Ide totiž o časť populácie, ktorá nerobí žiadne kroky k budovaniu svojej profesionálnej kariéry. „Vlna“ nepracujúcich a neštudujúcich mladých už pritom začala zaplavovať Európsku úniu.
Hoci mnohí ľudia z tejto skupiny nepracujú z objektívnych dôvodov, nájdu sa aj takí, pri ktorých je vysvetlenie tohto fenoménu oveľa komplikovanejšie. Napríklad štúdia z pera Slovenskej sporiteľne (SLSP) prezrádza, že nepracujúcich a neštudujúcich mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov bolo u nás v minulom roku 12,3 percenta. Znamená to, že každý ôsmy mladý človek na Slovensku nevykazuje v týchto oblastiach žiadnu aktivitu.
„Hoci sa ponúka rýchly záver o „lenivej generácii“, zďaleka to nie je také jednoduché. V tejto kategórii sú aj tí, ktorí sa starajú o deti či ťažko chorých členov rodiny, sami majú zdravotné znevýhodnenie či sú v dôsledku situácie na trhu odradení od hľadania si práce. Vo všeobecnosti však najväčšiu skupinu zvyčajne tvoria mladí nezamestnaní,“ píšu analytici SLSP. Upozorňujú tiež, že táto kategória ľudí môže mať problémy so zamestnaním aj v budúcnosti.
Čítajte viac Ste na úrade práce? Od júla dostanete vyššie dávky, pozrite sa, o koľko porastú
Priemerné Slovensko
Podľa najnovšieho prieskumu Eurostatu až vyše 18 percent ľudí vo veku od 15 do 64 rokov v rámci jednotlivých krajín EÚ neštuduje a ani nepracuje. V tejto oblasti sú pritom na tom najhoršie Rumunsko a Taliansko, kde táto skupina za prvý štvrťrok 2023 tvorila takmer 26 percent. Na druhom konci spektra sa potom nachádza Švédsko, kde neaktívna populácia v produktívnom veku predstavuje 8,3 percenta, a Estónsko s 12,3 percenta.
V rámci všetkých krajín EÚ ide dokopy o 44 miliónov ľudí. Z nich si v prvom kvartáli až 75,5 percenta prácu ani nehľadalo alebo pracovať nechcelo; 20,3 percenta si síce prácu nehľadali, ale pracovať chceli; 2,8 percenta ľudí si prácu aktívne hľadali, ale do práce nemohli nastúpiť ihneď a napokon 1,2 percenta z nich už prácu malo, ale zatiaľ ešte pracovať nezačali.
Eurostat uvádza, že spoločne s našimi susedmi z Česka či Maďarska patríme v tejto oblasti k najlepším v Európe. Prečo je však Slovensko v tejto vekovej kategórii lepšie ako iné krajiny? „V prípade Talianska to percento môže byť spôsobené tým, že má prestarnuté obyvateľstvo a oveľa viac ľudí na dôchodku, zároveň oveľa väčšie percento žien zostáva v domácnosti a nepracuje v porovnaní so Slovenskom,“ povedal pre denník Pravda analytik Andrej Kuruc z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Odborník tiež vysvetlil, že v prípade Rumunska môže hrať úlohu to, že v krajine ľudia pracujú vo väčšej miere ilegálne. Pripomína, že v Rumunsku sú okrem toho veľké skupiny vylúčených komunít, väčší počet ľudí s nízkym vzdelaním a v porovnaní so Slovenskom aj viac žien, ktoré zostávajú v domácnosti. Vo vekovej kategórii mladých ľudí medzi 15. až 29. rokom života sú však tieto počty iné a Slovensko sa nachádza tesne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 12 percent.
Analytici SLSP v tejto súvislosti približujú, že aj v tomto vekovom rozmedzí sú na tom opäť najhoršie Rumuni (20 percent mladých, ktorí nepracujú ani neštudujú). Platí pritom, že vo väčšej miere sú v tejto kategórii takmer v každej krajine EÚ zastúpené najmä mladé ženy. Iba v štyroch krajinách bol podiel mužov vyšší. Ide o Luxembursko, Fínsko, Belgicko a Estónsko, približuje analýza banky.
Napriek tomu, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza blízko priemeru a niektoré európske krajiny majú vypuklejší problém, podľa analytikov Slovenskej sporiteľne nemôžeme byť spokojní. Pripomínajú totiž, že práve táto životná perióda môže mať zásadný a dlhotrvajúci vplyv na životy mladých ľudí.
Čítajte viac Hromadne prepúšťania a likvidácia miest. V parlamente sa rokuje o nebezpečnom návrhu, tvrdí RÚZ
Dôvody v pozadí
Dôležité je však upozorniť na to, že spomínané kategórie nie sú homogénne a dôvody pre neaktivitu jednotlivcov sú rôzne. „Treba si uvedomiť, že ide o pestrú skupinu ľudí, ktorých dôvody sú rôzne. Ide o ľudí, ktorí neštudujú a zároveň nie sú prihlásení na úrade práce,“ prízvukuje Kuruc s tým, že väčšina neaktívnych ľudí má pre toto rozhodnutie objektívne dôvody.
Vráťme sa však ku konkrétnym číslam, ktoré nám pomôžu vidieť celý problém v inom svetle. Zo 44 miliónov ľudí vo vekovej kategórii od 15 do 64 rokov v rámci EÚ nechcelo vyše 21 percent ľudí pracovať z dôvodu, že boli na dôchodku. Zvyčajne pritom ide o predčasný dôchodok, vysvetľuje analytik. Ďalších 20,7 percenta nepracuje ani neštuduje pre chorobu či pre zdravotné postihnutie a 18,2 percenta z celkového počtu sa stará o členov rodiny, a preto sú z celého procesu vylúčení.
Odborníci zo SLPS v tejto súvislosti približujú, že napríklad v roku 2021 nepracovali tri percentá mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov z dôvodu rodinných povinností. Ďalší dôvod, pre ktorý mladí ľudia neštudujú ani nepracujú, môže tiež súvisieť s rôznymi druhmi závislostí. Podľa analytikov totiž majú mladí nezamestnaní vyššiu tendenciu užívania alkoholu či drog.
Zaujímavú skupinu tvoria ľudia, ktorí si prácu nehľadajú aj napriek tomu, že by pracovať chceli. Ide najmä o tých, ktorí boli z registra úradu práce vylúčení napríklad preto, že na úrad nenosili potvrdenia o hľadaní si práce. A nejde pritom o zanedbateľnú časť tejto špecifickej skupiny. Podľa Kuruca je ich dokonca vyše 20 percent.
„Časť z týchto ľudí môže pracovať aj načierno, čiže majú príjem nelegálny, a preto si nepotrebujú hľadať oficiálnu prácu. Časť z nich môžu byť napríklad bezdomovci, ktorí majú naozaj problém fungovať v zamestnaní. Časť môže mať rôzne rodinné alebo iné ťažkosti, takže môžu byť demotivovaní hľadať si prácu, prípadne majú len základnú školu a nemajú požadované kvalifikácie, môže ísť o ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, kde je zamestnateľnosť náročná,“ vysvetlil odborník na výskum práce a rodiny.
Čítajte viac Koniec opierania sa o lopatu, ohlasuje Krajniak. Ako chce ľudí motivovať hľadať si prácu?
Riešenia sú komplikované
Cesta von je náročná, no v prípade, že sa problém nezačne riešiť včas, mladým ľuďom to môže spôsobiť problémy aj v budúcnosti, myslia si experti. Odborná analýza SLSP totiž predpokladá, že spomínaná kategória ľudí môže mať problém zamestnať sa aj v horizonte ďalších piatich či desiatich rokov. Okrem toho hrozí, že ak sa tejto skupine ľudí napokon podarí niekedy v budúcnosti zamestnať, nájdu si len nízkokvalifikovanú prácu.
Ružovo to nevyzerá ani s platmi. „Výskum ukazuje, že nezamestnanosť v tomto skorom veku v priemere prináša nižší príjem o 8 až 15 percent aj o mnoho rokov neskôr,“ prízvukuje analýza. S nepriaznivou situáciou by však mohli pomôcť napríklad občianske združenia, ktoré sa špecializujú na konkrétne znevýhodnené skupiny. „Obyčajne ide o ľudí, ktorí si vyžadujú veľmi individualizovaný prístup,“ upozornil pre denník Pravda Kuruc s tým, že organizácie, ktoré by takýto servis dokázali poskytovať, veľmi často chýbajú.
Podľa neho by preto pomohlo, ak by sa v tejto oblasti začal vo väčšej miere angažovať štát, ktorý by organizáciám zameraným napríklad na prácu s ľuďmi bez domova či zdravotne znevýhodnenými mal poskytovať viac finančných prostriedkov.