Mohol by to byť podobný koncept, v rámci ktorého by silný štát dohliadal na celý reťazec. Teda od výroby, skladovania až po samotný predaj potravín v štátnych prevádzkach. Odborníci o nápade štátneho reťazca pochybujú, Sme rodina v tom však má jasno.
Kým sa potraviny dostanú na pulty obchodov, prejdú viacerými rukami. Dodávatelia, spracovatelia a predajcovia si v celom tomto procese nahadzujú približne 20-percentnú maržu, argumentoval pred časom v rozhovore pre denník Pravda exminister Krajniak.
Jedinou cestou je preto podľa neho dostať loptičku na stranu štátu, ktorý by tak získal protiváhu voči zahraničným predajcom. „Ak štát nebude mať kontrolný balík na trhu s potravinami, nedokáže byť protiváhou zahraničným nadnárodným korporáciám, ktoré diktujú ceny," priblížil.
Na hľadanie riešení komplikovanej situácie s potravinami je pritom skutočne dobrý dôvod. Náklady domácností na potraviny spolu s bývaním či energiami predstavujú až 55 percent ich celkových výdavkov. Ceny potravín pritom vďaka inflácii stále rastú. Na Slovensku je ich rast približne o desať percentuálnych bodov vyšší, ako je európsky priemer, ktorý je aktuálne na úrovni 26 percent.
Slovensko tak dobieha v cenách potravín vyspelé západné krajiny. „Časť z toho vieme vysvetliť vyšším rastom nákladov na Slovensku – od miezd cez energie až po zvýšenie rôznych príplatkov. Zdá sa však, že niekoľko percentuálnych bodov z nášho rastu cien má na svedomí zvyšovanie ziskových marží firiem v celom potravinárskom reťazci," hovorí pre denník Pravda člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster. Čiastočne tak potvrdzuje Krajniakove slová.
Čítajte viac Krajniak: Progresívci sú extrémisti. Treba silný štát, reťazce cez pandémiu zarobili a teraz „žmýkajú“ Slovákov
Odborník spolu s tým dodáva, že aby sme mohli mať nižšie ceny v obchodoch, potrebujeme mať minimálne dva faktory. Prvým je konkurencia, ktorá je podľa neho dostatočná, a druhým sú spotrebitelia, ktorí majú dobrý prehľad o cenách. „My spotrebitelia sme stratili prehľad, koľko stojí ktorý tovar v rozličných obchodoch, keďže ceny sa menili príliš rýchlo," priblížil Šuster s tým, že zmätok na strane spotrebiteľov využili viacerí výrobcovia a predajcovia práve na to, aby zvýšili svoje marže.
Ako to má fungovať
Krajniak vysvetľuje, že ak by mal celú reťaz spracovania potravín pod kontrolou štát, marža bude v takom prípade nahodená iba raz a jednotlivé produkty na pultoch obchodov budú následne výrazne lacnejšie.
„Oslovíme domácich producentov, aby sa stali spolu so štátom správcami týchto potravinársko-poľnohospodárskych parkov. V nich postavíme prevádzky na spracovanie potravín a skladové kapacity. Z týchto parkov budeme distribuovať potraviny do vlastnej obchodnej siete v mestách aj na vidieku. Takto dokážeme konkurovať nadnárodným reťazcom a tlačiť ceny dole," dodal exminister, ktorý okrem toho hovorí aj o tom, že štát by mal mať svoje vlastné predajne.
Hnutie Sme rodina pre denník Pravda vysvetľuje, že podobný model funguje napríklad v Poľsku, Tirolsku, ale aj v Bavorsku. Na Slovensku by mal reťazec fungovať pod hlavičkou Agrokomplexu a na prepravu potravín bude dohliadať štátne Cargo.
„Financovanie projektu budeme realizovať z európskych peňazí určených na rozvoj vidieka, vďaka ktorým zabezpečíme produkciu surovín. Financie na investície do spracovateľských závodov získame z finančných nástrojov, na ktoré už máme schválenú legislatívu, a využijeme aj financie z 3. piliera štátnej pomoci, ktorými budeme financovať združovanie malých a stredných podnikateľov do výrobno-odbytových združení," priblížilo hnutie zdroje, z ktorých chce svoj nápad finančne pokryť.
Analytik RRZ Šuster však tento projekt nazýva štátnym kartelom a prvé výsledky by aj pri najlepšom možnom manažmente priniesol podľa neho najskôr až o päť rokov. „Vybudovanie nových obchodov, spracovateľských závodov či výrobcov bude trvať ešte dlhšie – veď napríklad diaľnice staviame priemerne 14 rokov. Kým sa teda ukáže, že štátny potravinový kartel je neefektívny, že štát nedokáže vyrábať a predávať lacnejšie než súkromný sektor, prejde veľa rokov, počas ktorých by štát mal len náklady. Medzitým bude problém našej potravinovej inflácie dávno vyriešený," dodáva. Ak sa pritom na konci dňa ukáže, že celý nápad efektívny nebol, náklady naň zaplatíme my všetci zo spoločnej kasy, hovorí Šuster.
Čítajte viac Potraviny zasadili tvrdú ranu politikom, ich riešenia extrémne ceny nezrazia. Čo pomôže peňaženkám?
Trh pri potravinách nezlyhal
Ďalším výrazným faktorom je konkurencia na trhu. Štátny reťazec by musel súperiť napríklad so superlacnými diskontnými predajňami, ktoré sa postupne predierajú na slovenský trh. Patrí k nim napríklad poľský reťazec Biedronka, ktorý to, že uvažuje o príchode k nám, prvýkrát naznačil už v polovici apríla tohto roka. Po Lidli tak môže na Slovensku pribudnúť ďalší lacný reťazec s diskontným tovarom, ktorý by mohol poriadne zamiešať kartami, vyostriť konkurenciu a stlačiť ceny potravín smerom nadol.
Na trh pritom stavajú aj analytici. Monika Budzák z inštitútu INESS napríklad tvrdí, že založenie štátneho reťazca nepovedie k zníženiu cien, ale, naopak, spôsobí ďalšie problémy. Čo sa týka vysokých marží, o ktorých hovorí Krajniak, podľa Budzákovej ide iba o fámy.
„Ziskové marže najväčších zahraničných reťazcov sa pohybujú okolo piatich až deviatich percent," uvádza analytička s tým, že ceny potravín sú ovplyvnené hlavne externými faktormi ako sú vojna na Ukrajine, suchá alebo povodne. „Trhový mechanizmus si postupne poradí s vysokými cenami, vidíme to v praxi aj dnes, keď napríklad ceny obilia z minulého roka výrazne poklesli," dodáva.
Podľa Sme rodina však má navrhovaný projekt okrem zvyšovania cien potravín zastaviť aj rast závislosti od dovozu zo zahraničia a podporiť zamestnanosť. „Aj napriek tomu, že ide o rozsiahlu reformu slovenského vidieka a postavenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov, nebude tento projekt vážnym zásahom do štátneho rozpočtu, pretože na realizáciu sa budú využívať hlavne európske financie a bankové zdroje a určite nejde o nejakú formu zoštátnenia alebo návratu do čias minulých," približuje hnutie.
Budzák tvrdí opak a zdôrazňuje, že by išlo o drahý nápad, ktorý nie je vo verejnom záujme. Pripomína tiež, že štát sa dosiaľ nedokázal poriadne starať ani o svoje existujúce budovy, ktorých správa či rekonštrukcia vyžaduje investície v miliónoch eur.
„Je preto nezmysel myslieť si, že by dokázal vybudovať prevádzky a logistické centrá v takom rozsahu ako súkromné reťazce, ktoré majú desiatky rokov staré skúsenosti nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia," uzatvára.
Čítajte viac Veľké porovnanie zastropovaných cien potravín. Pozrite sa, koľko za ne platíme
Krajniakove slová o silnom štáte ako protiváhe voči zahraničným reťazcom na trhu spochybňuje aj Šuster. Podľa neho štát potrebujeme iba v prípade, ak trh výrazne zlyháva. „To nie je prípad trhu s potravinami, hoci môžeme mať podozrenie, že trh je dočasne menej efektívny, stále to nie je zlyhanie trhu," zdôraznil odborník.