Novinka z dielne ministra práce Erika Tomáša (Hlas) môže spôsobiť, že čiastočne odstrihne neziskový sektor od financií. Tieto organizácie sa pritom často starajú o ťažko chorých, zdravotne znevýhodnených, týrané ženy, ľudí s duševnými ťažkosťami, pomáhajú deťom vo vzdelávaní či sa starajú o lepšie životné prostredie.
Po novom by peniaze na rodičovský dôchodok nemali prichádzať zo sociálnych odvodov, ale vyplácať by sa mali z dvoch percent z daní z príjmov fyzických osôb. Mnoho pracujúcich sa tak ocitne v situácii, keď sa budú rozhodovať, či peniaze pošlú na dôchodok svojim rodičom, alebo neziskovým organizáciám, ktoré sa napríklad starajú o ich deti.
Čítajte viac Rodičovský bonus výrazne zosekajú. Vláda ohlásila tri zásadné zmeny v penziách
Vlani cez dve percentá z dane pritieklo do neziskového sektora až 88 miliónov eur. Často sú to peniaze, ktoré sú hlavným zdrojom ich príjmu a využívajú ich na svoj chod. Z toho takmer 43 miliónov poslali cez dve percentá organizáciám práve fyzické osoby. Zvyšných vyše 45 miliónov poslali firmy. Minimálna odhadovaná strata mimovládneho sektora je podľa ministra medzi 40 až 50 miliónmi eur.
„Určite nie každý človek zmení svoje rozhodnutie a prestane posielať svoje dve percentá z dane mimovládnemu sektoru. To znamená, že tá suma bude určite omnoho nižšia,“ bráni svoje rozhodnutie Erik Tomáš s tým, že zmena vyplácania rodičovského dôchodku nemala byť útokom na mimovládny sektor.
Mimovládne organizácie sa búria
Za rok 2022 poberalo dve percentá z dane na Slovensku takmer 17-tisíc organizácií. Tieto organizácie za vlaňajšok získali skoro 88 miliónov eur. To sú peniaze nielen od fyzických osôb, ale aj právnických.
Jednou z organizácií, ktorá je financovaná z dobrovoľných príspevkov, je aj Plamienok. Bezplatne pomáha nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám. Približne 60 až 80 percent z ich celkových príjmov tvoria práve dve percentá z daní. V súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jedno oddelenie pre dlhodobo choré deti, výjazdovú službu v malej miere pokrýva iba neziskový sektor. „Navrhovanú zmenu preto považujeme za riešenie, ktoré zhorší kvalitu života dlhodobo, nevyliečiteľne chorých detí a zhorší dostupnosť psychologickej pomoci pre deti a rodiny po strate blízkej osoby,“ hovorí riaditeľka organizácie Plamienok Mária Jasenková.
Čítajte viac Schmögnerová a ľavičiari pripravili pre Fica nové dane. Viac zaplatia bohatí, Matovičov balíček sa prepracuje
Ďalším príkladom je Liga za duševné zdravie. Mimovládna organizácia, ktorá vďaka dvom percentám vlani získala na svoju prácu vyše 55-tisíc eur. „Peniaze sú určené v prvom rade na Linku dôvery Nezábudka, ktorá je k dispozícii bezplatne 24 hodín denne pre všetkých, ktorí sa ocitli v akútnej psychickej kríze. Na linke pracuje 18 odborníkov a bez príjmu z 2 % by sme ju nemohli prevádzkovať,“ opisuje dôsledky riaditeľ organizácie Andrej Vršanský.
V neposlednom rade strata finančnej podpory z 2 %, môže mať katastrofálny dopad aj na záchranu zvierat. Sloboda zvierat funguje na Slovensku viac ako 30 rokov a práve 2 % z dane, predstavujú pre organizáciu hlavný zdroj finančnej podpory, vďaka ktorej každoročne prichýli vyše 2100 psov a mačiek, ktorú boli v ohrození života. Za uplynulý rok sa im podarilo vyzbierať od fyzických osôb vďaka 2 % viac ako 230-tisíc eur. „Ak štát namiesto systémovej pomoci, vezme našim darcom a podporovateľom možnosť podporiť záchranu a umiestňovanie týchto zvierat do humánnych podmienok, budeme s ňou musieť prestať a fungovať v obmedzenom režime. Následky budú katastrofálne pre mnoho zvierat potrebujúcich našu pomoc," hovorí pre Pravdu Kristína Divínska zo Slobody zvierat.
Nakoniec aj Občianske združenie Liga proti rakovine opisuje (aktualizované dňa 9. novembra o 13:00, pozn. red.), ako by ich novinka vlády zasiahla. Ich primárnym cieľom je pomáhať onkologickým pacientom, ich rodinám a blízkym. Budeme musieť uvažovať, ktoré z našich početných projektov, či už v oblasti pomoci pacientom, prípadne v oblasti informovanosti o prevencii, budeme musieť krátiť, hovorí Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine „Určite by sme nechceli nič vypustiť úplne, keďže ide o projekty užitočné, overené časom ako prospešné. Napríklad Onkoporadňa, Sieť onkopsychológov, príspevok v hmotnej núdzi, relaxačné pobyty pre pacientov, či bezplatné parochne pre pacientky a mnohé ďalšie," vysvetľuje.
Ako ďalej upozorňuje, tak za 33 rokov fungovania ich občianskeho združenia nepoberali od štátu žiadne finančné zdroje na ich činnosť. „Pokiaľ príde k výpadku tohto zdroja – asignácie 2% , ktorý pre nás predstavuje druhý najväčší zdroj príjmu, budeme očakávať návrhy, ktoré by nám tento výpadok mali nahradiť. Pritom sme stále toho názoru, že toto riešenie nie je šťastné a pre mnohé organizácie nášho typu bude znamenať zásadný prepad rozsahu činnosti a verejno-prospešných aktivít, ktoré nebudú ničím nahradené," dodáva s tým, že pre menšie občianske združenia môže byť dokonca likvidačné.
Okrem mimovládnych organizácií môžu o časť príjmu prísť aj mestá a obce. V súčasnosti zhruba 70 percent z príjmu samospráv je z dane z fyzických osôb. Ak sa viac ľudí rozhodne svoje dve percentá posielať na rodičovský dôchodok, pocítia to cez nižšie príjmy aj samosprávy.
„Pokiaľ sa zvýši počet ľudí, ktorí takýmto spôsobom svoje dve percentá niekomu venujú, tak to zníži príjmy samospráv,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Čítajte viac Tunel popod Nízke Tatry? Drahý špás, tvrdia analytici. Ukázali, ako by sa dal spojiť juh a sever Slovenska
Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá združuje desiatky slovenských miest, zatiaľ nevie odhadnúť, aký vplyv by takéto rozhodnutie mohlo mať na samotné príjmy samosprávy. V súčasnosti sa totiž ešte nedá predpokladať, do akej miery sa využitie tejto možnosti zvýši.
„Obávame sa však, že pokiaľ túto podporu stratia mimovládne organizácie, ktoré v mestách poskytujú rôzne druhy verejnoprospešných služieb – v oblasti sociálnych služieb, mimoškolského vzdelávania, športu, kultúry či environmentálnej výchovy, tak pocítia výpadok týchto služieb a aktivít obyvatelia našich miest,“ tvrdí pre Pravdu hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Upozorňuje, že mestá, v ich aktuálnej finančnej situácii, nemajú prostriedky na financovanie týchto organizácií dotáciami.
Opozícia bije na poplach
Zmena financovania rodičovských dôchodkov je podľa opozičného hnutia Progresívne Slovensko fušerská. „Je to fušerské riešenie, keď si ľudia môžu vybrať, či dajú dve percentá z daní neziskovým organizáciám, alebo rodičom ako rodičovský bonus,“ povedal predseda hnutia Michal Šimečka. Podľa neho môže byť toto riešenie likvidačné pre veľké množstvo organizácií, ktoré robia dôležitú robotu tam, kde štát zlyháva.
Rovnako aj hnutie KDH ostro kritizuje toto rozhodnutie, ktoré podľa neho prakticky zlikviduje mimovládne organizácie, občianske združenia a športové kluby, ktoré majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti. „Chce nám vari vládna koalícia povedať, že organizácie ako Slovenská katolícka charita alebo Liga proti rakovine nemajú zmysel?“ hovorí poslankyňa Martina Holečková.
K celej veci sa vyjadril aj predseda parlamentu a šéf strany Hlas Peter Pellegrini. Ubezpečil, že vláda pripravuje rozpočtovú rezervu pre mimovládne organizácie. Pripomenul tiež, že výpadok príjmu sa bude týkať až roku 2025. Podľa neho viacerí sa môžu rozhodnúť podporiť namiesto rodičov práve tretí sektor, pretože budú vedieť, že seniori dostanú plnohodnotný 13. dôchodok.
Aj keď vládna koalícia avizuje finančnú pomoc mimovládnym organizáciám, niektorým hrozí, že na ňu nedosiahnu. Podľa vyjadrení ministra Erika Tomáša len pre mimovládne organizácie s „ušľachtilým cieľom“ rezort nájde dotačné schémy na to, aby financie nielen dorovnal, ale aj pridal. „Mimovládne organizácie, ktoré ovplyvňujú politický a spoločenský život na Slovensku, majú svojich štedrých donorov v zahraničí,“ povedal.
Ilustračné príklady dvoch percent z daní
Pozrime sa na dva ilustračné príklady, koľko môžu pracujúci cez dve percentá z dane príjmu fyzických osôb darovať neziskovým organizáciám. Prvým príkladom je pán Jozef bez detí s hrubým príjmom tisíc eur. Základ dane dostaneme tak, že z príjmu 1000 eur odpočítame odvody (134 eur) a nezdaniteľnú časť (410 eur). Dostaneme 455 eur, z ktorých treba odpočítať 19-percentnú daň. Výsledok je vyše 86 eur. Dve percentá z tejto sumy budú 1,7 eura mesačne, teda zhruba 20 eur ročne. Túto sumu teda môže pán Jozef poslať pre neziskový sektor. Druhý ilustračný príklad je bezdetná pani Anna, ktorá má hrubý príjem 1 500 eur. V tomto prípade by mohla vďaka dvom percentám poslať neziskovým organizáciám vyše 40 eur.