1. Aj voľno poslancov treba oceniť
Ak nič nerobíš, nič ani nepokazíš. Týmto heslom by sa mali riadiť do predčasných volieb aj naši poslanci. Dobrou správou tohto týždňa je, že parlament nezasadal. Najbližšie sa poslanci stretnú na hradnom kopci až začiatkom mája. Nečinní zákonodarcovia sú dobrou správou pre nás všetkých. Do parlamentu sa totiž po páde vlády presunula moc, a tak je Národná rada bojiskom poslancov o to, kto rozdá ľuďom viac.
Kráľom tejto disciplíny je šéf OĽaNO. Len návrh rozdať za účasť vo voľbách 500 eur z dielne Igora Matoviča (OĽaNO) by nás stálo pri trojmiliónovej účasti približne 1,5 miliardy eur. Poslanci jeho návrh na minulej schôdzi odmietli. Následne však Matovič oznámil svoj plán B či C. Predvolebné eldorádo sa tak začalo.
Proti „legislatívnemu cunami“ sa postavil najnovšie aj podnikateľský sektor. Množstvo návrhov je podľa nich prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to nie je dôvod. Čím budú teraz poslanci menej v robote, tým menšia je šanca, že sa objavia podobné populistické legislatívne návrhy.
2. Zákaz spaľovákov nie je diktát Bruselu
Od roku 2035 sa nesmú predávať nové autá na klasický benzín a naftu. Dohodli sa na tom štáty Európskej únie. Za hlasovalo aj Slovensko. Rovnako sme sa zaviazali aj k tomu, aby sa stala Európa do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Zákaz spaľovacích motorov s výnimkou na syntetické palivá má práve k tomuto cieľu pomôcť.
O zákaze spaľovákov hovoril v tohto týždňovom rozhovore pre denník Pravda aj viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak. Poukázal na to, ako sa presne rozdelili úlohy. Automobilky mali prísť s elektromobilmi v oveľa väčšej miere. Členské štáty mali k tomu budovať novú infraštruktúru a politici mali ľuďom vysvetľovať, o čom je táto zmena. Zatiaľ, čo automobilky svoju úlohu plnia, štát v plnení svojich úloh zlyháva. Prepiak pripomína, že nejde o žiadny diktát Bruselu a nie je ani žiadna „zlá EÚ“, ktorá nám ide zakazovať spaľovacie motory. EÚ sa na tom dohodla pred mnohými rokmi. Za prijatie hlasovali aj naši poslanci v Európskom parlamente.
Čítajte viac Čo znamená zákaz spaľovákov, emisná norma Euro 7 a čínska konkurencia? Vysvetľuje zástupca automobiliek
3. Nemci sa vzdávajú bezemisného jadra
Správou týždňa v energetike je definitívny koniec Nemecka s jadrovou energiou. Posledné tri reaktory odstavili v sobotu. Rozhodnutie skončiť s jadrom sa zrodilo pred 20 rokmi po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime. Pre mnohých je toto ich rozhodnutie nepochopiteľné. Jadrové reaktory, ktoré pri výrobe elektriny neprodukujú emisie, nahrádzajú aj uhoľnými elektrárňami. V čase, kedy je každá vyrobená kilowatthodina potrebná a ďalšie vypustené škodlivé emisie nežiaduce, je ich rozhodnutie prekvapením.
Analytici z Dáta bez pátosu na svoje sociálnej sieti upozornili, že objem vyrobenej elektriny za rok 2023 z troch jadrových reaktorov v Nemecku je ekvivalent spálených desiatok tisíc ton lignitu či čierneho uhlia denne s odpadom 60 tisíc ton oxidu uhličitého denne. Takto sa zelená ekonomika nebuduje.
Čítajte viac V sobotu nastane úplný koniec jadra v Nemecku. Elektromobily v krajine pôjdu na „uhlie“
4. Slovensko vo veľkom nakupuje ruské palivá, ukazuje graf týždňa
Graf týždňa poukazuje na nelichotivé umiestnenie Slovenska. V týždni medzi 27. marcom a 2. aprílom bolo najväčším dovozcom ruských palív. Za sedem dní na prelome marca a apríla odišlo na účet Kremľa skoro 80 miliónov eur, vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch (CREA). Medzi piatimi najväčšími je aj Česko a Maďarsko.
Slovensko totiž stále využíva výnimku, ktoré získalo v rámci embarga na ruskú ropu. Aj keď sme dokázali nájsť alternatívnych dodávateľov, stále k nám z tečie množstvo ruského plynu. Slovenský plynárenský priemysel má zmluvu so spoločnosťou Gazprom až do 2034. Od začiatku roka sme za ruský plyn zaplatili skoro 500 miliónov eur a za ruskú ropu vyše 900 miliónov eur. Aj tieto peniaze využíva Kremeľ na financovanie svojej vojnovej mašinérie na Ukrajine.
Čítajte viac Kremeľ sa orientuje na Čínu, predáva tam fosílne palivá drahšie ako v EÚ. Slovensko v rámci únie dováža z Ruska najviac
5. Video týždňa
Slováci milujú reality. Preto je ich pozornosť tak upriamená aj na ich ceny. Kým doteraz ceny nehnuteľností rástli, teraz nastal obrat a začíname sledovať ich pomalý pokles. Sú nehnuteľnosti na Slovensku drahé, alebo len málo zarábame? Ako dlho už ceny klesajú, v ktorých regiónoch najviac a v ktorých najmenej? V najnovšom diele relácie Ide o peniaze odpovede prináša Matej Dobiš, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas.
Ďalšie zaujímavé články jednou vetou:
- Cena hypoték sa zvyšuje všade v Európe. Doplácame na chyby z minulosti? Viac sa dočítate na tomto linku.
- Impérium českého miliardára zarába na zelenom chaose. Viac sa dočítate na tomto linku.
- Výdavok 400 eur má problém zaplatiť takmer polovica Slovákov. Viac sa dočítate na tomto linku.
- Analytici prepočítali, aké sú skutočné životné náklady na Slovensku. Viac sa dočítate na tomto linku.
- Vlak, auto či lietadlo? Pozrite si, akým prostriedkom sa najviac oplatí do Chorvátska. Viac sa dočítate na tomto linku.