Predchádzajúca vláda urobila krok opačným smerom, keď zaviedla automatický vstup do druhého piliera a nastavila predvolenú investičnú stratégiu, ktorá mladých sporiteľov automaticky posúva do rizikovejších, no perspektívnejších fondov. S nástupom novej vlády sa, prirodzene, objavujú otázky o budúcnosti druhého piliera. Fico a jeho vlády sa už v minulosti rozhodli pre otváranie druhého piliera, no jeho vlády robili aj iné kroky.
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny pod novým vedením Erika Tomáša zatiaľ o žiadnych zmenách v druhom pilieri nehovorí. „K tejto téme je potrebná odborná diskusia, preto je predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ hovorí rezort. Možností, čo sa s druhým pilierom môže stať, je teda viac.
Čítajte viac Vláda rokovala o pomoci s drahými hypotékami. V hre sú zrejme dve možnosti
Otvorenie druhého piliera
Fico v minulosti druhý pilier štyrikrát otvoril. Z druhého piliera tak odchádzalo v konkrétnych kolách od štyroch do desať percent sporiteľov, spolu odišli rádovo státisíce sporiteľov. Všetky obdobia otvorenia druhého piliera sa diali v čase, keď bola pri moci nejaká z vlád Roberta Fica. „Pri predchádzajúcich otvoreniach druhého piliera sa do Sociálnej poisťovne vrátila približne jedna miliarda eur.
Každé otvorenie druhého piliera však prináša náklady aj tým sporiteľom, ktorí v druhom pilieri ostávajú, a to z toho dôvodu, že DSS musia prispôsobovať investičné stratégie týmto krátkodobým zmenám, a teda upúšťajú od výnosnejšieho dlhodobého investovania. Dôchodkové fondy totiž držia likviditu, aby dokázali presunúť požadované množstvo prostriedkov do Sociálnej poisťovne,“ upozorňuje Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Čítajte viac 600-eurový 13. dôchodok čelí kritike ekonómov. Čakali sme, že vláda ako prvé predstaví niečo iné, tvrdí analytik
Otvorenie druhého piliera vo všeobecnosti znamená, že viac peňazí bude mať k dispozícii Sociálna poisťovňa, teda štát. Úspory ľudí, ktorí tieto peniaze z druhého piliera vybrali, sa vrátili do prvého piliera a štát nimi financoval dôchodky súčasných dôchodcov. To je totiž princíp prvého priebežného piliera. Štát tieto peniaze vezme, aby financoval penzie súčasných dôchodcov.
Vzťah medzi prvým a druhým dôchodkovým pilierom je do istej miery konkurenčný. Čím viac pracujúcich je v druhom pilieri, tým väčšie dôsledky to má aj na financovanie prvého piliera. Pracujúci a živnostníci odvádzajú na dôchodky 18 percent z výšky takzvaného vymeriavacieho základu. Sporitelia v druhom pilieri si 5,5 percenta vymeriavacieho základu posielajú do druhého piliera, zvyšok ide do prvého piliera. Ľudia, ktorí v druhom pilieri nie sú, odvádzajú celých osemnásť percent do prvého piliera. Otváranie sporiaceho systému teda automaticky posilňovalo priebežný systém. Ten však nemá dobré vyhliadky, keďže po roku 2030 bude počet penzistov výrazne stúpať. Do dôchodku sa totiž dostávajú ľudia z početných populačných ročníkov „Husákových detí“.
Zníženie príspevkov do druhého piliera
Práve úprava pomeru síl medzi prvým a druhým pilierom je druhou možnosťou, ktorá vláde umožní pre štát získať peniaze, ktoré by za štandardných okolností smerovali do druhého piliera. K tomuto kroku sa odhodlala aj predchádzajúca politická garnitúra, ktorá spomalila automat, ktorý automaticky upravoval pomer medzi prvým a druhým pilierom. Pôvodné nastavenie počítalo s tým, že cieľový pomer dvanásť ku šiestim dosiahne systém v roku 2024. Dvanásť percent z vymeriavacieho základu malo ísť od roku 2024 do prvého piliera, šesť do druhého. V tomto roku mal byť pomer podľa pôvodných plánov 12,15 percenta k 5,75 percenta.
V roku 2023 sa pôvodne nastavený automat zabrzdil. Príspevok do druhého piliera tak v rokoch 2023 a 2024 zostane vo výške 5,5 percenta. V rokoch 2025 a 2026 bude vo výške 5,75 percenta. Od roku 2027 to bude šesť percent z vymeriavacieho základu. To bude platiť, ak sa nič nezmení. Asociácia správcovských spoločností upozorňuje, že zníženie o 0,25 percentuálneho bodu pri nezmenených mzdách a počte sporiteľov by teda bolo približne 50 miliónov eur.
Pri pohľade na jednotlivca s priemernou mzdou 1 373 eur – údaj za 1. polrok 2023, je odvod do druhého piliera pri sadzbe 5,5 % mesačne približne 75,5 eura, teda ročne 906 eur, zníženie o 0,25 % zníži mesačný odvod o 3,4 eura, ročne teda o 41 eur. V roku 2022 poslala Sociálna poisťovňa do druhého piliera sumu zhruba na úrovni 1,116 miliardy eur. Zníženie sadzby odvodu do druhého piliera o jeden percentuálny bod by ročne znamenal zníženie príspevkov zhruba o 200 miliónov eur. To je suma, za ktorú by si štát mohol dovoliť vyplatiť napríklad dve tretiny vianočných 13. dôchodkov v súčasnej podobe. Nová vláda ale sľubuje, že tieto dôchodky bude zvyšovať, dodatočne by to mohlo stáť ďalšie stámilióny eur navyše.
Špeciálne investičné zámery
Celkovo je v druhom pilieri trinásť miliárd eur a jednotliví politici si už v minulosti na peniaze z druhého piliera brúsili zuby. Z úspor v druhom pilieri by sa mohli stavať diaľnice, prípadne nájomné byty. Tieto peniaze však nemajú slúžiť na to, aby štátu pomáhali s domácimi projektmi, primárne sa majú optimálne zhodnotiť, aby si sporiteľ zabezpečil priaznivejší životný štandard v starobe.
„Akékoľvek investičné príležitosti, ak budú dobre nastavené z hľadiska výnosov a rizika, dokážu prilákať vyššie sumy, ako sú možnosti druhého piliera – v druhom pilieri sú totiž prísne pravidlá na to, koľko môže správca investovať do jedného cenného papiera od jedného emitenta. O využití prostriedkov na projekty v domácej ekonomike už prebiehajú diskusie dlhodobo. Všetky však skôr či neskôr narazia na rovnaký problém – DSS musia zohľadňovať ako prvé záujmy sporiteľov pri svojich rozhodnutiach. A preto investovanie do domácich projektov, za podmienok, ktoré by boli výhodné pre štát a menej výhodné pre sporiteľov, nie sú možné,“ upozorňuje Miroslav Kotov, predseda predstavenstva ADSS. Zdá sa teda málo pravdepodobné, že by sa tieto prostriedky použili práve takto. „Pri férových trhových podmienkach zas tieto projekty nepotrebujú zdroje z druhého piliera, dokážu prilákať dostatočný kapitál z iných zdrojov,“ dodáva Kotov.
Čítajte viac Ficovi odsýpa čas, zahraničie ho sleduje. Čo sa stane, ak stratí jeho dôveru? Ako je na tom Slovensko s bankrotom?
Takéto riešenie by znamenalo, že by bolo potrebné rozšíriť okruh aktív, do ktorých môžu správcovské firmy investovať. Aktuálne platí, že fondy investujú prostriedky do dlhopisov a akcií. Tieto investície znamenajú, že peniaze sporiteľov sa zhodnocujú v zahraničí. Ak by sa z týchto prostriedkov stavali napríklad diaľnice, znamenalo by to, že prípadný výnos pre dôchodkových sporiteľov by plynul napríklad z poplatkov za používanie diaľnic.
Zásahy smerujúce k zrušeniu druhého piliera
Takýto scenár je nepravdepodobný. Ústava totiž poskytuje nepriebežným dôchodkovým pilierom ochranu. „Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok,“ hovorí základný zákon štátu. S rušením druhého piliera majú napríklad skúsenosti v Česku, k znárodneniu úspor došlo v Poľsku a aj v Maďarsku.