Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc tvrdo kritizuje niektorých slovenských zamestnávateľov. „U nás sa práva zamestnancov porušujú vo veľkom štýle a na dennej báze. Možno by ste si mysleli, že to závisí od typu firmy, ale ja mám skúsenosť, že je mnohokrát jedno, či ide o amatérsku garážovú firmu, alebo nadnárodný korporát pod slovenským vedením,“ opisuje aktuálny stav pre denník Pravda.
To čiastočne potvrdzuje aj najnovšia správa o stave práv pracujúcich vo svete Global rights index z pera organizácie International trade union confederation (ITUC). Tá pri porovnávaní jednotlivých krajín vychádza zo štandardov základných práv pri práci, ktoré určuje medzinárodné právo. Odvoláva sa pritom najmä na dohovory Medzinárodnej organizácie práce.
Kategórie, ktoré index sleduje
- Miera občianskej slobody
- Právo zakladať odbory a vstupovať do nich
- Činnosť odborov
- Právo na kolektívne vyjednávanie
- Právo na štrajk
Slovensko je v „druhej lige“
Podľa výsledkov tohto porovnania sa Slovensko v Indexe práv pracujúcich nachádza v druhej kategórii. To znamená, že ITUC u nás zaznamenáva opakované porušenia práv zamestnancov. „Krajiny nachádzajúce sa v druhej kategórii majú o niečo slabšie kolektívne pracovné práva ako tie, ktoré sa nachádzajú v prvej kategórii,“ špecifikuje správa.
Index okrem toho približuje, že v krajinách, ktoré figurujú v druhej kategórii, sa niektoré práva stávajú predmetom opakovaných útokov zo strany vlády či spoločnosti. Opakované porušovanie pracovných práv zaznamenáva ITUC napríklad v Barbadose, Ghane, ale aj v Českej republike, Španielsku či vo Švajčiarsku. Slovensko sa tak z hľadiska pracovných práv ocitlo v skutočne rôznorodej spoločnosti.
Čítajte viac V týchto krajinách by ste sa zamestnať nechceli. Pozrite si zoznam štátov s najhoršími podmienkami na prácuNiektorí odborníci však postavenie Slovenska nevidia iba negatívne. „Asi málokto by pred 20 rokmi predpokladal, že Slovensko bude mať ochranu práv zamestnanca na rovnakej úrovni – v tej istej skupine – ako Švajčiarsko, Francúzsko alebo Holandsko,“ komentuje postavenie krajiny v rebríčku pre Pravdu Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Zároveň vysvetľuje, že v prvej kategórii, v rámci ktorej index zaznamenal iba sporadické porušovanie pracovných práv, sa nachádzajú všetky škandinávske krajiny, ktoré majú viac ako storočnú tradíciu kolektívneho vyjednávania. Pripomína tiež, že v niektorých z týchto krajín nie je štátom zakotvená minimálna mzda. Tá je totiž výsledkom dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, priblížil Ďurana.
Medzi najčastejšiu kritiku zo strany indexu patrí práve nekvalitné prostredie pre prácu a fungovanie odborov. V mnohých krajinách sú odbory buď úplne zakázané, alebo majú sťaženú vyjednávaciu pozíciu. Do popredia preto následne vystupuje presadzovanie záujmov vlády alebo zamestnávateľov na úkor zamestnancov.
Zoznam krajín s najhoršími pracovnými podmienkami na svete.
Napríklad v takom Bangladéši, kde milióny robotníkov pracujú v odevnom priemysle, sú odbory zakázané úplne. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa krajina ocitla na úplnom chvoste rebríčka medzi štátmi s najhoršími podmienkami na prácu. Z krajín Európskej únie sú v tomto smere na tom najhoršie Maďari, Gréci a Rumuni. Tieto štáty sa dokonca dostali do štvrtej kategórie, ktorá sa vyznačuje systematickým porušovaním práv pracujúcich.
Zoznam krajín podľa kategórií
Kategória 1. Občasné porušovanie práv zamestnancov: Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Island, Taliansko, Nórsko, Švédsko, Írsko
Kategória 2. Opakované porušovanie práv zamestnancov: Slovensko, Barbados, Kostarika, Chorvátsko, Česko, Dominikánska republika, Estónsko, Francúzsko, Ghana, Lotyšsko, Izrael, Japonsko, Litva, Malawi, Moldavsko, Holandsko, Nový Zéland, Portugalsko, Singapur, Španielsko, Švajčiarsko, Taiwan, Uruguaj
Kategória 3. Pravidelné porušovanie práv zamestnancov: Albánsko, Argentína, Arménsko, Austrália, Bahamy, Belgicko, Belize, Bolívia, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Kanada, Čile, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Gruzínsko, Jamajka, Madagaskar, Maurícius, Mexiko, Čierna Hora, Maroko, Mozambik, Namíbia, Nepál, Nigéria, Panama, Paraguaj, Poľsko, Rwanda, Južná Afrika, Togo
Kategória 4. Systematické porušovanie práv zamestnancov: Angola, Benin, Botswana, Burkina Faso, Kamerun, Čad, Kongo, Džibuti, El Salvádor, Etiópia, Fidži, Grécko, Guinea, Maďarsko, Keňa, Kirgizsko, Libanon, Lesotho, Libéria, Mali, Mauretánia, Nigéria, Severné Macedónsko, Omán, Peru, Katar, Rumunsko, Saudská Arábia, Senegal, Srbsko, Sierra Leone, Tanzánia, Trinidad a Tobago, Srí Lanka, Uganda, Spojené kráľovstvo, USA, Venezuela, Vietnam, Zambia
Kategória 5. Krajiny bez akejkoľvek záruky dodržiavania práv zamestnancov: Alžírsko, Svazijsko, Kuvajt, Bahrajn, Guatemala, Laos, Bangladéš, Honduras, Malajzia, Bielorusko, Hongkong, Pakistan, Brazília, India, Filipíny, Kambodža, Indonézia, Sudán, Čína, Irán, Thajsko, Kolumbia, Irak, Tunisko, Ekvádor, Jordánsko, Turecko, Egypt, Kazachstan, Spojené Arabské Emiráty, Eritrea, Kórea, Zimbabwe
Kategória 5+ Bez záruky dodržiavania práv zamestnancov v dôsledku rozpadu právneho štátu: Afganistan, Burundi, Stredoafrická republika, Haiti, Líbya, Mjanmarsko, Palestína, Somálsko, Južný Sudán, Sýria, Jemen
Čo trápi Slovákov?
Nevyplácanie miezd, neoprávnené znižovanie prémií či nedodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovných zmlúv. Aj tieto faktory podľa zástupcov zamestnancov výrazne komplikujú život zamestnancov na Slovensku. Z čísel Národného inšpektorátu práce vyplýva, že iba v priebehu minulého roka bolo u kontrolovaných zamestnávateľov zistených celkovo 46 426 nedostatkov. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast vo výške 1,3 percenta.
Viac ako 11-tisíc pochybení pritom súviselo práve s porušeniami rôznych pracovnoprávnych predpisov. Z tohto počtu bolo zistených celkovo päť nedostatkov spočívajúcich v porušení záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv a 2 236 porušení rôznych ustanovení Zákonníka práca.
Podľa predsedu základnej odborovej organizácie OZ KOVO v U. S. Steele Košice Jána Košča to znamená, že legislatíva u nás je nastavená dobre, no s niektorými problémami stále bojujeme v praxi.
„Množstvo zamestnancov nepozná svoje práva a tým pádom sa ich ani nevie domáhať. Interne tomu hovoríme „právne bezvedomie“. Mnohokrát sa stáva, že tieto zákonné pravidlá neovládajú ani zamestnávatelia, pripadne ich schválne obchádzajú,“ hovorí pre Pravdu Košč, ktorý okrem iného vidí problém aj v Národnom inšpektoráte práce. Kontrolný orgán je podľa neho bezzubý a rozhodovanie v konkrétnych prípadoch porušenia práv zamestnancov trvá spolu so súdnymi ťahanicami neraz celé roky.
Inšpektorát týmto vyjadreniam oponuje a tvrdí, že ku svojim úlohám v rámci ochrany práv zamestnancov pristupuje zodpovedne. „Dôsledne dávame preveriť každú informáciu a podnet vznesený zo strany zástupcov zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa a vždy následne oboznamuje zástupcov zamestnancov o zistených skutočnostiach a nariadených opatreniach,“ reaguje na kritiku hovorca inšpektorátu Ladislav Kerekeš.
Podľa Kuruca z hnutia Pracujúca chudoba majú zamestnávatelia dokonca problém s rešpektovaním základných pravidiel, ktoré im ukladá Zákonník práce. „A to už nehovorím o tom, keď zamestnávateľ v rozpore so Zákonníkom práce namiesto pracovnej zmluvy zamestnáva zamestnanca na dohodu, aby sa vyhol viacerým povinnostiam, alebo ho zamestnáva nelegálne na živnosť,“ zdôrazňuje.
Situáciu vidí podobne aj šéf Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív Martin Halás, ktorý na slovenskom trhu považuje za výrazný problém takzvanú prekarizáciu práce. Pre tento typ práce je typická napríklad kratšia výpovedná lehota v pracovnom pomere, nižšie mzdy či znížená pracovnoprávna ochrana a rôzne typy neštandardných skrátených pracovných úväzkov. Prekérna práca sa najčastejšie aplikuje v oblastiach stavebníctva, maloobchodu, ale aj v službách.
Čítajte viac Kritika, zosmiešňovanie či urážky. Až tretina zamestnancov na Slovensku sa stretla so šikanouAnalytik Halás pripomína, že tento problém sa v praxi týka najmä žien, mladých ľudí, nezamestnaných, ale rovnako aj zamestnancov nad 50 rokov, ktorí majú problém nájsť si stabilné zamestnanie. „V dôsledku krízy, vojny a zdražovania sa toto zamestnávanie v neštandardných formách vyskytuje čoraz častejšie a naprieč celým trhom práce. Zamestnanci majú takto iba obmedzený prístup k sociálnej ochrane v dôchodkovom veku alebo v čase choroby," priblížil pre denník Pravda analytik.
Náročná pozícia odborov
Situáciu na Slovensku podľa odborníkov komplikuje aj postavenie odborov. „Odborovým organizáciám na Slovensku nie vždy prajú vlády, niekedy nie sú pre ne dôležitým partnerom. Pritom odbory zväčša u nás presadzujú témy, ktoré sú v iných krajinách dávno zavedené, pretože zväčša chýba ochota rýchlo, efektívne a účinne zavádzať európske predpisy,“ komentuje súčasný stav postavenia odborárov u nás Halás.
Analytik dodáva, že práve toto patrí medzi dôvody, pre ktoré Slovensko za Európou zaostáva v oblasti miezd a stále bojuje napríklad s veľkými rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien. V porovnaniach výšky minimálnej, ale aj reálnej mzdy výrazne zaostávame za krajinami západnej Európy a dlhodobo sa pohybujeme medzi štátmi, ktoré sa nachádzajú naspodku rebríčka.
Napriek tomu, že priemerná mzda podľa Štatistického úradu SR rástla v prvom štvrťroku 2023 tempom, ktoré patrí k najvýraznejším za posledných 20 rokov, reálne mzdy klesli vinou inflácie takmer o päť percent. Štatistici dopĺňajú, že ide dokonca o druhý najvyšší pokles za posledných 22 rokov.
Medzi výrazné úlohy odborárov na Slovensku patrí aj boj o výšku minimálnej mzdy. V tejto oblasti sme totiž so sumou 743 eur po Rumunsku a Maďarsku tretí od konca v rámci krajín EÚ. Po tom, čo sa zástupcom zamestnancov a zamestnávateľov po dlhých mesiacoch vyjednávania nepodarilo na budúcoročnej výške najnižšej mzdy dohodnúť, vstúpila do hry v rámci tripartity vláda. Konečná suma tak bude známa najskôr na konci augusta.
Čítajte viac Minimálna mzda na rok 2024: Historickú dohodu sa nedarí zopakovať, aká suma je zatiaľ na stole?Podľa Halása pritom práve výška minimálnej mzdy môže byť tým faktorom, ktorý výrazne prispeje k zlepšeniu pracovného prostredia na Slovensku. Tvrdí preto, že by mala byť nastavená na úrovni tisíc eur. „Tej sa naši zamestnanci asi dožijú až o päť rokov,“ pripomína odborník.
Akú silu však v každodennej praxi majú naši zástupcovia zamestnancov? Kuruc približuje, že na Slovensku nie je odborová činnosť centralizovaná sektorovo, a preto na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. „To znamená, že v každom podniku pôsobí samostatná odborová organizácia, ktorú tvoria zamestnanci podniku. Podľa toho, ako veľmi sú títo odborári ochotní sa vzdelávať, akí sú zdatní v komunikácii a schopnosti organizovať ďalších svojich kolegov zamestnancov do odborov – od toho bude závisieť sila a sloboda odborovej organizácie v konkrétnom podniku," ozrejmil zástupca združenia Pracujúca chudoba.
Ďurana v tejto súvislosti upozorňuje na rozsiahly a silný Zákonník práce, ktorý prínosy členstva v niektorej z odborových organizácií u nás oslabuje. To je podľa neho príčinou toho, že záujem o členstvo v odboroch zo strany zamestnancov na Slovensku nie je veľký.
Riešenia sú už na stole
Nepriaznivému stavu v oblasti práv zamestnancov u nás nepomáha ani mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, ktorá je stále v platnosti. Tá totiž do značnej miery obmedzuje niektoré pracovnoprávne nároky zamestnancov.
„Napríklad pri nároku na rekondičné pobyty, lehoty na čerpanie dovoleniek a podobne. Zamestnanci pracujú v normálnom režime, bez akýchkoľvek obmedzení, preto nevidíme žiadny dôvod, aby naďalej trvali zásahy do pracovných nárokov zamestnancov, ktoré zhoršujú ich pracovné podmienky a ohrozujú zdravie,“ vyjadrila sa v tejto súvislosti predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková.
Pripomenula, že aktuálne sú v platnosti dokonca dve mimoriadne situácie. Prvá, ktorá bola vyhlásená v súvislosti so zhoršujúcou sa covidovou situáciou, trvá od marca 2020. Druhá bola vyhlásená začiatkom roka 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine. Stále tak platí, že pri vybraných profesiách je obmedzené právo na štrajk a zamestnanci z viacerých sektorov majú napríklad kratšie lehoty pri nariadení povinného čerpania dovolenky.
Odborári preto volajú po zrušení mimoriadnej situácie, ktorej opodstatnenie už v tomto momente nevidia. Premiér Ľudovít Ódor však pripomenul, že to nie je také jednoduché, pretože práve v mimoriadnej situácii sa vyplácajú niektoré dávky a peniaze skupinám ľudí, ktoré by za normálneho stavu nemohli byť vyplatené.
Medzi ďalšie riešenia nepriaznivého stavu pracovného prostredia u nás podľa odborníkov patrí napríklad tvrdšie dohliadanie na dodržiavanie Zákonníka práce zo strany inšpekcie či účinnejšie zlaďovanie legislatívy v oblasti pracovného práva, ktorá prichádza z EÚ.
„Inšpektoráty práce by mali byť inštitúciou, ktorá u zamestnávateľov budí rešpekt a u ľudí pocit dôvery a bezpečia. Od toho sme veľmi ďaleko," vysvetľuje Kuruc, podľa ktorého sa spolu s vyriešením situácie na inšpektorátoch práce výrazne zvýši kvalita pracovného prostredia na Slovensku.
Čítajte viac Väčšina ľudí má problém vyžiť, varujú odborári a pripravili sériu krokov, aby zastavili pokles životnej úrovneInšpektorát naopak tvrdí, že si ctí tripartitnú spoluprácu pričom pravidelne komunikuje s predstaviteľmi zástupcov zamestnancov „s cieľom neustále zvyšovať úroveň kvality pracovného prostredia a zvyšovania kultúry bezpečnosti práce na slovenských pracoviskách“. Hovorca kontrolného orgánu zároveň dodal, že Slovensko na tom podľa správy ITUC nie je až tak zle.
Pripomenul tiež, že patríme do skupiny asi 33 krajín s najnižším počtom porušení práv zamestnancov, respektíve ich zástupcov. „To však neznamená, že nemáme čo zlepšovať," uzavrel Kerekeš.