcov pôsobiacich u nás zaznamenala zisky, ale v skutočnosti nejde o nič mimoriadne. „Reťazce s individuálnym maloobchodným obratom nad 25 miliónov eur dosiahli v uplynulom účtovnom roku čistý zisk zhruba 290 miliónov eur. Medziročne sa prakticky nezmenil,“ poznamenal ešte v septembri Suďa.
Vládne riešenie bude znamenať, že štát začne po novom kontrolovať marže, nákupné aj predajné ceny potravín u producentov, potravinárov, ale aj v obchodných reťazcoch. Kontrolu cien bude vykonávať obchodná inšpekcia, ktorá svoje skúsenosti naberala už pri kontrole cien v súvislosti so zavádzaním eura v roku 2009. „My sme takmer dva roky robili tento typ cenovej kontroly. Robili sme vtedy cenový vývoj, vtedy bol zákon o cenách v poriadku – bola povinnosť viesť cenovú evidenciu, inšpekcia mala kompletné právomoci, bola cenovým orgánom takým, ako mala byť,“ vyjadrila sa k navrhovaným opatreniam šéfka inšpekcie Nadežda Machútová.
Okrem kontrol, ktoré prebiehali po zavedení eura, však kontroly v obchodoch nastúpili aj o čosi neskôr. Nedozerala však na ne obchodná inšpekcia, ale dôchodcovia. Od začiatku roka 2016 vtedajšia Ficova vláda v rámci svojho sociálneho balíčka v tom čase zaviedla spomínané zníženie sadzieb na vybrané potraviny. Kabinet vtedy Jednotu dôchodcov Slovenska požiadal, aby jej členovia začali v obchodoch kontrolovať, či reťazce skutočne svoje produkty zlacnili alebo zostali ceny rovnako vysoké ako predtým.
Reťazce však vláde odkazujú, že problém je skôr na strane nízkych príjmov domácností, a preto by sa mala skôr zamerať na zvyšovanie ekonomického rastu, aby si ľudia mali z čoho potraviny dovoliť kupovať.
Podľa Martina Krajčoviča, šéfa Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce ako Tesco, Billa, Lidl či Kaufland, však zatiaľ ministri s obchodmi o konkrétnych návrhoch znižovania cien nerokovali. „Minister pôdohospodárstva Richard Takáč prisľúbil, že pred tým, než čokoľvek zverejnia, tak budú s nami rokovať, aby sme prediskutovali možné návrhy a skúsili nájsť prieniky. Zatiaľ však takéto rokovanie nebolo,“ prezradil pre Pravdu Krajčovič.
Krajčovič zdôraznil, že obchody sa kontrol zo strany štátu neboja a štát bude podľa neho kontrolovať len to, čo už raz skontroloval. Protimonopolný úrad totiž už začiatkom novembra zverejnil výsledky niekoľkomesačného prešetrovania potravinárskeho sektora, ktoré malo zistiť, či sú za rastom cien potravín neprimerané marže obchodných reťazcov. „Analýza vývoja cien týchto produktov ukázala, že vyššie náklady reťazcov na vstupe sa premietli do zvýšenia predajných cien. Akcie či dokonca samotné zastropovanie cien reťazce dokonca „pokrývali“ aj znížením vlastného zisku. Úrad na základe týchto výsledkov teda nedospel k podozreniu o koordinácii reťazcov pri určovaní predajných cien,“ uzavrel úrad.
Čítajte viac Nové čísla rastu cien: Inflácia ďalej klesá, potraviny za rok zdraželi aj tak o skoro 8 percent
Zamerajte sa na mzdy, odkazujú reťazce
Z vládnej analýzy vyplýva, že ceny potravín začali rásť po celom svete po začiatku vojny na Ukrajine, čo zasiahlo svetový obchod nielen s energiami, ale aj s agrokomoditami. Čo sa týka Slovenska, vrchol potravinovej inflácie sme dosiahli v marci tohto roka a ceny v obchodoch odvtedy postupne klesajú. Zatiaľ čo v období od januára 2022 až do marca 2023 ceny potravín v priemere rástli o 2,1 percenta za mesiac, od apríla do októbra tohto roka, naopak, klesali v priemere o 0,1 percenta za mesačne. Aj preto podľa vlády regulácia cien v aktuálnej situácii nie je potrebná.
Celú situáciu v prvých mesiacoch tohto roka komplikovali aj nízke reálne mzdy v hospodárstve, ktoré začali rásť až koncom roka. V prvom štvrťroku 2023 totiž reálne mzdy klesli celkovo o 4,5 percenta a domácnosti si tak mohli kupovať čoraz menej tovarov a služieb. Až v októbri začali platy podľa Štatistického úradu SR rásť rýchlejšie ako inflácia a reálne mzdy začali stúpať. Ľuďom tak po ustupujúcej inflácii zostáva v peňaženkách viac peňazí a postupne si tak môžu z obchodov odnášať napríklad aj viac potravín.
Stále to však ani zďaleka nie je ideálne a podľa analýz Národnej banky Slovenska si na vyššie výplaty ešte budeme musieť chvíľu počkať. Upozorňuje na to aj Krajčovič, ktorý pripomína, že príjmy Slovákov sa nachádzajú výrazne pod priemerom EÚ a na potraviny zo svojich zárobkov musia vyčleniť až 26 percent, pričom priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 17 percent. „Vláda by sa mala zaoberať najmä možnosťami, ako zvýšiť ekonomický rast, z ktorého by sa zvyšovali aj mzdy, ktoré sú primárnym problémom na Slovensku,“ podotkol šéf aliancie moderného obchodu.
Najlepším liekom je konkurencia
Zástupca reťazcov Krajčovič tiež hovorí, že vláda by mala podporovať aj potravinárstvo, najmä špeciálnu rastlinnú výrobu, ale aj spracovateľský priemysel. Taktiež zdôraznil, že u nás chýba väčšia konkurencia v rámci potravinárskeho priemyslu a naša produkcia nie je v dostatočnej miere schopná konkurovať tej zahraničnej.
To vo výsledku spôsobuje, že rovnako aj obchodníci nakupujú rovnaké potraviny za vyššie ceny, ako nakupujú obchodníci v okolitých krajinách. „Podpora domáceho spracovateľského priemyslu je z dlhodobého pohľadu najlepším riešením pre stabilitu cien potravín,“ hovorí Krajčovič s tým, že regulácia je naopak najhoršou z možných ciest.
Čítajte viac Nové čísla rastu cien: Zdražovanie výrazne poľavuje (+ grafy)
Potrebu zvyšovania miery konkurencieschopnosti zdôrazňuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „Naši producenti potravín by potrebovali zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, aby dokázali udržať krok s kolegami z okolitých krajín, kde je agropotravinárstvo násobne viac podporované,“ hovorí pre Pravdu hovorca komory Matej Korpáš.
Poľnohospodárska komora okrem toho upozorňuje aj na možnosť odvodových úľav z dôvodu, že mzdy patria k najväčším položkám, ktoré vplývajú na cenu konkrétnych produktov. „Predošlý parlament schválil odpustenie časti odvodov zamestnávateľom v potravinárstve a v niektorých častiach poľnohospodárstva. Toto opatrenie je platné do konca januára nasledujúceho roku,“ pripomenul Korpáš s tým, že komora chce s novou vládou rokovať o predĺžení týchto opatrení.
K problému sa pre Pravdu vyjadrila aj Únia hydinárov Slovenska, ktorej zástupcovia sa už stihli stretnúť s novým vedením rezortu pôdohospodárstva. Hydinári v tejto súvislosti pripomínajú, že pri cenách potravín je potrebné rozlišovať medzi spotrebiteľskými cenami, ktoré stanovuje obchod, a odbytovými cenami, za ktoré výrobcovia predávajú potraviny svojim odberateľom. „Odbytové ceny potravín a ich vývoj závisí od vývoja výrobných nákladov. Ak príde k zníženiu výrobných nákladov potravín, je možné následne aj znižovať odbytové ceny potravín,“ povedal Daniel Molnár z únie hydinárov.
Čítajte viac Fico s Takáčom chcú kontrolovať ceny potravín. Ak sa zmenia, zakročíme, varuje reťazce
Molnár preto vidí recept na nižšie ceny potravín v znížení výrobných nákladov, medzi ktoré okrem iného patria aj ceny elektrickej energie a plynu či mzdové náklady a odvody. „Ak príde aj za pomoci opatrení štátu k zníženiu cien týchto nákladových položiek, bude možné riešiť aj otázku odbytových cien potravín. Spotrebiteľské ceny však výrobcovia potravín nestanovujú,“ zdôraznil Molnár.