Úvery na bývanie sa u nás poskytovali s priemerným úrokom 3,41 percenta, pričom priemer za celú eurozónu bol 3,26 percenta. Cena hypoték v minulosti patrila na Slovensku k najnižším v rámci v rámci celej eurozóny. No vo februári tohto roka boli úvery lacnejšie až v šiestich krajinách menovej únie.
V rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil poznamenal, že trhový priemer ťahá nadol najmä Francúzsko. „V súčasnosti poskytujeme o niečo drahšie nové hypotéky ako je priemer eurozóny. Ten však krivia francúzske hypotéky, ktoré sú stále lacné a klienti ich berú stále vo veľkých objemoch. Keď sa však pozrieme na okolité krajiny, stále patríme medzi tie lacnejšie krajiny,“ uviedol Krutil. Francúzsko je druhý najväčší hypotekárny trh, preto má naozaj výrazný vplyv na to, ako trhový priemer vyzerá.
Najdrahšie hypotéky boli v Lotyšsku, tam už vo februári atakovali úroveň takmer päť percent. Naopak najvýhodnejšie podmienky majú záujemcovia o bývanie na Malte, tam je trhový priemer podľa Európskej centrálnej banky (ECB) celkovo 2,34 percenta.
Čítajte viac Ceny bytov ďalej klesajú, tých lukratívnejších sa to netýka. Čo sa deje na trhu?
S hypotékami opatrne
Nárast úrokových sadzieb na Slovensku spôsobil, že ceny úverov sú v porovnaní s historickými minimami takmer štvornásobné. Napriek tomu sa dajú hypotéky stále považovať za relatívne lacný zdroj peňazí z banky. „Navýšenie hypotéky je lacnejšie a dostupnejšie, než načerpanie spotrebného úveru. Takže ak človek chce spotrebný úver, je rozumné navýšiť hypotéku. Navyšovať hypotéku bez nevyhnutnej potreby financovania svojich zámerov nie je rozumné,“ hovorí Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.
Nárast cien úverov spôsobuje okrem iného pokles cien nehnuteľností. Deje sa to na Slovensku, no aj v iných častiach Európy. Na Slovensku očakávanie rastu úrokových sadzieb spôsobilo, že v marci minulého roka sa objem nových poskytnutých hypoték vyšplhal na tri miliardy eur. Aktuálne objem poskytnutých hypoték klesol pod 660 miliónov eur. Ceny bývania preto už aktuálne klesajú.
Bývanie je téma aj inde v Európe
Podobný je vývoj aj v iných častiach Európy. „V Nemecku aktuálne prvýkrát od roku 2009 klesajú ceny rezidenčných nehnuteľností. Vo Švédsku dochádza k spľasnutiu pandemickej realitnej bubliny a keďže príliš zadlžené domácnosti sa dostali do pasce náhle zvýšených úrokových sadzieb,“ poznamenal analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda.
K správaniu centrálnych bánk v západnom svete počas uplynulých rokov má zásadné výhrady. „Centrálne banky na celom Západe sa samé chytili do pasce svojej chybnej menovej politiky za uplynulých desať rokov. Vyťukávali do klávesníc svojich počítačov miliardy a bilióny dolárov, eur a korún, za ktoré v zajatí pomýlených teórií skupovali devízy, vládny dlh, prípadne ďalšie cenné papiere. Pumpovali tým do medzibankového systému nové peniaze, ktoré umožnili stlačiť nadol aj úrok trebárs aj na hypotékach,“ objasňuje svoj postoj Kovanda.
Upozorňuje na to, že v apríli sa úroková sadzba hypotékach v apríli stúpla podľa Hypoindexu Fincentra na 6,3 percenta. V Česku tak v súčasnosti kúpa nehnuteľnosti nie je príliš zaujímavá investícia. ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb ešte pravdepodobne neskončila, cena úverov tak pravdepodobne naprieč eurozóne bude ďalej rásť. „Ani aktuálne dianie na finančných trhoch nemení nič na mojom názore, že je treba pokračovať. Veľmi dobre si uvedomujem delikátnosť situácie, no zároveň si myslím, že napriek hrboľatosti cesty po ktorej ideme, ešte nie sme v cieli,“ poznamenal v marci guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír s tým, že vyššie úrokové sadzby začínajú fungovať.