V Hurbanove, kde sa varil a varí Zlatý Bažant, sa usadil Heineken Slovensko (Holandsko). Bola to prvá veľká zahraničná akvizícia (rok 1995), po ktorej Holanďania postupne kúpili pivovary v Martine (Martiner sprivatizovaný Karolom Konárikom), v Nitre (Corgoň sprivatizovaný Štefanom Karšayom), v Rimavskej Sobote (Gemer, ktorý tiež prešiel rukami speváka podnikateľa Konárika). Holanďania postupne presunuli výrobu z týchto troch pivovarov do Hurbanova – varia tam teda nielen Zlatý Bažant, ale aj Corgoň, Martiner a Gemer.
Čítajte viac Ocenili TOP 11 najlepších pív. Je medzi nimi vaše obľúbené pivo? Pozrite si víťazov
Na východnom Slovensku sa presadila zo svetových pivovarov juhoafrická spoločnosť South African Brewery (SAB), ktorá v roku 1997 kúpila od slovenského Američana Rudolfa Mosného pivovar vo Veľkom Šariši. Ako menšinový akcionár mal Mosný predkupné právo na druhý najväčší pivovar na Slovensku…
Následne sa rozohrala medzi Heinekenom, spoločnosťou SAB a pivovarmi z Belgicka veľká hra o pivovar Topvar, tretí najväčší pivovar na Slovensku. Ten v roku 1994 ako jeden z mála sprivatizovali zamestnanci s manažmentom a mestom Topoľčany. V roku 2006 ho ovládli Juhoafričania a Američania pod hlavičkou SABMiller.
Takmer milión korún za akciu Topvaru
Akvizícia Topvaru bola vari jedinou, ktorá priniesla zamestnancom odmenu za jeho zveľadenie – za jednu akciu dostali 897 404 korún, čo bol viac ako tisícnásobok jej nominálnej hodnoty. Okamihom predaja prestali byť Topoľčanci pánmi vo svojom pivovare.
Čítajte viac Topvar, veľká dráma ľudí z malého mesta
V roku 2009 SABMiller presťahoval výrobu piva z Topoľčian, ktoré dovtedy vítali návštevníkov neprehliadnuteľným bilbordom Hlavné mesto piva, do Veľkého Šariša. Nikdy sa tak nesplnil sľub generálneho riaditeľa SABMilleru Mike Shorteho, ktorý v rozhovore pre Pravdu (v máji 2005) tvrdil, že v Topoľčanoch zvýšia výrobu na jeden milión hektolitrov piva. Z pivovaru sa stal distribučný sklad. Poslednou útechou pre Topvar bolo vytvorenie skupiny Pivovary Topvar, ktorá združovala značky vyrábané v Topoľčanoch a vo Veľkom Šariši. Všetky sa už varili na východnom Slovensku.
V roku 2016 zamiešali kartami na českom a slovenskom trhu s pivom Japonci. Pivovar Asahi využil nadmernú globálnu veľkosť SABMilleru, ktorý sa musel vzdať niektorých cenných českých a slovenských trofejí. Asahi odkúpil Plzeňský Prazdroj a spolu s ním aj Pivovary Topvar, presnejšie závod vo Veľkom Šariši. Japonci prišli s novou marketingovou politikou a v duchu zásady, že veľké meno predáva, premenovali Pivovary Topvar na Plzenský Prazdroj Slovensko. Vlani na konci roka vedenie Plzenského Prazdroja Slovensko oznámilo, že pivo Topvar už variť nebude. Jedna z najúspešnejších značiek zanikla po 58 rokoch poznamenaných vzostupmi a pádmi.
Čítajte viac Koľko pív vypijú Slováci po pandémii? Ako ktorí, ako kde
Kto sa raz predá, stratí identitu. Vo veľkom zápase o trhové podiely ide novým majiteľom v prvom rade o efektívnosť výroby a zisky.
Zostal jeden väčší slovenský pivovar
Obe nadnárodné spoločnosti Heineken a Asahi ovládli slovenský trh s pivom a cez svoje dcéry zabezpečujú vyše 90 percent výroby. Zvyšok patrí dvojici Steiger Vyhne (moravská skupina PMS) a Urpiner Banská Bystrica. Banskobystrický pivovar zostal ako jediný väčší pivovar (ročne zhruba 140-tisíc hektolitrov), za ktorým stojí nielen slovenský pivovarnícky um, ale aj kapitál. V roku 2006 Ľubomír Vančo a Branislav Cvik zachránili pivovar pod Urpínom pred likvidáciou, do ktorej ho priviedol privatizér Pavel Čupka.
Súčasný pivný kolorit Slovenska dotvára okolo 80 až 90 remeselných reštauračných pivovarov s drobnými slovenskými vlastníkmi. Mnohé po pandémii covidu zápasia s existenčnými problémami a hrozí im zánik. Sústredenie výroby piva do rúk veľkých nadnárodných hráčov nie je jav výnimočný len pre Slovensko.
Zažilo ho aj susedné Česko. Aj to predalo svoje najväčšie pivovary s výnimkou posledného národného podniku českobudějovického Budvaru zahraničným spoločnostiam. Rozdiel tu však je, kým v Českej republike výroba piva za posledných 30 rokoch stúpala a darilo sa aj českému exportu, najmä smerom na Slovensko, stav piva uvareného na Slovensku upadal.
Čítajte viac Syr drahší o tri eurá, saláma o viac než dve. Pozrite si, ktoré potraviny zdraželi najviac (+ tabuľka)
Z trhu sa stratilo dvanásť väčších aj menších pivovarov, ročná produkcia klesla oproti najproduktívnejšiemu roku 2002 bezmála o dva milióny hektolitrov piva a spotreba priemerne na hlavu sa na začiatku dvadsiatych rokov poznačených koronou a hospodárskou krízou znížila o viac ako dvadsať litrov. V roku 2020 spadla na 70 litrov. Pre porovnanie v rekordnom roku 2002, keď sa vyrobilo na Slovensku 4,850 milióna hektolitrov piva, sa vypilo na Slovensku aj s dovezeným pivom 94 litrov na obyvateľa. Odvtedy to ide s výrobou aj so spotrebou piva na Slovensku dole kopcom.
Česi neklesli, rástli aj licenčnou výrobou
Znižovanie spotreby piva je celoeurópsky jav. Nevyhli sa mu ani svetoví rekordéri Česi. V roku 2021 vypili na hlavu o 28 litrov piva menej ako v roku 1990 – česká spotreba klesla zo 155 litrov na 128 litrov. V Česku však nedošlo k extrémnemu prepadu výroby piva, naopak Česi ju aj po vstupe zahraničných investorov zdvihli. Trvale stúpa export českého piva, keď z celkovej českej produkcie predstavuje viac ako jednu štvrtinu. Najdôležitejší český exportný trh je slovenský, v minulom desaťročí sa zdvojnásobil, keď kulminoval na úrovni 1,4 milióna hektolitrov…
Keby sme k rastúcemu českému exportu prirátali výrobu licenčných českých pív v réžii nadnárodných spoločností – Velkopopovický Kozel a Gambrinus vo Veľkom Šariši a Krušovce desaťpercentné pivo v Hurbanove – dostaneme odpoveď na otázku, prečo klesol podiel slovenských značiek na domácom trhu.
Krátko po vzniku SR zaviedlo Slovensko clo na dovoz českého piva. Bez cla sa mohlo doviezť z ČR 532-tisíc hektolitrov piva. To umožnilo až do roku 2002, keď bolo clo na české pivo zrušené, zvyšovať domácu výrobu piva. Českého piva sa v roku 2002 doviezlo len 300-tisíc hektolitrov. Ale licenčná výroba piva Velkopopovického Kozla a Gambrinusu dosiahla v Šariši 380-tisíc hektolitrov.
Čítajte viac Drahé potraviny? Pozrite sa, čo sa deje v Maďarsku
Najväčší výrobcovia piva Heineken Slovensko a Plzenský Prazdroj Slovensko roky nezverejňujú skladbu vyrábaného piva, takže možno iba odhadovať, koľko sa na Slovensku vyrobí slovenských značiek a koľko českého licenčného piva. Nebude ho však málo.
V decembrovej tlačovej správe generálny riaditeľ Heineken Slovensko Rene Kruijt oznámil: "Aktuálne je naše najpredávanejšie pivo Krušovice 10 %, ktoré sa v posledných rokoch teší veľkej obľube u našich konzumentov (v Hurbanove ho varia od roku 2016, pozn. red.). Darilo sa aj našim ďalším značkám Zlatý Bažant a Corgoň, a veľmi dobrý výsledok sme zaznamenali aj u našich regionálnych značiek Martiner a Gemer.“
Fenomén českého piva
Čo je za fenoménom mimoriadnej obľúbenosti českých pív u slovenských spotrebiteľov? "České pivo je veľmi populárne po celom svete, aj preto je chránené európskou ochrannou známkou Chránené zemepisné označenie České pivo,“ vysvetľuje Martina Ferencová, výkonná riaditeľka Českého zväzu pivovarov a sladovní.
Ferencová dodala, že české pivo už od 19. storočia vzbudzuje národnú hrdosť – až 97 percent Čechov považuje českú pivnú kultúru za súčasť národnej histórie a tradície. Najviac Česko preslávil český ležiak, pivovary a predovšetkým bohatá scéna minipivovarov, ktorá ponúka nepreberné množstvo ďalších rôznych typov piva. Po opadnutí pandémie covidu sa Česi s veľkou radosťou vrátili do výčapov,“ uzatvára riaditeľka Ferencová.
To, že je české pivo na Slovensku rešpektované, uznávajú aj slovenskí pivovarníci.
"Povedomie, že české pivo bolo lepšie ako slovenské, naďalej prežíva,“ konštatuje Branislav Cvik. Ešte aj dnes si mnohí myslia, že české pivo je prototypom pravého piva. Faktom je, že slovenské pivovary sa stavali za pomoci českých odborníkov. Na Slovensku sa varilo a varí, ležiaky sú toho dôkazom – pivo plzenského typu. A vieme ich urobiť výborné. Urpiner dvanástka v nedávnej slepej degustácii porazila aj české pivá na ich domácej pôde.
Samotní Česi však slovenské pivo pijú, len keď sú na dovolenke na Slovensku. Sú verní svojmu. "Niekedy českým pivovarníkom úprimne závidíme ich fanúšikov piva,“ povedal pivovarník Branislav Cvik.
To, že Slováci holdujú českému pivu, zrejme súvisí aj s tým, že niekoľko generácií mladých mužov slúžilo počas existencie spoločného štátu v českých vojenských posádkach. Od rozdelenia spoločného štátu zasa tisíce Slovákov pracujú a študujú v Česku. Odtiaľ si prinášajú domov návyk na české pivo. "Potrebujeme viac hovoriť o tom, že naše pivo je predovšetkým to, čo sa uvarí na Slovensku. A pripomínať každý úspech dosiahnutý najmä v Česku,“ povedal na margo fenoménu českého piva Branislav Cvik.
Dane a život na kolesách pivu neprospeli
Za poklesom spotreby piva vidia pivovarníci zmenu ekonomických podmienok. V roku 2003 štát zdanil pivo 67 percentami, čo zvýšilo jeho cenu. Ľudia na to spontánne reagovali znížením spotreby piva, zvýšeným záujmom o lacnejšiu desiatku. Jej konzumácia už dlhodobo prevažuje nad kedysi jednoznačne preferovanou dvanástkou – pomer predaja desiatky oproti dvanástke je 70:30.
Čítajte viac Chlieb, pivo, maslo, kečup či zelenina. Porovnali sme ceny na Slovensku a v Chorvátsku. Pozrite si tie rozdiely
Počas pandémie covidu upadol predaj čapovaného piva, čo bola citeľná rana tak pre gastrosektor, ako aj pre výrobcov piva. Celkove sa za posledných dvadsať rokov zmenil životný štýl. Piva sa vypije menej jednak preto, že ľudia sa presúvajú do práce a z práce autami. To síce povzbudilo výrobu nealkoholických pív, ale objavili sa aj nové alternatívy ako radlery, nápoje na báze piva s ovocnými príchuťami.
Na novú konjunktúru piva Slovensko čaká. Vzhľadom na zmenu spôsobu života, keď ľudia čoraz viac dbajú o svoje zdravie, sa zdá, že k výraznejšiemu rastu spotreby piva tak rýchlo nepríde.