Krajniak: Progresívci sú extrémisti. Treba silný štát, reťazce cez pandémiu zarobili a teraz „žmýkajú“ Slovákov

Nová vláda je vláda pani prezidentky a ona za ňu nesie zodpovednosť. „Nepôjdeme ale systémom, čím horšie, tým lepšie. Akýkoľvek dobrý návrh vláda predloží, my ho podporíme, hovorí exminister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Súčasný poslanec hovorí, že treba silnejší štát na trhu s potravinami. Jeho strana sa pred voľbami s nikým spájať nechce.

22.05.2023 05:00
Milan Krajniak Foto:
Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.
debata (212)

Strana Sme rodina mala snem, na ktorom predstavila pomerne ambiciózny program. Skúste vysvetliť, čo si vaše hnutie predstavuje pod cenovo dostupnými raňajkami, obedmi a večerami, ktoré ohlásil Boris Kollár.

Najväčším problémom je, že na Slovensku existujú reťazce zahraničných dodávateľov, spracovateľov a predajcov potravín, do ktorých Slovensko nevie zasiahnuť. Jediný spôsob, ako znížiť ceny potravín, je to, že sa štát stane silným hráčom pri spracovaní potravín, ich skladovaní, preprave a následnom predaji. Pri každom tomto článku si každý nahodí zhruba 20-percentnú maržu. Takúto maržu si nahodí pestovateľ, predajca, obchodník, skladník či dopravca. Potom sú u nás potraviny predražené o 30 percent. Protiváhu zahraničným predajcom tak môže predstavovať jedine štát.

Video
Krajniak vysvetľuje plány so štátnym reťazcom a kedy budú prvé nájomné byty. / Zdroj: TV Pravda

Chcete vytvoriť aj štátnu obchodnú sieť. Čo to znamená a ako sa to dotkne ľudí?

Na báze doterajšieho štátneho podniku Agrokomplex, ktorý sa zaoberá výstavníctvom aj poľnohospodárskymi produktmi, chceme vytvoriť pod ním holding – národný potravinový reťazec – ktorý bude vykupovať, skladovať či predávať potraviny. Ak totiž bude celý ten reťazec spracovania potravín pod kontrolou štátu, tak bude marža nahodená iba raz. Štát musí zastávať úlohu silného hráča v celom tomto reťazci.

Mali by sme preto oživiť doteraz nevyužívané areály poľnohospodárskych družstiev. Legislatívu už máme platnú.

Oslovíme domácich producentov, aby sa stali spolu so štátom správcami týchto potravinársko-poľnohospodárskych parkov. V nich postavíme prevádzky na spracovanie potravín a skladové kapacity. Z týchto parkov budeme distribuovať potraviny do vlastnej obchodnej siete v mestách aj na vidieku. Takto dokážeme konkurovať nadnárodným reťazcom a tlačiť ceny dole.

Ľudia si to môžu predstaviť aj tak, že tu vznikne nový typ reťazca ako napríklad Kaufland či Lidl? Akurát s rozdielom, že ho bude prevádzkovať štát?

Navrhujeme tri formy predaja potravín. Prvou formou je, že štát bude mať vlastné predajne. S potravinármi sa napríklad v apríli dohodneme na celý rok, že odkúpime od nich celú ich produkciu. Potravinári budú mať garantovaný vyšší odber a štátny reťazec potraviny na spracovanie a predaj. V mestách zriadime veľkometrážne predajne, na vidieku chceme pokryť 500 potravinových púští, kde z obcí zmizli malé predajne. Ak štát nebude mať kontrolný balík na trhu s potravinami, nedokáže byť protiváhou zahraničným nadnárodným korporáciám, ktoré diktujú ceny.

Druhou možnosťou je spolupráca s už existujúcimi reťazcami. Napríklad sa dohodneme s Jednotou, prevezmeme časť jej prevádzok a tieto predajne bude prevádzkovať štát. Tretia forma je, že vytvoríme vlastnú prepravnú spoločnosť. Podobne, ako funguje napríklad Slovenská pošta, ktorá má vlastnú kuriérsku službu. Táto štátna spoločnosť by mohla zákazníkom dovážať potraviny priamo domov.

Aká je šanca, že toto presadíte do reality? Komunikovali ste o tom s inými stranami? Kedy asi by mohol vzniknúť nejaký prvý štátny reťazec?

Všetky tieto veci vieme robiť postupne. Prvé výsledky by mali byť vidieť v roku 2024. To, čo vieme urobiť, je začať združovať záujmy domácich producentov potravín, podpisovať s nimi kontrakty na vyššiu produkciu potravín, ako majú doposiaľ, a ako sa budú budovať spracovateľské a skladovacie kapacity, tak budeme vedieť čoraz viac odkupovať väčšie množstvo potravín.

Domáci producenti budú mať zároveň väčšiu istotu odberu potravín, ako majú v súčasnosti. Je absurdné, aby si na Slovensku ľudia kupovali drahšie domáce potraviny ako napríklad v Rakúsku, kde je drahšia pracovná sila. Napríklad v Južnom Tirolsku či v nemeckom Bavorsku majú zavedený tento systém a štát vstupuje do produkcie a predaja potravín. Okrem toho, v potravinársko-poľnohospodárskych parkoch, nazvime ich ľudovo obnovené družstvá, môžeme využívať eurofondy pri podpore spracovania domácich regionálnych produktov.

Exminister Milan Krajniak Čítajte viac Krajniak ohlasuje vznik nového štátneho reťazca. Zahraničné tu majú vysoké marže, štát musí zakročiť

Problémom pri slovenských producentoch je, že nie sú konkurencieschopní voči zahraničiu. Jednoducho nevedia vyprodukovať potraviny za takú cenu, ako to dokáže niekto iný za hranicami. Ako im vaše plány pomôžu v tomto smere?

Ich problémom je, že žiaden náš producent nie je dostatočne veľký. Preto do tohto sektora musí vstúpiť štát, ktorý združí domácich producentov a vytvorí im infraštruktúru na spracovanie a distribúciu potravín a bude dostatočne silný subjekt na to, aby mohol rokovať s nadnárodnými reťazcami. Fungoval by ako alternatíva voči nim – alternatíva za vlastné ceny s vlastnou predajnou sieťou.

V súčasnosti slovenskí predajcovia nevedia konkurovať veľkým nemeckým reťazcom, ktoré majú interné dohody, že ak odoberajú od nejakého producenta na nemecký trh, tak s ním podpíšu dohodu, aby dodával aj na slovenský trh. Toto štát nevie ovplyvniť. Bude to vedieť iba vtedy, ak im bude schopný cenovo konkurovať.

Koľko by štát stálo vytvorenie vlastnej siete skladov a reťazcov?

Máme to spočítané. V zásade je to veľmi jednoduché. Štát do toho nebude liať peniaze zo štátneho rozpočtu, vloží do toho areály, poľnohospodársko-potravinárske parky. Všetok tento rozvoj chceme rozvíjať komerčným financovaním, aby tu existovala aj spätná väzba od finančných subjektov, že ide o návratný projekt a peniaze nevyhadzujeme hore komínom.

Vaše plány ste konzultovali so slovenskými potravinármi a združeniami?

Náš predseda pôdohospodárskeho výrobu Jaroslav Karahuta pravidelne hovorí s potravinármi, výrobcami, ale aj s predajcami potravín. Ak nedokážete regulovať cenu na trhu, musíte vytvoriť štátnu protiváhu, ktorá stlačí ceny dole.

So slovenskými reťazcami ste sa o týchto nápadoch bavili?

Ony sa snažia náš projekt vytlačiť iba do oblasti potravinových púští. My ich budeme vykrývať, lebo je to správne. Ale ak chceme dostať reťazce do nejakých primeraných medzí, musíme mať aj veľkometrážne predajne, aby sme im dokázali konkurovať. Prečo majú reťazce také vysoké zisky? Lebo môžu diktovať ceny a konať z pozície sily. Ale keď bude mať štát vlastných dodávateľov, vlastných producentov a vlastné predajne, tak môže tlačiť ceny dole.

Čo ak bude chcieť štátny reťazec predávať banány alebo pomaranče, ktoré na Slovensku nevypestujeme?

Bude predávať všetko. Musí byť konkurencieschopný. Len nebude mať také vysoké marže ako zahraničné reťazce. Napríklad v Poľsku majú silných štátnych hráčov, ktorí produkujú potraviny. Takouto cestou ísť nechceme, nechceme konkurovať domácim producentom. Problém je, že na Slovensku máme v zásade kartel reťazcov.

Kartel reťazcov? To myslíte vážne?

Áno. Nikto ich nenúti ísť s cenami nižšie, ako by potrebovali. Obchodné reťazce sú víťazi pandémie. Zarobili na nej strašným spôsobom. Je záujem štátu, aby v tomto pokračovali?

Nebude lepšie to nechať na trh? Prečo štát chce toto trhové prostredie nejakým spôsobom ovplyvňovať?

Pretože trh nefunguje. Je absurdné, aby človek v Rakúsku mal kvalitnejšie potraviny za rovnakú cenu ako človek na Slovensku. Prečo by to tak malo byť?

Odkiaľ máte, že reťazce majú vysoké marže? Lebo to od vás vyznieva tak, akoby zdierali Slovákov vysokými cenami.

Áno, „žmýkajú“ ich. Veď si porovnajte ceny u nás a v okolitých štátoch.

Ktoré potraviny by si ľudia nakúpili v štátnom reťazci lacnejšie ako trebárs v Lidli či Tescu?

Naším cieľom nie je, aby v štátnom reťazci boli ceny nižšie a všade inde vysoké ceny potravín. Štát ako silný hráč donúti aj ostatných predajcov znížiť ceny. Cieľom je, aby všade na trhu boli obchodné marže nižšie, a to znamená prijateľné ceny potravín pre ľudí.

Na sneme ste hovorili, že chcete predstaviť nové riešenia dostupného bývania. Sme rodina má totiž pod sebou agendu nájomného bývania, pričom už sa končí volebné obdobie a zrejme sa už nestihne postaviť ani jeden nájomný byt. Ako sa ľudia dočkajú dostupného bývania?

Kvôli dvom rokom COVIDU-19 bol zákon o štátnej podpore nájomného bývania schválený až minulý rok. Momentálne máme zazmluvnených 1,5 miliardy eur. To je približne prvých 10-tisíc nájomných bytov, ktoré sa už stavajú. Čaká sa už len na schválenie Európskej komisie z hľadiska štátnej pomoci. V momente schválenia budú byty zaradené do systému nájomného bývania, kde už máme 17-tisíc ľudí, ktorí sú zapísaní v poradovníku. Ak niekto kritizuje, že ešte nestoja nájomné byty, tak je to niečo podobné, ako keby kritizoval, že sa ešte nikto nevozí na slovenskom Volve. Každý vie, že postaviť fabriku nejaký čas trvá. Ale potom bude produkovať státisíce áut ročne. Podobne je to aj s nájomnými bytmi, akurát pôjde o desaťtisíce by­tov.

Systém podpory nájomného bývania počíta s tým, že nájomné byty sú pre strednú triedu občanov, ktorí si nemôžu dovoliť hypotéku. My však vieme, že veľa ľudí hypotéku má a pre infláciu sa môže stať, že nebudú mať na jej splácanie. Chceme preto, aby mali garanciu štátu, že ak z objektívnych príčin nedokážu hypotéku splácať, štát ich byt prevezme.

Následne ho zaradí do systému nájomného bývania a zaplatí na dva roky dopredu za daného človeka nájomné. Potom bude mať do troch rokov možnosť, ak sa dostane z problémov, byt si odkúpiť naspäť, alebo zostať v systéme štátneho nájomného bytu aj ďalej. Poistka spočíva v tom, že v štátom nastavenom systéme bývania sú stropy na nájomné, ktoré sú o 30 percent nižšie ako splátka hypotéky.

košík, nákup, potraviny Čítajte viac Potraviny zasadili tvrdú ranu politikom, ich riešenia extrémne ceny nezrazia. Čo pomôže peňaženkám?

Upozorňujete, že zmluvy na nájomné byty sú podpísané a stavajú ich. Kde ich stavajú?

Sú to rôzne regióny po celom Slovensku. Viacero subjektov stavia v Nitre, v Žilinskom kraji, v Košiciach.

Najvypuklejší problém je v Bratislave, tam je to ako? Koľko odhadujete, že tu vznikne bytov?

Odhadujem, že to budú tisíce. V Bratislave sa za posledné mesiace predali len desiatky bytov, to znamená, že veľkí developeri sa zrazili s realitou. Ľudia totiž nemohli mať na ďalšie a ďalšie hypotéky. Ak títo developeri budú chcieť tieto byty realizovať, budú mať záujem vložiť ich do systému štátom garantovaného nájomného bývania, pretože je nastavený tak, že im garantuje síce nižšiu ziskovosť, ako keby byty predávali, ale stabilnú ziskovosť. Zatiaľ dvaja investori – spoločnosti

Kooperativa a WBG – nemusia tie byty stavať, môžu ich aj kúpiť a vložiť do systému. Ten systém je nastavený a čakáme na potvrdenie z EÚ, že nejde o nedovolenú štátnu pomoc. V poslednom roku takéto potvrdenie už dostalo Írsko a Švédsko. Vieme, že ten systém je priechodný a keď dostaneme potvrdenie, byty sa začnú nalievať do systému.

Koľko bytov sa postaví a koľko sa kúpi?

V tejto prvej várke takmer desaťtisíc bytov to bude pomer šesť ku štyrom v prospech výstavby, ale to je môj súkromný odhad. Tieto byty sú v rôznom stave. Niektoré byty stavajú, iné sú tesne pred kolaudáciou, niektoré sú hotové. Ďalšie sú vo fáze projektu a začínajú ich stavať.

Kedy sa teda tie byty začnú odovzdávať?

Prvé byty sa odovzdajú ešte v tomto roku, ďalšie v budúcom roku. Čaká sa iba na záverečnú pečiatku z EÚ. Investori v tom projekte majú 1,5 miliardy eur a predstavte si, že by ich orgány EÚ začali stíhať za to, že dostali nepovolenú štátnu pomoc. Prvých ľudí môžu začať sťahovať až v momente, keď budú vedieť, že nejde o nedovolenú štátnu pomoc.

Terčom kritiky boli aj ceny nájomného bývania. Dvojizbové byty mali byť za dvesto eur mesačne, cenové mapy vyzerali nakoniec úplne inak.

Počkajte, všimli ste si, o koľko po pandémii stúpli náklady na výstavbu? To ovplyvniť nevieme. Na druhej strane platí, že aj bez príspevku na bývanie, ktorý môže dať zamestnávateľ, je cena nájomného bytu zhruba o tridsať percent nižšia ako splátka hypotéky. S príspevkom na bývanie je to o viac ako polovicu lacnejšie.

Pri tej cene bol problém aj s tým, ako to pán podpredseda vlády Štefan Holý, ktorý má agendu nájomných bytov pod sebou, prezentoval. Jednak cenové mapy rovno počítali s príspevkom od zamestnávateľa, pričom ho nikto negarantuje. Navyše hovoril, že je to nastavené na 35 percent mesačného príjmu, že to je odporúčanie OECD. To pritom hovorí, že ak je podiel nákladov na bývanie medzi tridsiatimi a štyridsiatimi percentami príjmu, je to nadmerné zaťaženie. V niektorých prípadoch je tá hranica omnoho nižšia. Jednoducho to nesprávne interpretoval.

Je to dobre interpretované. Aj keď si vezmete systém akýchkoľvek príspevkov na bývanie pre sociálne odkázanejších, tak počíta od 30 do 35 percent. Garantom toho, že systém bude fungovať, sú investori. Sú kótovaní na burze a ak by išli do projektu, pri ktorom by hrozilo, že nájomcovia nevedia utiahnuť to nájomné, tak by im to skrachovalo. Oni nesú riziko a oni tomu projektu veria.

Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Foto: Lubos Pilc
Milan Krajniak Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.

Projektu nájomného bývania zahralo do kariet, že hypotéky v podstate za rok takmer štvornásobne zdraželi.

Samozrejme, že to pomohlo, potvrdilo sa, čo sme hovorili celé roky. V celej EÚ vidíme, že ceny nehnuteľností stále stúpajú, ceny hypoték rastú a my sme videli, ako sa roztvárajú nožnice práve v štátoch, kde nemajú program štátom podporovaného nájomného bývania a mladí ľudia sa nevedia dostať k bytu. Na Slovensku máme 93 percent ľudí, ktorí bývajú vo vlastnom. Pri takomto raste cien nehnuteľností je to neudržateľné.

Pred tridsiatimi rokmi bolo na Slovensku novinkou, že máte auto na lízing. Nebolo vaše, ale považovali ste ho za vaše a keď platíte lízing, nikto vám ho nemôže zobrať. Tak to bude aj s nájomnými štátom garantovanými byt­mi.

Keď sa cenotvorba nájomných bytov nastavovala, hypotéky boli ešte rekordne lacné.

To je pravda, no trendy, o ktorých hovorím, tu máme minimálne pätnásť rokov. Ľudia sa minimálne od finančnej krízy obávajú a kupujú byty ako investičné aktívum a ceny nehnuteľností stúpajú. Tieto byty sa nepoužívajú na dlhodobý prenájom pre rodiny, tým sa znižuje počet dostupných bytov na trhu. To vidíme vo všetkých európskych metropolách a mladé rodiny majú problém dostať sa k bývaniu. Preto do toho systému musí vstúpiť štát a vytvoriť možnosti pre normálne zarábajúcich ľudí.

Ste prívrženec silného štátu?

Ja som určite za silný štát. Pri finančnej kríze v roku 2008 sa ukázalo, že ak štát nemá páky, nevie byť protiváhou veľkým nadnárodným hráčom. Trhová ekonomika, o ktorej sme si básnili, že tu bude desať pekární v každom meste, ktoré si budú konkurovať, sa už skončila. Všetky tie pekárne už poskupovali veľké firmy a zavreli ich. Na celý okres ostala jedna. Ak do toho nevstúpi štát, tak cenotvorbu na trhu s potravinami a aj s nehnuteľnosťami necháme len veľkým hráčom a ľudia budú prehrávať.

Novinkou v tomto systéme, ktorú chcete presadzovať, je štátna garancia strechy nad hlavou. O čo má ísť?

Väčšina ľudí, ktorá teraz kúpila nehnuteľnosť, býva v byte zaťaženom hypotékou. Môže sa stať, že rast cien hypoték a inflácia, prípadne ťažká životná situácia spôsobia, že títo ľudia nebudú zvládať splátky hypotéky. My chceme presadiť, že ak sa ukáže, že problémy so splácaním objektívne nevie rodina vyriešiť sama z vlastného rozpočtu, tak bytová konsolidačná agentúra, ktorá bude dvojčaťom štátnej agentúry na podporu bývania, ten byt vloží do systému štátom garantovaného nájomného bývania.

Odkúpi ho ten istý investor, ktorý môže kupovať hotové byty. Pôvodnému majiteľovi tento investor ponúkne zhruba o tridsať percent nižší nájom v porovnaní so splátkami hypotéky a tento človek sa do troch rokov bude môcť rozhodnúť, či chce zostať v systéme štátom podporovaného nájomného bývania, alebo si byt odkúpi naspäť.

Boris Kollár v predvolebnom videu o nájomných bytoch. Čítajte viac Krajniak naznačil, kedy budú prvé nájomné byty. Hlási sa 15-tisíc ľudí

Investor teda byt splatí banke?

Áno. Následne ho zaradí do systému podporovaného nájomného bývania, bytová konsolidačná agentúra zariadi, aby mala rodina istotu bývania na dva roky. Následne sa môže rodina rozhodnúť, či byt odkúpi naspäť.

Môže nastať situácia, že takýto človek sa dostane do úverového registra, bude mať problém získať ďalší úver. Navyše do troch rokov sa má rozhodnúť, za ten čas sa cena toho bytu môže pohnúť. Ako sa to bude riešiť?

Rodina by mala spätne kupovať za cenu, ktorá nebude nižšia ako cena, za ktorú štát zariadil odkup. Musíme to urobiť tak, aby sa nedalo špekulovať. Problémy, o ktorých hovoríte, sú reálne a môžu nastať. Problém s úverovým registrom bude, ale konzultujeme to s bankami. Tie budú spolupracovať s bytovou konsolidačnou agentúrou a ak uznajú, že nejde o špekulanta, bude sa dať dohodnúť na podmienkach tak, aby si človek, ktorý sa z problémov dostane, mohol byt odkúpiť naspäť.

Čiže takýto človek v nejakom špeciálnom režime dostane úver a byt bude zase jeho?

Tento model konzultoval s bankami podpredseda vlády Štefan Holý. Vychádzame z modelu, ktorý funguje v Rakúsku. Tam často ide o starších ľudí, ktorí použijú vlastný byt, aby sa im spolu s bývaním poskytli aj ďalšie sociálne služby. Na Slovensku to zamýšľame tak, že neposkytujeme inú službu, len bývanie, a klient sa môže rozhodnúť, či chce v systéme zostať, alebo z neho vystúpi. Ide nám o to, aby si človek, ktorý sa dostane do tiesne, nezačal v panike brať nejaké spotrebné úvery.

Ďalší sľub hnutia Sme rodina sa týka bezúročných pôžičiek do tisíc eur. Prečo ste si vybrali práve toto?

Vieme, že na Slovensku by 50 percent domácností mohlo mať problém, ak by náhle prišiel nepredvídaný výdavok vo výške 400 eur a vyšší.

Teda niečo ako pokazená práčka.

Presne tak. Toto vnímame ako prevenciu vzniku exekúcií, lebo presne v takýchto situáciách sa ľudia môžu dostať do dlhovej špirály. Preto navrhujeme zavedenie bezúročnej pôžičky do výšky tisíc eur, ktorú by museli splatiť do štyroch rokov, tieto domácnosti teda musia preukázať schopnosť splácať 21 eur mesačne. Túto schopnosť môže posúdiť banka alebo to môže robiť sieť 46 bezplatných dlhových poradní, ktoré som zriadil ako minister práce sociálnych vecí a rodiny. Štát bude banke hradiť úrok, aby pôžička pre klienta bola bezúročná.

Asi treba dať pozor, aby sa ten nástroj nezneužíval.

Preto sa budú žiadatelia posudzovať.

Čiže nevznikne nejaká štátna banka?

Nie. Chceme to urobiť podobne, ako fungovali covidové úvery. Štát uzavrie dohody s bankami, ktoré budú tento produkt poskytovať, a štát poskytne garancie a bude platiť úroky.

Podporíte v parlamente kabinet Ľudovíta Ódora?

Osobne si to neviem predstaviť. Znamenalo by to, že prevezmeme za tú vládu zodpovednosť. To je vláda pani prezidentky a ona za ňu nesie zodpovednosť. Nepôjdeme ale systémom „čím horšie, tým lepšie“. Akýkoľvek dobrý návrh vláda predloží, my ho podporíme. Ak predloží niečo, čo budeme považovať za zlé, tak povieme, prečo takýto návrh považujeme za zlý. To je podľa mňa normálne.

Čo hovoríte na nových ministrov?

Väčšinu z nich nepoznám. Zatiaľ to neviem posúdiť.

Ak vám agentúry na konci mája namerajú päť, šesť percent, nebudete uvažovať o spájaní?

Určite nie. Presne takýto priebeh mal vývoj našej voličskej podpory aj pred dvoma uplynulými voľbami. Vždy sme dokázali, že v kampani vieme presvedčiť voličov, že to, čo im ponúkame, dodržíme a vieme to zrealizovať.

Máte pripravené ešte nejaké témy, ktorými chcete osloviť voličov?

Štyri témy, o ktorých hovoríme, považujeme za kľúčové. Myslíme si, že by bolo úplne najhoršie, keby ľudia mali na výber iba medzi kleptokraciou a chaosom, psychiatriou a amaterizmom. Ľudia chcú predvídateľnosť, my ponúkame štyri istoty, ktoré by podľa nás každý mal mať. Každý človek potrebuje každý deň jesť – to sú štátne potraviny za normálne ceny. Každý človek potrebuje bývať – to je istota vo forme štátnej garancie strechy nad hlavou. Každý človek potrebuje rýchlu pomoc, keď nastane problém s nepredvídaným výdavkom – to sú bezúročné mikropôžičky. A digitálne dvojča Slovenska – to je istota ekonomickej budúcnosti Slovenska.

Predstavíte nejakú novú posilu?

Určite predstavíme, budú to kvalitní ľudia. Budú to ľudia, ktorí sú úspešní v regionálnej politike. Mali by dostať priestor, aby dobré veci presadzovali aj v celoslovenskej politike.

Starostovia?

Aj starostovia, no primátori budú zaujímavejší.

Kto vám robí kampaň?

Kampaň si robíme interne, spolupracujeme s externými grafikmi a agentúrami, ktoré robia čiastkové veci. Stratégiu kampane sme si vždy robili interne.

Nemáte externého konzultanta, ktorý vám radí, ako komunikovať?

To všetko riešime vnútri strany.

Koľko plánujete minúť na kampaň?

Myslím, že môžem povedať, že to bude zhruba milión až 1,5 milióna eur. Toľko naše kampane stáli vždy, tá prvá bola o čosi lacnejšia. V tejto sume počítame s on-line reklamou, s vonkajšou reklamou, robíme Dni s rodinou, to sú veľmi vďačné akcie. Povolený limit je, ak sa nemýlim, tri milióny.

Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Foto: Lubos Pilc
Milan Krajniak Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.

Ako sa pozeráte na konflikt na Ukrajine? Vy ste útok Ruska odsúdili.

Kritizujeme Putinovu agresivitu voči Ukrajine, no my hájime predovšetkým slovenské národné záujmy. Keď deväťdesiat percent nášho vývozu smeruje do EÚ, musíme spolupracovať najmä s Čechmi, Poliakmi a Nemcami. Izolovať sa v týchto ekonomických vzťahoch a nespolupracovať by bolo hazardovaním s budúcnosťou Slovenska.

Každá strana hovorí, že háji slovenské záujmy, aj Smer. Len sa nevieme dohodnúť, čo sú slovenské záujmy. Niektorí hovoria, že slovenský záujem je, aby sa Ukrajine nepomáhalo zbraňami, takže to skúste vysvetliť jasnejšie.

Poviem vám to veľmi jasne. Nepredával pán Fico zbrane po celom svete? Vtedy hovoril, že je to obchod, že je to v záujme Slovenskej republiky. My tie zbrane predávame a získavame za to protihodnotu. Potom nemusíme míňať peniaze z rozpočtu a môžeme pomáhať domácim podnikateľom a rodinám.

Ďalšia vec je, že pán Putin zaútočil na Ukrajinu s tým, že je to tridsaťročný štátny novotvar, ktorý nemá právo na existenciu. Nemá aj Slovenská republika tridsať rokov? Teraz niekto aj o nás povie, že sme novotvar? Je v bytostnom záujme Slovenska, aby tento typ argumentácie nemal v medzinárodnej politike priestor. Pán Fico to veľmi dobre vie.

Patrí Slovensko aj do EÚ, aj do NATO?

Áno, Slovensko je nespochybniteľne súčasťou strednej Európy a stredná Európa vždy bola súčasť západnej kresťanskej civilizácie.

V parlamente sa vám darí vytvárať situačné koalície, zákony vám niekedy podporí Smer, niekedy Republika, Hlas, inokedy bývalá koalícia. Ako sa vám to darí robiť?

Darí sa nám to preto, že sa správame normálne. Nikoho osobne neurážame, nevynášame z koaličných rokovaní a podporujeme návrhy, ktoré považujeme za obsahovo dobré.

Kollár, Holý Čítajte viac Kollár sľuboval 2-izbový byt za 200 eur. Pozrite si porovnanie súm nájomného po krajoch

Z povolebnej spolupráce ste vylúčili Smer, Republiku a ĽS NS. Vy osobne hovoríte, že extrém je aj Progresívne Slovensko. Toto tvrdenie myslíte vážne?

Vnímam na Slovensku dva názorové extrémy. Jeden sú progresívci z médií a z Progresívneho Slovenska. Druhý extrém sú Hlavné správy, Republika a to, čo za nimi stojí. Myslím si, že Slováci nemajú radi extrémne odchýlky od bežného stavu a tam budeme hľadať svojich partnerov.

Osobne sa teda môžete dostať do situácie, že Sme rodina bude zvažovať koalíciu s Progresívnym Slovenskom a vy budete do vnútra strany hovoriť: „Počkajte, to sú extrémisti.“ Čo s tým?

Chcem vám pripomenúť, že štyri mesiace pred poslednými dvoma voľbami prieskumy naznačovali niečo úplne iné než to, čo bol výsledok volieb. Štyri mesiace pred poslednými voľbami to vyzeralo, že Progresívne Slovensko a Spolu dosiahnu skvelý výsledok, no ani sa nedostali do parlamentu. Ako budeme fungovať, sa ukáže 1. októbra o jednej v noci.

Nie je medzi tým oficiálnym stanoviskom strany a vaším stanoviskom cítiť rozpor?

V čom je ten rozpor?

V tom, že Progresívne Slovensko považujete za extrém, no strana ho zo spolupráce nevylúčila.

Považujem progresívcov za extrém, určite môžeme potenciálne spolupracovať iba v prípade, že sa tých extrémnych názorov zbavia.

Aké extrémne názory zastávajú?

LGBTI+ ideológia, gender ideológia, zákaz spaľovacích motorov, zdaňovanie úbohých ľudí za to, že nemajú zelenú strechu a za to, že jazdia autom. To sú komunistické šialenosti, také veci nikdy nebudeme podporovať. To sme tu mali pred tridsiatimi rokmi. Diktát, ako máme žiť, čo si máme myslieť, čo je povolené, čo je nepovolené, to sme tu mali pred tridsiatimi rokmi. To ja odmietam, rovnako som to odmietal za komunizmu pred tridsiatimi rokmi.

Nemáme čas prechádzať program Progresívneho Slovenska, ale ten zákaz spaľovacích motorov nie je v pravom zmysle slova zákaz rovnako ako tie zelené strechy…

Ale áno, teraz v europarlamente hlasovali za uznesenie, že ľudia budú platiť pokuty za to, že jazdia autom, za to, že nemajú bezemisné nehnuteľnosti.

To veľmi zjednodušujete.

Zjednodušujem? Veď si pozrite vyjadrenia pána Hojsíka. Vy to vnímate tak, že si to oni vymysleli? Uznávate, že planéta sa otepľuje? Čo to s tým má spoločné, že chcú zdaňovať ľudí za to, že bývajú v normálnom dome a jazdia autom. Veď to je strašné. Vraciame sa o sto rokov dozadu. Považujete za normálne, že niekto si nevie premyslieť, či máme dve pohlavia – muža a ženu – alebo šesťdesiat? Alebo ako to vlastne je? Nehnevajte sa, toto ja považujem za extrém.

Máte pocit, že takto to funguje?

Mám pocit, že áno. Toto sú názory, ktoré oni presadzujú a ja nechcem, aby takéto extrémne názory získali na Slovensku podporu.

Máte pocit, že človek sa ráno zobudí a tak ako si vyberá košeľu, takisto si vyberá pohlavie?

Tak to oni tvrdia, že tak to má byť.

To nie.

Ale áno, to tvrdia progresívci, že máme fluidné pohlavie.

To veľmi zjednodušujete.

Nezjednodušujem. Oni vás zavádzajú, keď tvrdia: „Nebojte sa, to my nechceme.“ Všade to podporujú, presadzujú to v Európskom parlamente, všade, kde majú vplyv.

V téme paragrafu 363 stojíte na strane generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Nesnažíte sa ochrániť pána Pčolinského, bývalého šéfa SIS, a preto ste aj za väčšie právomoci pána Žilinku a rovnako aj za zmäkčovanie trestov a ekonomickú trestnú činnosť?

To, čo hovoríte, je absolútna lož. Keď sme boli v opozícii, tak sme boli za rovnakú verziu Trestného poriadku, ako keď sme boli vo vláde. Za tú istú verziu Trestného poriadku budeme, aj keď bude úradnícko-prezidentská vláda. Za rovnakú verziu budeme aj po voľbách.

V systéme trestnej politiky štátu majú byť brzdy a protiváhy. Generálny prokurátor má mať povinnosť, nie právo, zrušiť nezákonné rozhodnutie keď zistí, že pri trestnom konaní bol porušený zákon. Pripomeniem, že generálny prokurátor neschválil paragraf 363 pánovi Kočnerovi, pánovi Bödörovi, pani Jankovskej, pánovi Hraškovi a ani pánovi Kvietikovi. Viete prečo? Pri ich stíhaní nebol porušený zákon. Nepodporujeme zrušenie ani rozšírenie paragrafu 363. Sme za aktuálny právny stav.

Ako hodnotíte prácu generálneho prokurátora? Mnohí sú z jeho výkonu sklamaní, paragraf 363 vyťahuje pri viacerých citlivých veciach. Takisto prezidentka Zuzana Čaputová dala jeho používanie prešetriť.

Urobte si štatistiku, ako často Maroš Žilinka používa paragraf 363 oproti predchádzajúcim prokurátorom. Zistíte, že oveľa menej. Fascinuje ma, že novinári ten naratív opakujú a papagájujú dookola bez toho, aby si overili, či je pravdivý. Tak to vôbec nie je. Čo sa týka pána Žilinku, asi si svoju prácu robí dobre, keď vidíte, že väčšinou sú na neho nahnevaní úplne všetci.

Keby to tak bolo, asi by sa nebál ísť o svojej práci hovoriť do médií, nie?

Je to jeho rozhodnutie, či chodí do médií. Chodia všetci sudcovia do médií? Nechodia, ako ktorý. Jeho komunikačnú stratégiu si riadi on sám.

Prečo presadzujete právo na hotovosť?

Štáty kontrolujú čoraz viac nášho súkromného života a myslím si, že je to nebezpečné. Čoraz viac nášho súkromného života prostredníctvom dát, mobilných telefónov, geolokácií majú pod kontrolou nadnárodné spoločnosti a štáty. Jedným zo systémov kontroly je, že sa snažia monitorovať osobné financie. Právo na hotovosť podporujem od momentu, keď vypukla banková kríza na Cypre.

Tam štát znárodnil časť vkladov a vyhlásil, že vaše peniaze v banke nie sú vaše peniaze, sú to peniaze banky a vy voči banke máte len pohľadávku. Ak štát tvrdí, že peniaze, ktoré vložím do banky, sú len moja pohľadávka voči nej, tak v takom prípade mi štát musí garantovať aj možnosť, že nemusím peniaze do banky vložiť. Nechcem, aby ma štát nútil vložiť všetky peniaze do bankového systému a za každý úkon platiť poplatok. Nevidím dôvod na to, aby som povinne musel prispievať k ziskom bánk. Je to v poriadku, ak sa pre to slobodne rozhodnem.

Národná rada Slovenskej republiky Čítajte viac Poslanci drahé potraviny nateraz nevyriešia, o návrhu rokovať nebudú

Patrí to do ústavy?

Patrí to do ústavy. Za chvíľu bude veľký tlak na to, aby štáty dostali finančný obeh pod kontrolu. Snahy o zavedenie štátom kontrolovaných virtuálnych mien sú cestou k tomu, a ja touto cestou nechcem ísť.

Vašou vlajkovou loďou počas pôsobenia na ministerstve práce bol rodičovský bonus. Neposunuli ste vyplácanie prvých peňazí od detí rodičom penzistom kvôli voľbám, aby ste si kúpili hlasy dôchodcov?

Ak by som to chcel urobiť ako predvolebnú akciu, tak to dám vyplatiť v septembri. Aktuálne sa to týka 852-tisíc dôchodcov, vypláca sa to automaticky tým, kde to systémy spárovali a vyplatili. Termín do 30. septembra je tam preto, že zhruba pri šesťdesiatich tisícoch dôchodcov to treba urobiť ručne – manuálne.

Viacerí odborníci vám vyčítajú, že je to diskriminačné opatrenie napríklad v prípade ľudí, ktorých deti pracujú v zahraničí.

Niektorí ľudia hovoria aj úplné hlúposti. V ústave sme na môj návrh zaviedli právo, že sa každé pracujúce dieťa môže rozhodnúť, že chce postúpiť časť svojich zaplatených odvodov priamo svojmu rodičovi. Ak sa tieto pracujúce deti rozhodli toto svoje právo využiť, je to jednoducho právo, ktoré využili. Neviem, čo je na tom neférové.

Nebojíte sa, že to nový parlament zruší?

Nebojím sa, pretože to máme v ústave.

Tí istí ľudia, ktorí vás kritizujú za rodičovský bonus, vás zároveň chvália za veľkú novelu druhého piliera. Ďalšia zmena ale neprešla, teda podpora dobrovoľných príspevkov. Technická zmena sa týkala zdanenia dôchodkov, ktoré sa neuplatňuje.

Zdanenie dôchodkov je nulové, ale chceli sme vyjsť v ústrety kritikom, tak sme to dali do novely. Paradoxom je, že najväčším kritikom toho ustanovenia je poslanec SaS Peter Cmorej, ktorý za tú novelu napokon nehlasoval. To už sú hry niektorých poslancov, nech si za to nesú zodpovednosť.

Skôr sme sa pýtali na to, či nie je škoda, že neprešla podpora dobrovoľných príspevkov.

Je to škoda. Ja som poslancom ešte ako minister hovoril, že to podporujem, keď sa rozhodli inak, nech sa páči.

Tri roky ste boli minister práce. Je niečo, čo ľutujete?

Nemyslím si, že som urobil strategickú chybu. Chýb som urobil veľa, no to, s čím som na ministerstvo išiel, sa mi podarilo presadiť.

Uvažujete nad prípadným návratom do exekutívy po voľbách?

Opýtajte sa ma 1. októbra o jednej v noci. Vtedy už bude jasné, aký bude volebný výsledok. Asi viete, že pôvodne som mal ambíciu byť ministrom na silovom rezorte, ale spätne som rád, že som mohol byť minister práce. Stretol som tam veľa šikovných ľudí a tá práca mi dávala zmysel.

Milan Krajniak

Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Foto: Lubos Pilc
Milan Krajniak Exminister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.

Narodil sa v Bojniciach. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku. Neskôr, v rokoch 2010 až 2012, pôsobil ako poradca ministra vnútra. V roku 2016 sa stal podpredsedom hnutia Sme rodina a počas volebného obdobia 2016 – 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Po voľbách v roku 2020 sa stal ministrom práce. Dnes je poslanec za Sme rodina.

© Autorské práva vyhradené

212 debata chyba
Viac na túto tému: #reťazce #ceny potravín #Milan Krajniak