Podnikavý Borodavka predtým vyvážal hydinu do Strednej Ázie. Konflikt s Ruskom ho donútil hľadať nové exportné trhy. Našiel ich v Európskej únii. Na Slovensku aj v Česku ho vnímajú ako dravého biznismena. Borodavka otvorene odpovedal na všetky otázky, ktoré dostal.
Na Slovensku podnikáte už sedem rokov so spracovaním hydiny dochovanej a zabitej na Ukrajine. Prečo ste si vybrali Slovensko?
Spresním, že spracúvam nielen ukrajinskú hydinu, ale aj slovenskú, poľskú a rumunskú hydinu. Väčšinu tvorí ukrajinská. Slovensko som si zvolil preto, že som mal na Ukrajine distribučný biznis a predával som hydinu do celej Strednej Ázie – do Uzbekistanu, Tadžikistanu, Turkménska. Keď sa v roku 2014 začala vojna – ruský útok na Ukrajinu – Rusko zabránilo tranzitu ukrajinskej hydiny cez svoje územie do Strednej Ázie. Boli sme nútení hľadať nové možnosti, kde budeme rozvíjať našu spoločnosť. Začali sme zvažovať podnikanie v Európskej únii.
Čím vás zaujalo Slovensko?
Skúmali sme európsky priestor a všimli sme si, že Slováci a Ukrajinci majú veľmi podobnú mentalitu a jazyk, čo uľahčovalo komunikáciu. Navyše, Slovensko leží v strednej Európe, takže sa veľmi jednoducho môžeme dostať s produkciou do hociktorého štátu Európskej únie. Okrem toho sme zistili, že Slovensko nie je sebestačné v hydine. Každý rok dováža asi 60-tisíc ton hydiny. Uvideli sme v tom príležitosť a usadili sme sa na Slovensku.
Ako vás prijali slovenskí hydinári? Mnohí mali výhrady, a považovali vás za vás neželanú konkurenciu.
Áno, zo začiatku to bolo tak, ale časom sa veci vyjasnili. Stali sme sa členmi Únie hydinárov Slovenska. Nie sme konkurenti slovenských spoločností, pretože nechováme hydinu, iba ju spracovávame, časť pritom nakupujeme od slovenských dodávateľov. Naša úloha je spracovať, rozporciovať, urobiť marinády, polotovary, ktoré potom predávame po celej EÚ. Ročne spracujeme 40-tisíc ton, z toho 10-tisíc ton predáme na Slovensku a 30-tisíc ton odíde do iných štátov. Slovensko má deficit zhruba 60-tisíc ton hydiny ročne. Ak sem ročne dovezieme 40-tisíc ton hydiny a necháme na domácom trhu 10-tisíc ton ročne, zlepšujeme balans v prospech Slovenska. Sme predsa subjekt podnikajúci na Slovensku.
Nebola hlavným dôvodom podnikania v Salibách slovenská oválna pečiatka, ktorá je rešpektovaná v EÚ? Na trh už ide ukrajinská hydina v slovenskom obale. Neuvádza to do omylu spotrebiteľov?
Nie, pretože uvádzame pôvod hydiny. Podľa zákona musíme na tovar napísať, kde bolo kurča chované, kde zabité a kde spracované. Na každom balíčku je na etikete uvedené, v prípade, že je to ukrajinská hydina: chované na Ukrajine, zabité na Ukrajine, porciované na Slovensku.
Vráťme sa k zdrojom ukrajinskej hydiny, k farmám, spôsobu chovu. Ako to tam reálne vyzerá?
Na Ukrajine máme partnera, ktorý vyrába asi 600-tisíc ton hydiny ročne. Má dve prevádzky, jednu v Čerkaskej oblasti a druhú vo Vinickej. Prečo pracujeme s ukrajinskou hydinou? Pretože má najlepšiu kvalitu vo východnej Európe, naozaj najlepšiu, ktorú možno teraz dostať. Keď sa náš partner ukrajinský holding MHP zameral na hydinu, celý komplex postavil na zelenej lúke a vybavil modernou technológiou. Začiatky boli ťažké. Chýbalo krmivo, vajíčka, jednodňové kurčatá atď. Ale dnes všetko vyzerá inak.
Čítajte viac Ukrajinský podnikateľ, ktorý prebaľuje ukrajinské mäso do slovenských obalov hovorí o biznise s kurčaťami, ktoré hnevajú Čechov
Ako Ukrajinci vyriešili tento rébus?
V MHP uzavreli celý výrobný cyklus, aby mali všetko pod kontrolou. Majú 400 000 hektárov pôdy, kde si vyrobia dostatok krmív, vybudovali vlastné liahne a kurčatá vykŕmia na svojich farmách. Odtiaľ putujú na vlastné bitúnky a firemnou dopravou ich rozvezú a predajú odberateľom. Žiadna európska firma to nevie robiť takto, a najmä v takom rozsahu. Konkurenčné európske firmy majú maximálne 30 percent svojich kurčiat, všetky ostatné nakupujú. My sme od výroby krmív cez vajíčka, z ktorých sa liahnu kurčatá, ich výkrm a spracovanie sústredili do jednej spoločnosti pod jednu strechu. Inak, od roku 2008 roku sa MPH stala verejnou firmou, jej akcie sa obchodujú na londýnskej burze.
Predpokladám, že ste zaregistrovali nedávne stretnutie českého a slovenského ministra poľnohospodárstva. Od začiatku roka stúpol dovoz hydiny zo Slovenska do Českej republiky tri razy, často ide o mäso pochádzajúce z Ukrajiny. Český minister Výborný hovorí o tom, že český trh zaplavuje lacné hydinové mäso a Česi majú obavy, že nespĺňa požiadavky EÚ. Dáte ruku do ohňa za mäso, ktoré ide z Ukrajiny na európsky trh?
Keď sme začali dodávať do Metra, len za prvý mesiac nám veterinári odobrali 150 vzoriek. Boli negatívne. Metro povedalo, že chce s nami spolupracovať, pretože doteraz žiadna firma nebola pod takou kontrolou. Bez obáv dám ruku do ohňa za kvalitu našej produkcie. Keď odchádzajú jatočne spracované kurčatá z Ukrajiny, kontrolujú ich ukrajinskí veterinári, druhýkrát európski veterinári, tretíkrát vzorkujeme v Horných Salibách a štvrtýkrát to opäť skontrolujú slovenskí veterinári. Od začiatku roku odobrali vyše 400 vzoriek na analýzy zdravotnej neškodnosti. Nenašli nič. Kontrolujú všetko. Aj ťažké kovy, rôznu chémiu, baktérie atď. Na margo českej nedôvery podotknem, že Česko ako Slovensko nie sú sebestačné v hydinovom mäse.
V Českej aj v Slovenskej republike je tak trochu skrytý monopol na výrobu hydiny. Česko potrebuje doviezť 100 000 ton hydiny ročne z iných štátov. My predáme v Česku 10 000 ton, toľko čo na Slovensku. Z celkových 40 000 ton spracovaných v Horných Salibách 20 000 ton predáme v iných štátoch. Takže nesebestačné Česko potrebuje 100 000 ton a problémom je 10-tisíc ton ukrajinskej kuraciny spracovanej na Slovensku.
Istú averziu voči ukrajinskej produkcii cítiť dodnes aj na Slovensku. Kedysi ste vraj ubezpečovali, že všetko pôjde mimo Slovenska.
Nie, nie. Zopakujem, nie sme konkurenti slovenských výrobcov. Predávame veľmi málo v obchodných reťazcoch. Okrem toho na každom balení je napísané, že hydina je dochovaná a zabitá na Ukrajine. Na slovenskej produkcii je napísané dochované na Slovensku a zabité na Slovensku. Takže slovenská produkcia je úplne iná produkcia ako ukrajinská. Keď chce slovenský spotrebiteľ nakúpiť niečo lacnejšie, kúpi si buď poľskú, alebo ukrajinskú hydinu. Keď chce drahšiu, kúpi si slovenskú hydinu. Takže tu vôbec nevidím konkurenciu.
Foto: Ivan Majerský
Naozaj konkurujete cenou. V Metre kilogram vašich kuracích rezňov, ako si všimli konkurenti aj spotrebitelia, je lacnejší o viac ako jedno euro ako slovenské rezne.
Ceny nerobíme my, ale Metro. Metro, keď chce, môže urobiť aj nulovú maržu. Druhá vec je, že na Slovensku predávame väčšinou prsia, nie celé kurence. Slováci majú radi kuracie prsia, v akcii chcú ľudia kúpiť na 80 percent práve prsia. Lenže prsia tvoria z celého kuraťa len 26 percent. A koľko kurčiat sa vyrobí na deficitnom Slovensku? Vzhľadom na objem ukrajinskej výroby hydiny nie je problém s dodávkou pŕs, vieme ich dodať dosť a urobiť akciu. Keby nebolo našej firmy, tak by museli obchodníci kúpiť prsia zrejme v Poľsku, lebo celý požadovaný objem nekúpia na Slovensku.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Dnes chcú ľudia kupovať čerstvé mäso. Koľko trvá doviezť zásielku z Ukrajiny na Slovensko, koľko spracovanie a kedy sa ocitne mäso na trhu? Z hydinární okolo Čerkás je to na Slovensko 1 400 kilometrov.
Dovoz z Ukrajiny do Horných Salíb trvá priemerne 39 hodín. A spracovanie od troch do šiestich hodín. Takže najneskôr po 45 hodinách máme mäso spracované a môžeme ho distribuovať odberateľom. Výrobky predávame zabalené v ochrannej atmosfére a vtedy majú termín 15 dní od bitúnku do konca dátumu spotreby.
Podľa údajov Finstatu sa EU Poultry darí. Ak si odmyslíme dva pandemické roky, z piatich posledných ste boli tri roky v zisku. Vrátili sa vám už investície vložené do kombinátu v Horných Salibách?
Áno, vrátili, pričom stále investujeme. Na začiatku sme investovali do Salíb šesť miliónov eur, ale každý rok investujeme jeden, dva až tri milióny eur. Aj v pandemických rokoch sme postavili novú halu. Slovenské banky nám dávajú úvery, včas ich splácame, nemáme s tým problémy.
Kto vás financuje?
Spolupracujeme s UniCredit Bank a so Slovenskou sporiteľňou.
Pred dvoma rokmi ste vyhlásili, že vaším snom je stať sa do desiatich rokov jednotkou medzi výrobcami kulinárskych produktov z hydiny v EÚ. Uvažovali ste rozšíriť kombinát v Horných Salibách, čo by umožnilo spracovať 80– až 100-tisíc ton hydiny. Malo to byť už na jar tohto roku. Aká je realita?
Naozaj mám taký cieľ, ale nepodarí sa ho splniť do desiatich rokov. Jednak tu boli dva ťažké pandemické roky, jednak rozšíreniu závodu v Salibách bráni vlastnícky neusporiadaná pôda. Nevieme si s tým rady od roku 2018. Ide o pozemky vedľa súčasného závodu. Polovicu z nich sme vykúpili a druhú polovicu tvorí pôda neznámych vlastníkov, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. Päť rokov sa nám nedarí vec doriešiť so Slovenským pozemkovým fondom. Hovorím im, predajte mi ten pozemok, zaplatím cenu, akú určíte. Štát by mohol dostať minimálne dva milióny eur ročne ako daň z príjmu z práce nášho nového závodu.
Čítajte viac S otcom založil pred 20 rokmi sad. Teraz na juhu Slovenska pestuje také ovocie, ktoré v reťazcoch nekúpite
Zamestnávame spolu s agentúrnymi pracovníkmi viac ako 350 ľudí, okrem toho dávame prácu mnohým slovenským spoločnostiam – logistickým firmám, ktoré prepravujú našu produkciu, výrobcom obalov, kartónov, fólií atď. Určite zlepšujeme podnikateľské prostredie na Slovensku.
Vráťme sa ešte k dovozu kurčiat. Prečo sa majú terigať vyše tisíc kilometrov z Ukrajiny na Slovensko? Cesty sú preplnené, ovzdušie plné škodlivín. Čo tak investovať do chovu hydiny na Slovensku?
Bol som u predchádzajúceho ministra pôdohospodárstva pána Vlčana. Povedal som mu okrem iného, že treba vymyslieť nejaký štátny program podpory hydinárstva. Aj my by sme zainvestovali do slovenského hydinárstva, keďže Slovensko nie je sebestačné. Len nevidím dôvod a zmysel investovať do nejakých malých podnikov. Lebo vtedy si neporadíme s konkurenciou z Poľska. Poliaci vyrábajú tri milióny ton hydiny ročne, 30-násobne viac ako Slovensko. Nechápem, prečo je problém zvýšiť produkciu z nejakých 100 000 ton na potrebných 160 000 ton, aby bolo Slovensko sebestačné v hydine. Treba na to štátny program, zapojíme sa doň. Poľsko využilo všetky európske fondy, Slovensko to nedokázalo. Takže teraz musíme niečo vymyslieť. Bez spolupráce so štátom to však nepôjde.
Foto: Ivan Majerský
Aký je vzťah EU Poultry so spoločnosťou Mironovsky Hliboproduct, majiteľom ktorej je ukrajinský miliardár Jurij Kosiuk?
Istý čas som učil na vysokej škole a potom som odišiel do Kosiukovej spoločnosti MHP, kde som pracoval na rôznych pozíciách. V roku 2011 som videl, že nemám už možnosť sa rozvíjať a povedal som si, začni robiť svoj vlastný biznis. S MHP máme normálny partnerský vzťah. Som samostatný podnikateľ.
Kde ste zarobili potrebné zdroje?
Potrebný kapitál som zarobil, keď som pracoval v MHP. Keď som začal robiť distribúciu, dávali mi tovar na splátky. Platil som do 30 dní. Dôverovali sme si. To je dôležité. Keď som prišiel na Slovensko, pomohli mi tunajšie banky. Na začiatku som mal úverový limit od UniCredit Bank šesť miliónov eur, teraz mám úverový limit 17 miliónov eur v Slovenskej sporiteľni vrátane investičného kreditu. Banky nám financovali aj rekonštrukciu prevádzky.
Ukrajina od vlaňajška nemá colné obmedzenia pri vývoze agrokomodít na trhy EÚ, čo vyvoláva napätie najmä u jej susedov. Je strach z Ukrajiny a jej exportnej sily oprávnený?
Mám pred sebou údaje z Eurostatu. V roku 2022 Ukrajina doviezla do EÚ 160 000 ton kuraciny. V tom čase Brazília doviezla do EÚ 300 000 ton kuraciny. Štáty EÚ vyviezli v roku 2022 na Ukrajinu 105 000 ton kuraciny. Takže máme pozitívne saldo plus 55 000 ton. Ale v tom istom čase EÚ nevyviezla ani kilogram kuraciny do Brazílie. Iba doviezla 300 000 ton z Brazílie. Čo znamená plusové saldo Ukrajiny 55 000 ton? Nuž EÚ vyrába a skonzumuje 13 miliónov ton kuraciny ročne. Ukrajinský podiel na tom je 0,46 percenta. Podiel Brazílie na európskom trhu je 2,3 percenta. Okolo brazílskej hydiny bol pred pár rokmi na Slovensku rozruch. Teraz máte problémy s Ukrajinou. Zdá sa mi, že sú to trochu politické veci.
Hovorí sa, a tvrdí to aj súčasný minister, že keď ste prichádzali na Slovensko, tak ste sľubovali, že všetka spracovaná hydina z Ukrajiny pôjde von.
Nie, nie, nikdy sme nehovorili, že všetko pôjde von. Predávali sme nejakých zhruba 18 percent na slovenskom trhu. A teraz predávame 25 percent, takže predaj na Slovensku sme o veľa nezvýšili.
Čítajte viac Odišiel poľnohospodár profesionál a srdciar. Svoju prácu miloval
Už niekoľko mesiacov je rozruch okolo ukrajinského obilia. To malo cez Slovensko tranzitom prejsť a skončiť v severnej Afrike. V skutočnosti časť z neho zostala na Slovensku. Viedlo to k zákazu dovozu ukrajinskej pšenice do 15. septembra. Slovenskí farmári sa obávajú, čo bude potom.
Čo sa týka obilia, nemôžem vám povedať nič, nie je to moja parketa. Tou je kuracina. Pred vojnou bola kvóta na dovoz ukrajinskej hydiny do EÚ 90-tisíc ton ročne. Vlani, keď Rusko začalo vojnu proti Ukrajine, Brusel povedal – môžete všetko doviezť bez cla. Doviezlo sa 160 000 ton hydiny. Ako som povedal, z hľadiska Európy je to kvapka v mori. Slovensko potrebuje ročne 60 000 ton importu, my z neho pokrývame 10 000 ton. Zamestnávame ľudí, dávame prácu našim dodávateľom, platíme dane. Myslím, že sa správame férovo.
Dmytro Borodavka (47)
Foto: Ivan Majerský
Je absolvent poľnohospodárskej univerzity v Kyjeve. Kariéru začal v spoločnosti MHP v roku 1998, kde pracoval ako manažér. Od roku 2011 podniká v spracovaní a predaji hydiny.