Európsky parlament chce týmto spôsobom znížiť environmentálnu záťaž, ktorú planéte spôsobuje masová spotreba. Spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú pre výmenu tovaru namiesto jeho opravy, prídu každý rok približne o 12 miliárd eur. Navyše podľa štúdie Európskej komisie by 77 percent občanov únie uprednostnilo opravu pred kúpou nového tovaru.
„Právo na opravu“ bolo v Európskom parlamente 21. novembra. Parlament sa v utorok zhodol na tom, že v rokovaniach s Európskou radou bude „právo na opravu“ presadzovať. Samotná Európska rada v podstate súhlasí, že spotrebitelia by mali mať širšie práva na opravu vecí.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
V súčasnosti je bežnou praxou, že ak sa pokazí bežný malý spotrebič, napríklad vysávač, je jednoduchšie ho vyhodiť a kúpiť nový. Špeciálne v situácii, keď uplynie záručná lehota. Nová legislatíva by mala zjednodušiť proces prípadnej opravy aj po uplynutí záručnej lehoty a mala by vytvoriť systém na základe, ktorého bude jednoduchšie jednotlivé tovary opraviť.
Dostupné opravy tovarov majú veľký význam pre zníženie environmentálnej záťaže pre planétu. „Toto je jeden zo základných princípov obehového hospodárstva. Malo by to tak byť, mali by sme sa takto správať už aj teraz. Avšak niekedy ľudia majú pocit, že oprava ich bude stáť porovnateľne ako nový tovar, preto radšej kupujú nový neopotrebovaný tovar. Čo najdlhšie používanie tovarov a ich oprava má v hierarchii obehového hospodárstva dokonca vyššie postavenie ako triedenie či recyklácia odpadu.
Dôležité je, aby odpad nevznikal alebo sa jeho tvorba minimalizovala. No a nevznikne práve vtedy, keď všetko, čo sa mi pokazí, nebudem nahrádzať ihneď novým tovarom.“ hovorí Eva Sadovská, analytička Wood & Company.
Jednoduchšie opravy neznamená, že ich budú spotrebitelia aj využívať. „Otázne je, či bude každý spotrebiteľ natoľko uvedomelý, že keď sa mu niečo pokazí, tak sa to pokúsi najprv opraviť. Závisieť to bude samozrejme aj od cenového rozdielu opráv a nových predmetov. Ak budú mať spotrebitelia pocit, že za cenu dvoch – troch opráv si môžu kúpiť nový tovar, tak to mnohí urobia hneď. A to sa v podstate robí aj teraz,“ dodáva.
Upozorňuje navyše na to, že do hry v tomto prípade vstupuje morálne opotrenie. „Keď sa starší typ výrobku pokazí, majú možnosť a možno aj potrebu nahradiť ho novým – modernejším. Do hry teda vstupuje morálne opotrebenie výrobkov, to znamená, že spotrebiteľ výrobok subjektívne hodnotí horšie, hoci by ho mohol opraviť a fungoval by ďalej správne,“ hovorí.
Denník Pravda zisťoval aj stanovisko niekoľkých veľkých predajcov elektroniky a bielej techniky, no do uzávierky sa nevyjadrili.
Čítajte viac V druhom pilieri je trinásť miliárd eur. Siahne vláda ľuďom na úspory?
Nové povinnosti aj práva
Tento systém by mohol mať viacero oporných bodov. Dizajn návrhu počíta s tým, že samotní výrobcovia budú svojich zákazníkov informovať o tom, že ktoré tovary sú schopní opravovať. Zároveň, keď príde zákazník k opravárovi, mal by v štrukturovanej podobe dostať informáciu o podmienkach a cenách opravy. Týmto spôsobom by malo byť pre klienta jednoduchšie porovnávať jednotlivé ponuky na opravu aj ceny komponentov.
Súčasťou návrhu novej európskej legislatívy je aj špeciálna internetová platforma, ktorá by mala záujemcom o opravu zjednodušiť hľadanie opravára. Pomocou tejto platformy by si spotrebiteľ s pokazenou vecou mal jednoducho vyhľadať vhodného opravára vo svojom okolí.
Zároveň návrh počíta s tým, že po oprave by mal spotrebiteľ nárok na šesťmesačnú záručnú dobu. To všetko by spotrebiteľov malo motivovať k tomu, aby sa vo väčšej miere rozhodovali pre opravu napríklad spotrebičov. Cieľom je to, aby novými nákupmi nenahradzovali veci, ktoré sa dajú opraviť a ďalej používať. Predĺženie životnosti produktu bude znamenať menej odpadu a automaticky menšiu environmentálnu záťaž pre planétu.
Európska komisia bude napríklad presadzovať, aby sa povinnosť poskytovať štandardizovaný dotazník netýkal všetkých firiem, ktoré poskytujú opravy. Výnimky majú ochrániť napríklad drobné firmy od veľkej záťaže.
Na podobe novej smernice sa musia jednotlivé európske orgány ešte dohodnúť. Zatiaľ je jasné toľko, že aj Európska rada a aj Európsky parlament chcú jednoduchšie opravu podporiť, no konkrétnu podobu európskej smernice musia tieto orgány ešte pripraviť. Prvé stretnutie Rady a europarlamentu je naplánované na 7. decembra.
Čítajte viac Arogantní boháči? Ficova vláda cieli na banky novou daňou, tie hovoria o dôsledkoch pre ľudí
Odpadu tvoríme veľa
Množstvo elekroodpadu, ktorý v súčasnosti vzniká sa aj v súčasnosti relatívne bežne opravuje. Až 52 percent vyzbieraného elektroodpadu v EÚ tvorili v roku 2021 veľké elektrospotrebiče ako práčky a chladničky, tie sa aj v súčasnosti bežne opravujú.
Z údajov Eurostatu vyplýva, že v roku 2021 sa na Slovensku vyzbieralo toľko elektroodpadu, že na jedného obyvateľa pripadá zhruba 9,5 kilogramu. To je pod priemerom EÚ, ten je na úrovni takmer jedenásť kilogramov na osobu.
Celkový objem odpadu, ktorý každý Slovák ročne vyprodukuje zhruba 478 kilogramov. Tvorba odpadu na Slovensku je relatívne problematická. „Na Slovensku platí a aj v ďalších rokoch platiť bude, že s rastúcou spotrebou ide ruka v ruke aj rastúca tvorba odpadu. Z každého jedného minutého eura sa skôr či neskôr stane nejaký odpad. Vo vyspelejších krajinách sa objem vzniknutého odpadu zvyšuje s rastúcou spotrebou pomalšie. Míňajú síce dosť, ale kupujú si udržateľnejšie, kvalitnejšie produkty, ktorých cena je zväčša vyššia,“ dodáva Sadovská. Navyše veľká časť odpadu končí na skládkach, čo tiež znamená environmentálnu záťaž.