Ubrániť sa zdražovaniu sa nepodarilo desiatim percentám najslabšie zarábajúcich domácností. Podľa údajov Štatistického úradu v roku 2022 platilo, že k desiatim percentám najhoršie zarábajúcich ľudí na Slovensku patrili pracovníci s hrubým príjmom 719 eur mesačne a menej.
V roku 2022 sa situácia všetkých domácností zhoršila, no tento rok už bol iný a prispeli k tomu práve zásahy štátu. „Samotné vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o desať percent. V roku 2023 by kúpna sila priemernej rodiny bez započítania vládnych opatrení, teda aj bez vplyvu plošného zastropovania cien energií, klesla o devätnásť percent,“ upozorňujú autori štúdie Jana Valachyová a Matúš Senaj z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V roku 2022 štát kompenzoval iba štyridsať percent rastu cien, v roku 2023 bola miera náhrady zo strany štátu priemerne väčšia ako nárast cien.
Relatívnu odolnosť ukazujú aj peniaze na bežných účtoch v bankách. Po nástupe zdražovania sa síce prestal objem peňazí, ktoré držia Slováci na vkladoch, zväčšovať, no nenastal ani ich prepad – stále sa držia tesne pod 42 miliardami eur.
Drvivá väčšina rodín si tak v tomto roku priemerne môže dovoliť nakupovať o tri percentá viac. Smutnou výnimkou sú práve domácnosti s najnižším príjmom, ich kúpna sila klesla o tri percentá. Znamená to, že ak pred vznikom inflačného šoku mali nízkopríjmové domácnosti pomyselných sto eur, v roku 2023 ich kúpna sila klesla tak, ako keby v období pred rastom cien nemali sto, ale len 97 eur. Je to tak preto, že nízkopríjmové domácnosti sú citlivejšie napríklad na rast cien potravín, ktoré výrazne stúpali.
Celkovo je dobrá správa, že domácnosti neschudobneli. Zdražovanie masívne, aspoň zatiaľ, neznamenalo prudký pokles životnej úrovne absolútnej väčšiny obyvateľov Slovenska. Štát zaintervenoval a zdražovanie sa tak prejavilo najmä v tom, že sa prehĺbila diera v rozpočte. Štát rast cien do veľkej miery zobral na seba a občania ho pocítia v inej forme vo chvíli, keď bude nová vláda ozdravovať verejné financie.
V prvom kole ozdravovania si štát viac pýta napríklad od fajčiarov a konzumentov alkoholu, no vláda napríklad okrem iného ohrozuje dôchodkový systém tým, že na súčasné penzie berie z tých budúcich. Vláda totiž znížila podiel príspevkov do druhého piliera a získala tým viac peňazí na vyplácanie súčasných dôchodkov.
Nízkopríjmových domácností sa aj napriek významným kompenzáciám zo strany štátu zdražovanie nakoniec dotklo a sú na tom o niečo horšie ako pred prepuknutím takzvaného inflačného šoku, teda masívnej vlny zdražovania.
Znamená to, že klesla kúpna sila najzraniteľnejších domácností. Kúpna sila vyjadruje, koľko tovarov a služieb si môže napríklad konkrétna domácnosť kúpiť. Je to ukazovateľ, ktorý zohľadňuje výšku príjmov aj ceny v obchodoch. Ak konkrétnej domácnosti rastú príjmy, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa kúpna sila zvyšuje. Ak totiž súčasne rastú ceny rýchlejšie ako mzdy, kúpna sila klesá.
Čítajte viac Ekonóm Šuster: Vláda používa triky, aby rozpočet na budúci rok vyzeral lepšie
Reálne mzdy nerástli
To sa v skutočnosti dialo aj v roku 2023. Reálne mzdy klesali, to znamená, že ich rast nestačil na rast cien. No koncom roka sa to otočí. „Čakali sme, že tento trend sa začne už v treťom kvartáli tohto roku, no štatistici nakoniec rast priemernej hrubej mzdy vykázali len na úrovni 8,3 percenta, pričom priemerná inflácia v tomto štvrťroku dosiahla 8,9 percenta. Priemerná reálna mzda tak medziročne ešte stále klesala, aj keď už len o 0,6 percenta. V závere tohto roka a na budúci rok však už očakávame celkom svižný rast reálnych miezd, možno až okolo troch percent, ktorý by mohol znovu naštartovať aj o niečo vyššiu tvorbu úspor domácností, a teda aj ich finančného bohatstva,“ upozorňujú analytici VÚB banky.
Pokles reálnej mzdy znamená, že ani zvýšenie mzdy sa neprejavuje v zlepšení finančnej situácie domácností. „Zvýšenie mzdy v dôsledku nepriaznivých makroekonomických faktorov zároveň nepociťuje až 68 percent ľudí a len menej ako polovica potvrdila jej rast v bežných cenách. Narastajúce náklady na život celkovo 63 percent populácie rieši aj tým, že si odopiera tovary, ktoré boli pre nich dovtedy štandardom. Navyše, podľa prieskumu až dve tretiny respondentov uvádzajú, že disponujú finančnou rezervou len do výšky 3-tisíc eur a ďalšia približne desatina do 5-tisíc eur,“ upozorňujú analytici VÚB banky.
Vzhľadom na masívne zdražovanie pokles kúpnej sily slovenským domácnostiam naozaj hrozil. Štát sa však do celej situácie vložil a v roku 2023 minul miliardy eur na to, aby kúpna sila domácností, a tým aj životná úroveň, neklesla.
Najslabších sa pred zdražovaním nepodarilo ochrániť a súvisí to aj s tým, ako vláda a parlament nastavili kompenzačné opatrenia.
Štyri veľké opatrenia za miliardy
Štát v roku 2023 oprel kompenzačné mechanizmy o štyri základné piliere. Roku 2024 na tieto opatrenia minul celkovo 4,2 miliardy eur. Najvýraznejší zásah do verejných zdrojov je dotácia cien energií. Na tento účel v roku 2023 ide celkovo 2,64 miliardy eur a je to druh opatrenia, ktoré zasahuje plošne všetky domácnosti. Relatívne väčší význam má zastropovanie cien pre nízkopríjmové domácnosti, keďže v ich spotrebe tvoria účty za energie relatívne väčšiu časť výdavkov.
Napriek tomu platí, že vyššiu sumu zaplatil štát za dotovanie cien energií pre domácnosti s relatívne vyšším príjmom. Ich spotreba je totiž nominálne vyššia, a to aj napriek tomu, že celkový podiel na výdavkoch týchto domácností je nižší.
„Čím má domácnosť nižší príjem, tým viac percent z neho dáva na jedlo a bývanie, teda energie. Zároveň platí, že manévrovací priestor v týchto nevyhnutných položkách je nižší ako napríklad pri službách alebo tovaroch, ktoré nepotrebujete na dennej báze. Kvôli tomu tak inflácia viac dopadla na nižšie príjmové skupiny obyvateľstva,“ upozorňuje Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne. Opäť prichádza na stôl argument, že bohatším rodinám štát dotuje napríklad vykurovanie bazénov, zimných záhrad a podobne. Spotreba bohatých domácností je tak vyššia ako nízkopríjmových domácností, no súčasne podiel energií na celkových výdavkoch je relatívne nižší.
Čítajte viac Ficova vláda ukázala rozpočet. Zvyšuje dane, no aj tak neozdravuje dostatočne. Prídu ďalšie bolestivé opatrenia, hovoria experti
„Cenový strop na energie je plošné opatrenie a pomáha rodinám vo všetkých príjmových kategóriách. Otázna je jeho efektivita, keďže rodiny s vyšším príjmom majú v nominálnom vyjadrení vyššie výdavky na energie, výdavky na toto opatrenie sú vyššie na hornom konci príjmovej distribúcie,“ dopĺňajú autori štúdie Valachyová a Senaj.
Druhé najvýznamnejšie opatrenie je zvýšenie rodičovského bonusu – pracujúce deti posielajú peniaze svojim rodičom v penzii. Na tento účel išlo z rozpočtu na tento rok 614 miliónov eur. Toto opatrenie je problematické vzhľadom na to, ako funguje. Z pohľadu podpory najslabších je totiž daňový bonus postavený na hlavu. Čím nižšia je totiž mzda zamestnanca, tým nižšiu sumu vo forme daňového bonusu pracovník získa.
Tretí pilier ochrany pred zdražovaním tvorila mimoriadna valorizácia dôchodkov. Počas roku 2023 prešla parlamentom legislatíva, ktorá automaticky zapína valorizáciu penzií aj počas roka. V júli sa dôchodky mimoriadne zvýšili o 10,6 percenta. Je to tak preto, že medzi januárom a marcom ceny stúpli o viac ako päť percent.
Čítajte viac Zásah Ficovej vlády oberie mladých o stovky či tisícky eur na dôchodku. Pozrite si prepočty
Parlament sa počas roka 2023 zhodol na tom, že rast cien je natoľko prudký, že každoročná valorizácia dôchodkov, ktorá prichádza pravidelne od januára, vzhľadom na prudký rast cien nestačí. Práve preto vznikol mechanizmus mimoriadnej valorizácie. Štát touto formou vyplatiť 522 miliónov eur. Táto pomoc pomohla predovšetkým tým domácnostiam, ktoré sa nachádzajú v nižších príjmových kategóriách. Je to tak preto, že práve tu sa nachádzajú poberatelia dôchodkov.
Štvrtý výrazný pilier je zvýšenie prídavkov na deti. Tieto prídavky sú od roku 2023 vo výške 60 eur. Spolu s vyšším daňovým bonusom bolo zvýšenie rodinných prídavkov súčasťou „prorodinného balíka“ vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča. Tento balík je kontroverzný najmä spôsobom, akým ho parlament prijal. Obrovskou rýchlosťou parlament odklepol výdavky za viac ako miliardu, chýbal priestor na vecnú diskusiu. Celkovo v roku 2023 štát na prídavky v rozpočte vyčlenil 432 miliónov eur. Rodinný balík jednoducho nepomáha najslabším.
„Išlo o plošné opatrenie, ktorého slabým miestom bolo, že väčšina z týchto peňazí je naviazaná na daňový bonus, ktorý sa viaže na výšku príjmu. Iba rodičia päťdesiatich piatich percent detí si podľa rozpočtovej rady na 200-eurový príspevok siahnu a, žiaľ, nie sú to rodičia detí, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Nepodarilo sa tak efektívnejšie pomôcť jednorodičovským domácnostiam alebo domácnostiam s viacerými deťmi,“ uzavrel Kočiš.