Potraviny zasadili tvrdú ranu politikom, ich riešenia extrémne ceny nezrazia. Čo pomôže peňaženkám?

Extrémne vysoké ceny stále trápia Slovákov, ktorí musia siahať čoraz hlbšie do vrecka. Najmä opoziční politici sa preto v predvolebnej atmosfére predbiehajú v návrhoch, ako problém vyriešiť. Znižovanie DPH či povinné zverejňovanie nákupných cien zo strany reťazcov - tieto návrhy patria medzi hlavné opatrenia, ktoré majú utlmiť rast cien potravín. Ekonómovia však vidia riešenie inde.

04.05.2023 05:00
košík, nákup, potraviny Foto: ,
Nákup, ilustračný obrázok.
debata (7)

Slovensko patrí k rekordérom v zdražovaní v rámci EÚ. Podľa analytičky Evy Sadovskej z investičnej spoločnosti Wood & Company patria potraviny spolu s bývaním k položkám, na ktoré Slováci zo svojho rozpočtu míňajú najviac. Nákup potravín pritom ukrojí až pätinu z celkových výdavkov domácnosti. Každé piate euro dáva priemerná rodina na potraviny.

„Práve v oblasti potravín a nealkoholických nápojov medziročné tempo zdražovania v marci mierne zrýchlilo, a to na 28,2 percenta,“ informuje analytička s tým, že v rámci celého spotrebného koša rástli práve potraviny najviac.

Slováci si pritom najviac priplatia za syry a vajcia, zeleninu, mäsové výrobky a sladké potraviny. Na ilustráciu, toto zdražovanie v praxi znamená, že v porovnaní s obdobím spred roka si ľudia zaplatia takmer až o tretinu viac. Za nákup, ktorý stál v marci minulého roka sto eur, teraz Slováci zaplatia vyše 128 eur.

Nižšie dane aj výrobcovia bez odvodov

Aby ceny potravín nerástli toľko, predstavili slovenské reťazce v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva memoradnum o zastropovaní cien niektorých vybraných produktov. Dohodli sa na tom, že zastropujú ceny celkovo 400 potravín. Riešenie zo strany reťazcov, ktoré si kladie za ciel tlmiť infláciu, predstavili pred viac ako mesiacom a v platnosti by malo zostať do konca júna.

S návrhom totiž prišlo osem veľkých reťazcov, pričom vládni politici do celého procesu výraznejšie nezasahovali. Rezort pôdohospodárstva na čele s ministrom Samuelom Vlčanom (nom. OĽaNO) však iniciatívu obchodníkov privítal.

Ďalšiu pomoc s potravinami pre najzraniteľnejšiu časť populácie spustili v polovici marca. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny začalo rozdávať potravinové a hygienické balíčky sociálne najzraniteľnejším osobám a rodinám. Balíčky, ktoré štát stáli vyše päť miliónov eur, rezort rozdával v priebehu marca a apríla.

To však podľa analytikov stačiť nebude. „K zastropovaniu cien prišlo v prípade niekoľkých stoviek vybraných potravín, a preto neočakávame, že by to infláciu potravín v nasledujúcich mesiacoch nejako výraznejšie ovplyvnilo,“ myslí si Sadovská.

Najmä opoziční politici tak naďalej kritizujú nedostatočné kroky vlády pri boji s vysokými cenami potravín.

Podľa Hlasu, ktorý patrí spolu so stranou Smer k najhlasnejším kritikom vlády nielen v tejto oblasti, je však situácia s potravinami stále výrazne zlá.

„Ak vláda okamžite neprijme kroky proti prudko rastúcim cenám potravín, budú ľudia na Slovensku buď čoraz hladnejší, alebo budú jesť čoraz nekvalitnejšie jedlo,“ varuje Hlas. Podľa lídra strany Petra Pellegriniho pritom vláda pre vyriešenie tohto problému nerobí „absolútne nič“.

Terno Čítajte viac Analytici porovnali ceny komoditného masla v krajinách EÚ. Na Slovensku je najdrahšie

Jeden zo zásadných návrhov vyšiel aj priamo z koaličných radov. Podľa poslanca vládneho hnutia OĽaNO Milana Vetráka by boli najlepším riešením potravinovej inflácie potravinové šeky. Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu tvrdí, že všetky ostatné návrhy majú „veľké nedostatky“.

S niekoľkými nápadmi riešenia následne prišiel aj samotný Hlas. Strana by napríklad chcela obmedziť prirážky obchodných reťazcov, zaviesť povinné zverejňovanie nákupných cien potravín či znížiť DPH na základné potraviny na päť percent a pri predaji z dvora na nulu.

Nižšia DPH sa však v praxi nemusí preniesť do výsledných cien potravín. Ako príklad uviedli analytici Národnej banky Slovenska nižšie dane pre gastrosektor. Výsledné ceny ostali vyššie aj preto, lebo hoterlieri a reštaurácie si kompenzovali straty z pandémie. „Ak by sme znížili paušálne DPH, tak to našim potravinárom nepomôže, pomôže to tým 60 percentám dodávateľov zo zahraničia,“ reagoval na jeden z návrhov štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO).

Zdá sa však, že prijímanie reálnych opatrení v parlamente je nateraz v nedohľadne. Opozičnej strane Smer s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu sa totiž ani na štvrtý pokus nepodarilo otvoriť schôdzu, na ktorej sa poslanci mali zaoberať práve týmto problémom.

Na schôdzi mal napríklad zaznieť návrh, ktorý by prvovýrobcom potravín odpustil na pol roka odvody za zamestnancov. Zamestnávatelia tak mohli ušetriť až 25 percent personálnych nákladov.

Najlepšia je priama pomoc

Návrhy, ktoré sú aktuálne na stole, považuje za problematické napríklad aj ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. Podľa neho by obmedzovanie prirážky obchodných reťazcov predstavovalo vážny zásah do podnikateľského prostredia. Rovnako spochybňuje aj zverejňovanie nákupných cien potravín.

Tvrdí, že nie je jasné, či by takýto krok na konci dňa skutočne viedol k poklesu cien potravín. „Mohlo by to totiž napríklad viesť k posilneniu vyjednávacej pozície dodávateľov voči reťazcom, čo sa môže premietnuť do ďalšieho rastu cien namiesto ich znižovania,“ hovorí v tejto súvislosti Martiška. Napokon, ani zníženie DPH na päť percent by podľa odborníka pomôcť nemuselo. Existuje možnosť, že takéto rozhodnutie by viedlo k zvýšeniu marže reťazcov.

Navrhuje preto dve riešenia. Jedno spočíva v dlhodobom posilňovaní konkurenčného prostredia, ktoré by ceny potravín mohlo pomôcť znížiť. Druhé, okamžité, ale krátkodobé riešenie je podľa analytika adresná pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.

Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu môže zníženie DPH pomôcť iba zo strednodobého hľadiska. „Napríklad v gastre to v januári podľa NBS nemalo žiadny merateľný vplyv,“ hovorí odborník. Lehuta dodáva, že za najlepší liek na problémy s cenami potravín považuje konkurenciu a transparentnosť. No ani to podľa neho nie je všeliekom. „Ak na rozdiely v cenách nebudú reagovať samotní spotrebitelia zmenou svojho spotrebiteľského správania, tak sa s cenami neudeje nič,“ uzatvoril odborník.

Heger Čítajte viac Dlh síce klesol, je však stále nad sankčným pásmom. O 14 dní sa zapnú tvrdé sankcie, čo sa stane?

Podľa analytičky Sadovskej bude znižovanie cien potravín závislé najmä od vonkajších faktorov, medzi ktoré patrí napríklad vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch. Zároveň predpokladá, že Slováci budú v čase vysokej inflácie siahať po produktoch s nižšou cenou. Bude sa to týkať aj tých, ktorí takto dosiaľ neuvažovali a mohli si dovoliť aj prémiové značky. Odborníčka tak predpokladá, že čoraz viac ľudí sa spolu so zvyšovaním inflácie bude poohliadať po lacnejších možnostiach.

Aj ekonóm z Inštitútu finančnej politiky Daniel Dujava prízvukuje, že pomáhať by sa malo adresne a tým, ktorí to najviac potrebujú. Nie teda plošnými opatreniami, z ktorých môžu profitovať aj bohatší. „Treba vykonať adresné a dočasné opatrenia. Napríklad zníženie DPH na potraviny sa nepremietne do koncových cien. Je to plošná vec, z ktorej benefitujú aj tí, ktorí to bezprostredne nepotrebujú. Stropovanie cien zasa narušuje trhový mechanizmus,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda. V praxi by to mohlo vyzerať napríklad tak, že by vláda poslala peniaze priamo na účet najchudobnejším.

7 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny potravín #inflácia na Slovensku