Zistili tiež, že postoje ľudí k demokracii a k vojenskej pomoci Ukrajine tiež súvisia s tým, čím vykurujú, aký majú príjem a kde žijú.
Slovensko rozdelili do šiestich energetických profilov. Tri z nich, teda chudobnejší obyvatelia miest, menších miest a vidieka majú spoločné niektoré črty. Konkrétne nízky príjem či nízku ochotu pomáhať Ukrajine. Spolu to je až 56 percent obyvateľov, ukazuje prieskum Institutu 2050, na ktorom sa podieľali Tomáš Chabada a Jan Krajhanzl.
Výskum Energetické profily slovenských domácností 2023 bol realizovaný na prelome januára a februára 2023. Bol tvorený na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov dotazníkovým spôsobom.
Čítajte viac Slováci stále vo veľkom vykurujú drevom. Na druhej strane naskakujú na novú vlnu čerpadiel a zatepľovania
„Cieľom je vytvoriť základnú mapu, aby v prípade ďalšieho šoku cien energií bolo možné správne nastaviť kompenzačné mechanizmy práve pre tie najohrozenejšie skupiny,“ hovorí o dôvodoch vzniku štúdie analytik Jan Krajhanzl.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že Slovákom chýba hotovosť. Takmer polovica ľudí by malo problém zaplatiť neočakávaný výdavok v sume 400 eur. To podľa analytikov tiež svedčí o tom, že ľudia jednoducho nie sú schopní spolufinancovať zelené opatrenia ako zateplenie rodinných domov, kúpu solárnych panelov či tepelných čerpadiel.
Cieľom podľa nich je poskytnúť politikom dáta k tomu, aby mohli cielene pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. „Stávalo sa, že na vládne dotácie dosahovali skôr vysokopríjmové skupiny, ktoré zainvestovali do fotovoltiky či tepelných čerpadiel. Tým si zvýšili svoju energetickú sebestačnosť a znížili svoje výdaje. Nízkopríjmová skupina na dotácie nedosiahla,“ opisuje Jan Krajhanzl jeden z problémov, ktorý sa týka mnohých krajín a na ktorý práve takýmto prieskumom vedia analytici upozorniť.
Tri profily chudobnejších
Prvou skupinou sú chudobnejší obyvatelia vidieka, ktorých je na Slovensku zhruba 15 percent. Majú jeden z najnižších príjmov, teda 690 eur. Pre 60 percent z nich je nemožné si dovoliť zaplatiť neočakávaný výdavok vo výške 400 eur. Skoro tretina považuje svoju ekonomickú situáciu za veľmi alebo skôr zlú.
Najčastejšie žijú vo vlastnom rodinnom dome, sú ale druhou najčastejšou skupinou, ktorá nemá vôbec rodinné domy zateplené. Takmer všetci využívajú drevo na kúrenie. Výnimkou nie je ani kúrenie plynom či v menšej miere aj elektrinou. Táto skupina je nadpriemerne proti vojenskej pomoci Ukrajine.
Druhou skupinou sú chudobnejší obyvatelia menších miest. Priemerne tu ľudia majú plat na úrovni 660 eur. Až 54 percent ľudí z tejto skupiny by si nemohlo dovoliť zaplatiť neočakávaný výdavok v objeme 400 eur. Tretina ľudí považuje svoju ekonomickú situáciu za zlú či skôr zlú. Až 76 percent z nich býva vo vlastnom rodinnom dome, svoje bývanie majú najmenej zo všetkých skupín zateplené. Všetci majú vlastné kúrenie na plyn, malá časť prikuruje drevom. Vojenskú pomoc pre Ukrajinu odmieta 62 percent z nich.
Tretiu skupinu tvoria chudobnejší ľudia z miest, prevažne nad 20-tisíc obyvateľov. Majú najnižší príjem na osobu, teda priemerne okolo 660 eur. Celkom 67 percent by si nemohlo dovoliť neočakávaný výdavok vyšší ako 400 eur, takmer polovica považuje svoju ekonomickú situáciu za veľmi alebo skôr zlú. Väčšinou žijú vo vlastnom byte (74 %). Prevažná väčšina má kompletne zateplené bývanie (74%), všetci majú centrálne dodávky tepla. Slovenskú vojenskú pomoc Ukrajine odmietajú najviac zo všetkých segmentov (64 %).
Tri profily zabezpečenejších
Druhou polovicou skupín sú tri zabezpečenejšie, ktoré majú taktiež niektoré spoločné črty. Konkrétne ich príjem je vyšší, ich príbytky sú vo väčšej miere zateplené a majú vyššiu ochotu vojensky pomáhať Ukrajine.
Prvou z nich sú zabezpečenejší obyvatelia vidieka, ktorí tvoria zhruba sedem percent. Majú tretí najvyšší príjem na osobu. V priemere približne 1 050 eur. Skoro 70 percent z nich by si mohlo dovoliť neočakávaný výdavok vyšší ako 400 eur, 39 percent považuje svoju ekonomickú situáciu za veľmi alebo skôr dobrú. V tejto bonitnejšej skupine sa mení aj spôsob vykurovania na alternatívne zdroje. Všetci majú vlastný systém kúrenia – 72 percent kúri elektrinou (najviac zo všetkých segmentov), 39 percent drevom a 12 percent tepelným čerpadlom. Väčšinou bývajú vo vlastnom rodinnom dome (78 %), bývanie majú spravidla čiastočne alebo kompletne zateplené (85 %). Na rozdiel od ostatných segmentov sú ako skupina rozpoltení v súhlase či nesúhlase s vojenskou pomocou na Ukrajine – rovnaký podiel (41 %) s ňou súhlasí aj nesúhlasí.
Ďalšou skupinou sú bohatší obyvatelia predmestí, ktorí tvoria 15 percent obyvateľstva. Žijú v obciach rôznych veľkostí, ale z dát môžeme usudzovať, že dochádzajú na väčšie vzdialenosti, často za prácou. Majú vysoko nadpriemerný príjem na osobu, priemer je približne 1 200 eur. Ich ekonomická situácia je zo všetkých segmentov najlepšia, celkom 79 percent z nich by si mohlo dovoliť neočakávaný výdavok vyšší ako 400 eur, 47 % z nich považuje svoju ekonomickú situáciu za veľmi alebo skôr dobrú. Väčšinou žijú vo vlastnom rodinnom dome (84 %) a často majú kompletne alebo čiastočne zateplené bývanie (80 %). Všetci majú vlastné kúrenie na plyn, prikurujú častejšie ďalšími zdrojmi (drevo 36%, elektrina 9%, uhlie 8%, a tiež tepelné čerpalo 2%). Menej ako väčšina ostatných odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine (48 %).
Poslednú skupinu tvoria zabezpečenejší obyvatelia miest, ktorých je 22 percent. V priemere zarábajú 1200 eur. Dve pätiny z nich (40 %) považujú svoju ekonomickú situáciu za veľmi alebo skôr dobrú a 72 % z nich by si mohlo dovoliť neočakávaný výdavok vyšší ako 400 eur. Väčšinou žijú vo vlastnom byte (69%), väčšina má zateplené bývanie (69%) a všetci majú centrálne dodávky tepla. Viac ako polovica z nich odmieta slovenskú vojenskú pomoc Ukrajine (56 %).