Riaditeľ filozofického ústavu o súčasnosti: Zvykli sme si na viac áut v rodine a dve dovolenky v zahraničí, toto sa musí skončiť

Sme totiž súčasťou sveta, ktorý podlieha fyzikálnym zákonom, a naše predstavy o produkcii bez konca sú podľa neho len súčasťou ideológie zameranej na rast. Všetko nasvedčuje tomu, že ak chceme prežiť vo svete, na ktorý čoraz rýchlejšie doliehajú klimatické zmeny, budeme sa musieť čím skôr začať uskromňovať, meniť svoj hodnotový rebríček, zbavovať sa konzumného spôsobu života a staviť na ekonomiku, ktorá nie je postavená na myšlienke bezbrehého rastu za každú cenu. V opačnom prípade nám hrozí rozvrat a nad väčšinou svetovej populácie visí čoraz viac silnejúca hrozba globálneho klimatického holokaustu.

Veľké množstvo ekonómov obhajuje predstavu o ekonomickom raste až donekonečna. Vy, naopak, tvrdíte, že nekonečný rast nie je možný. Prečo je to tak?

Základné fyzikálne zákony nás jednoducho nepustia. Žijeme na planéte, kde je konečné množstvo zdrojov a na akýkoľvek rast sú potrebné surovinové a energetické zdroje. Pokiaľ sú tieto zdroje obmedzené, ani v teoretickej rovine nie je možné počítať s tým, že ekonomika postavená na neustálom raste je dlhodobo udržateľná. Lenže suroviny a energia sú vstupy do ekonomiky, ale akákoľvek ekonomická aktivita má aj výstupy vo forme znečistenia.

Čokoľvek sa vyrobí, skôr či neskôr sa stane odpadom, pričom pri tejto výrobe sa spotrebováva energia, ktorá produkuje emisie skleníkových plynov a ďalšie formy znečistenia. Schopnosť planetárneho systému pohlcovať znečistenie produkované ľudskou aktivitou je konečná. Aktuálne klimatické zmeny sú ukážkou toho, že schopnosť planéty pohlcovať produkty ľudskej ekonomiky, väčšinou vo forme rôznych foriem znečistenia, je už prekročená. Ak chceme zachovať obývateľnosť planéty, budeme musieť zmeniť systém ekonomiky, ktorý prírodu vníma ako zdroj surovín a úložisko všetkých druhov odpadov zároveň.

Čítajte viac Rektorka poľnohospodárskej univerzity: Kvôli Volvu sme stratili najúrodnejšiu pôdu, pílime si pod sebou konár

Opakom zamerania sa na nekonečný rast je nerastová ekonomika. Mohli by ste priblížiť, čo je jej podstatou a aká je jej filozofia?

Ide o koncept nulového alebo záporného rastu. Ak má byť zachovaná aspoň minimálna úroveň globálnej spravodlivosti, tak krajiny, ktoré spotrebovávajú väčšinu svetových zdrojov, budú musieť začať znižovať svoju spotrebu a rovnako aj objem svojej ekonomiky. Nerastový koncept hovorí o ideálnom stave ekonomiky, ktorá je dlhodobo udržateľná v tom zmysle, že nebude závislá od rastu. Takáto ekonomika poskytuje svojej populácii určitý životný štandard a určitú úroveň spotreby. Sú v nej zabezpečené základné ľudské práva vrátane práva na bývanie. V jej rámci však nie je možné považovať za samozrejmé, že ľudia budú napríklad niekoľkokrát do roka cestovať letecky do zahraničia.

Ide totiž o obrovskú environmentálnu záťaž. Okrem toho je problém napríklad aj spotrebovávanie exotického ovocia. Uhlíková stopa takéhoto dovozu z druhého konca sveta je taká obrovská, že pokiaľ by sme mali zaplatiť reálne environmentálne náklady, tak by sme za takéto ovocie platili stovky eur. Ekonomika postavená na neraste by sa do veľkej miery musela spoliehať na miestne zdroje a pracovať s nimi.

Štatistiky uvádzajú, že priemerný Slovák ročne vyprodukuje 6,5 tony emisií CO2. Organizácia spojených národov (OSN) hovorí o tom, že globálne udržateľná produkcia sa pohybuje v rozmedzí okolo 1,5 až 2 tony na osobu. Spotrebovávame a produkujeme asi dvoj- až trojnásobne viac, ako je globálne udržateľné, a dôsledky nášho správania dopadajú na ľudí žijúcich v krajinách takzvaného globálneho Juhu, ktorí sú zatiaľ najvýraznejšie ohrození dôsledkami klimatických zmien.

Kritické hlasy v súvislosti s nerastovou ekonomikou hovoria o obavách z poklesu životnej úrovne. Mali by sme sa v takejto forme ekonomiky viac uskromniť, byť menej konzumní či zmeniť svoj spôsob života?

Pokles životnej úrovne s veľkou pravdepodobnosťou nastane aj v dôsledku klimatických zmien. Ak napríklad nejaký hurikán zničí značnú časť obytnej infraštruktúry alebo energetickej siete, tak životná úroveň klesne. Posledných 30 rokov, keď bolo možné prestavať ekonomiky na nový model fungovania postavený na udržateľnosti, sme premrhali tým, že sme investovali do vytvárania konzumných návykov, ktoré je možné dosahovať iba na úkor iných.

To do veľkej miery súvisí s tým, čo sociológovia nazývajú horizontom očakávaní – teda to, čo považujeme za dobrý život. Pred 50 či 70 rokmi považovali ľudia za dobrý život to, že majú bývanie a nehladujú. Teraz ľudia považujú za dobrý život to, že majú v rodine dve autá a aspoň dvakrát do roka idú na dovolenku do zahraničia. Primeraná životná úroveň je tak do veľkej miery otázkou očakávaní. Súvisí to s tým, že súčasná ekonomika funguje na vytváraní nových potrieb. Do marketingového priemyslu sa dávajú oveľa väčšie zdroje ako do ochrany životného prostredia alebo do propagovania udržateľného spôsobu života. Dostávame sa tak do situácie, keď zrazu nutne potrebujeme niečo, o čom sme pred niekoľkými rokmi ani nevedeli, že to existuje.

Čítajte viac Silná veterná smršť a krupobitie na východe Slovenska narobili škody v miliónoch eur. Zverejnili podrobný prehľad škôd

To by si však vyžadovalo zmenu životnej filozofie a myslenia ľudí.

Práve v tom spočíva problém. Otázka životnej úrovne stojí na tom, čo považujeme za dobrý život. Ten môže byť spojený napríklad s dostatkom voľného času na regeneráciu, venovanie sa svojim koníčkom či času stráveného s rodinou. Pokiaľ by sa toto stalo celospoločenskou hodnotou, napríklad namiesto túžby po drahých autách či inom spotrebnom tovare, tak nebudeme vnímať pokles životnej úrovne.

Naša spoločnosť je postavená na koncepte rastu. Teda na predstave, že sa budeme mať čoraz lepšie, budeme vyrábať a spotrebovávať čoraz viac. Základné fyzikálne zákony však hovoria, že to je možné len do určitého času. Potom sa ukáže, že už nemáme z čoho viac vyrábať. Dobrým príkladom tohto prístupu je obezita plynúca z prejedania sa. Tá je ukážkou toho, že to, že máme niečoho viac, nezvyšuje kvalitu života, naopak, kvalita života v tomto prípade významne klesá.

Zdá sa však, že ľudia sa nedokážu vzdať konceptu rastu ani napriek tomu, že sa čoraz viac hovorí o zelenej ekonomike. Teda, že vymeníme „špinavé" technológie za zelené technológie, ale produkcia „musí rásť ďalej".

Odborne to nazývame ideológiou alebo paradigmou rastu. Základný rámec, v ktorom väčšina inštitúcií uvažuje o tom, čo je možné a žiadúce v spoločnosti, je postavený na ideológiách 19. storočia. Ide o ideológie, ktoré boli presvedčené o tom, že čím viac budeme vyrábať a čím viac sa budeme ako krajina industrializovať, tým viac sa staneme rozvinutejšími. Išlo do veľkej miery o chybný úsudok. Environmentálne náklady, ktoré za tento prístup platíme, ukazujú, že išlo o slepú cestu vývoja.

Takže sme sa od toho 19. storočia výraznejšie neposunuli.

Čo sa týka predstáv, o tom, čo to vlastne je rozvinutá spoločnosť, ide skutočne o myšlienky, ktoré vznikli v 19. storočí.

Čítajte viac Experti odporúčajú, na čo si dať pozor pri kúpe klimatizácie

Ako sa bude meniť trh práce v najbližších desaťročiach na podklade klimatických zmien?

Je to náročné odhadnúť, pretože klimatický systém sa mení príliš rýchlo. Nielen biologické systémy, ale rovnako aj sociálne a politické systémy nie sú schopné dostatočne rýchlo sa prispôsobovať zmenám. Priemerné teploty sú už teraz vyššie ako kedykoľvek v minulosti, a ich rast pokračuje, dokonca sa zrýchľuje, čo bude mať obrovský vplyv na to, ako sa vôbec vykonáva práca. Otázne je, ktorý typ práce sa bude vôbec môcť vykonávať, v ktorých ročných obdobiach alebo v ktorej časti dňa. Máme napríklad množstvo zamestnaní postavených na technológiách, ktoré sú chladené vzduchom. Toto už o niekoľko rokov počas najväčších horúčav nebude možné. Rozloženie práce počas dňa, ale aj počas roka sa kvôli tomu bude musieť zmeniť.

Nárast teplôt bude spôsobovať aj to, že z oblastí, ktoré sú horúčavami najviac postihnuté, budú utekať veľké množstvá ľudí. V subtropických oblastiach jednoducho nebudú schopní žiť. Je otázkou, ako sa k tomu európske krajiny postavia. Či ich nechajú umierať, alebo ich prijmú, čo bude znamenať, že sa budú výrazne meniť počty ľudí na trhu práce. Zároveň tak stúpne aj počet ľudí, ktorým bude potrebné zabezpečiť nejaké služby zo strany štátu. V súvislosti so zrýchľovaním klimatických zmien a stúpaním globálnej teploty sa tak ocitáme pred problémom, ako zabezpečiť dostatok potravín a vody pre celú populáciu či priemysel.

Môže sa veľmi jednoducho stať, že veľké priemyselné podniky, ktoré sú závislé od dostatočného množstva vody, budú musieť pre jej nedostatok zastavovať výrobu. Napríklad vo Francúzsku sa niekoľko rokov po sebe stalo, že krajina musela obmedzovať fungovanie jadrových elektrární, ktoré sú závislé od chladenia vodou z riek. Vody bolo príliš málo a bola príliš teplá na to, aby v elektrárňach dokázali zabezpečiť bezpečné chladenie jadrových reaktorov, z bezpečnostných dôvodov preto museli obmedziť ich prevádzku.

Čítajte viac Solárna energia zachránila európsky energetický systém. Hrozba nedostatku elektriny je odvrátená

Už skôr ste hovorili o globálnom klimatickom holokauste. Čo to pre svet bude znamenať?

V dôsledku rýchlych klimatických zmien sa menia podmienky na život. V niektorých oblastiach sveta sa stáva voda nedostupnou komoditou a sú tam príliš vysoké teploty na to, aby tam mohli ľudia fyzicky prežiť. Keď majú problém prežiť ľudia, majú ho aj zvieratá a rastliny. Znamená to, že tieto oblasti budú čeliť nedostatku vody a potravy. V takýchto podmienkach sa rozširujú aj mnohé nákazlivé choroby. Keď nastane situácia, a OSN pred ňou varuje už niekoľko rokov, že bude neúroda na viacerých miestach sveta naraz, nastane hladomor.

Minulý rok OSN uvádzala, že hrozbou smrti z hladu je ohrozených približne 80 miliónov ľudí a toto číslo každý rok rastie. Pokiaľ sa bude klíma meniť tak rýchlo ako doteraz, môže sa stať, že v priebehu niekoľkých rokov, maximálne niekoľkých desiatok rokov, bude toto číslo niekoľkonásobne vyššie ako teraz. Ak sa toto nepodarí vyriešiť, môže sa stať, že veľká časť ľudí, ktorí sú najviac ohrození klimatickými zmenami, bude zo svojich krajín utekať alebo zomrie. Ak budú na úteku stámilióny ľudí, tak to rozvráti všetky existujúce politické systémy.