Ľudí trápia vysoké ceny potravín. Medziročne zdraželi bezmála o 30 percent. Kedy sa zastaví ich rast?
Predpokladám, že aj na budúci rok treba rátať s dvojcifernou potravinovou infláciou, taká bude aj v okolitých krajinách. Verím však, že tohtoročnou mimoriadnou podporou agrosektora, ako aj mimoriadnymi investíciami, ktoré teraz doň pôjdu, situáciu postupne otočíme. Potravinárstvo dostane nie 170 miliónov, ale až 240 miliónov eur, chceme zvýšiť 110-miliónové investície do poľnohospodárstva o ďalšie milióny eur, do špeciálnej rastlinnej výroby má ísť 50 miliónov.
Prinesú tieto peniaze zníženie cien potravín?
Nepredpokladám zníženie ich cien v najbližšom roku, ale všetky spomínané investície povedú k zníženiu nárastu cien potravín. Inflácia je faktom a je dôsledkom takmer 20-ročnej politiky centrálnych bánk v EÚ. Kumulatívne uvoľňovali zdroje, čo spôsobilo veľkú masu peňazí, ktoré sa agregovali v ekonomike, a na konci je súčasná inflácia vystupňovaná aj vojnou na Ukrajine. Na rovinu treba povedať, že pomerne dlhá éra stabilných cien potravín a energií sa skončila.
Čítajte viac Drahota stále drancuje rodinné rozpočty. Mäso, chlieb či zelenina zdraželi o tretinu (+ zoznam potravín)
Nedávno ste predstavili Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Povedali ste, že až do konca dekády bude ovplyvňovať rozvoj slovenského agropotravinárstva. Na Slovensku však každý nový minister vždy rád všetko mení po svojich predchodcoch.
Stihli sme schváliť tri kľúčové nariadenia vlády, čím je prakticky rozhodnuté, že plán sa začína implementovať – zavádzať do praxe. Uskutočnili sme množstvo stretnutí s poľnohospodármi, aby sme vysvetlili podstatu zmien, cieľom ktorých je krajinu vyviesť z dlhodobého úpadku produkcie potravín.
Kto bude pokračovať v realizácii strategického plánu po prvom januári 2023?
Asi ja v pozícii ministra dočasne povereného vedením rezortu pôdohospodárstva… Dodal by som, že pred rokom sme prijali Koncepciu postupu poľnohospodárstva do roku 2035, kde sme položili dôraz na rozvoj kľúčových výrobných vertikál, spravodlivé rozdelenie obchodnej marže (prirážky) medzi poľnohospodármi, spracovateľmi, potravinármi a obchodom. Očistili sme odvetvie od korupčného nánosu. Zaviedli sme napríklad cenové katalógy, ktoré umožnia poľnohospodárom realizovať potrebné investície bez toho, aby museli platiť sprostredkovateľské provízie pri organizovaní verejného obstarávania.
Je to základ, na ktorom sa dá stavať?
Bez ohľadu na to, kto bude novým ministrom, verím, že trend transparentnosti a nastavenia intervencií a regulácií podľa výpočtu ekonomickej rentability bude poľnohospodárom vyhovovať a že to budú oni, ktorí si túto otvorenosť obhája pred novým ministrom.
Aký by mal byť nový minister?
Želal by som si, aby to bol človek, ktorý bude vo vláde bojovať za agropotravinárstvo a lesné hospodárstvo a presvedčí kabinet, ako aj spoločnosť, že táto časť národného hospodárstva je veľkosťou porovnateľná s automobilovým priemyslom. Zásluhou nových technológií sú to perspektívne odvetvia pre mladých vzdelaných ľudí a investorov.
Vlani hospodárilo agroodvetvie so ziskom 200 miliónov eur. Tvrdíte, že jeho možnosti sú na úrovni vyše 700 miliónov eur zisku. Uznáte, že samo od seba sa nič nerozbehne.
Investičný dlh potravinárstva sa odhaduje na niečo vyše jednej miliardy eur. Poslednými opatreniami príde do rozvoja potravinárstva takmer pol miliardy eur. To by malo potiahnuť aj poľnohospodársku prvovýrobu a pritiahnuť do odvetvia ďalších investorov. Ak sme sa stali veľmocou v montáži áut, tak aj preto, že prostredie žičilo automotivu.
Čítajte viac Novembrová inflácia vyskočila na 15,4 percenta. Nahor ju potiahli potraviny, ktoré sú o skoro tretinu drahšie
Je viac než dosť dôvodov investovať do agropotravinárstva. Čelíme klimatickej zmene, politickému napätiu, aké svet nepoznal, a to všetko vyháňa cenu potravín. Uvedomuje si to slovenská politika?
Som presvedčený, že zdroje na oživenie domácej výroby potravín sa nájdu aj v budúcich štátnych rozpočtoch. Pri investíciách do automobiliek poskytol štát veľa podpory na zriadenie pracovných miest formou odpustenia daní, ale veľká časť investícií musela prísť so zahraničným kapitálom, aby sa vybudovali výrobné kapacity. V prípade poľnohospodárstva takéto obrovské investície nie sú potrebné, lebo krajina má pôdu, hlavný výrobný nástroj. Ide o to, aby každá vláda našla v štátnom rozpočte potrebné milióny eur. My sme ich v záujme rozvoja vidieka a agropotravinárstva vedeli nájsť.
Môže byť pre Slovensko príležitosťou na oživenie zmena pomerov v západnej Európe? Holandsko, ktoré má znehodnotené pôdy vysoko intenzívnou živočíšnou výrobou, ide likvidovať milióny kusov dobytka a ošípaných.
Určite áno. Holandsko je rozlohou menšie ako Slovensko, ale v prepočte na jeden hektár chová neporovnateľne viac zvierat – na porovnanie, Holandsko 5,6 dobytčej jednotky a Slovensko 0,2. Ponúka sa riešenie, že časť živočíšnej výroby sa zo západnej Európy presunie sem. Ide o to, či vytvoríme nielen dostatočne atraktívne podmienky na to, aby sa postavili nové maštale, ale aby sme aj mäso – zvieratá, ktoré dochováme, na Slovensku aj spracovali.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Ešte pred 33 rokmi chovalo Slovensko 2,5 milióna ošípaných, všetky ich spracovalo vo vlastných mäsokombinátoch. Dnes chováme menej ako pol milióna prasiat a polovica z nich ide na zahraničné bitúnky…
Diabol sa skrýva v detaile. Prečo slovenský chovateľ predá ošípané do Rakúska? Pretože rakúsky bitúnok platí omnoho rýchlejšie. Ale na to je riešenie. Pomocou štátnych garancií chceme zainteresovať komerčné banky, aby poskytli bezregresný faktoring slovenským bitúnkom, aby farmárom vyplatili ošípané do dvoch-troch dní ako Rakúšania. Tým by sa zvýšila vyťažiteľnosť slovenských bitúnkov, klesli by výrobné náklady a viac čerstvého mäsa by prišlo k slovenským spracovateľom mäsa. Mäsiari by potom nemuseli kupovať zmrazené kocky mäsa zo zahraničia…
…takže by sme mali viac vianočných klobás zo slovenského mäsa, a nie z mäsa dovezeného hoci až zo Španielska.
To je moja predstava, ale uskutoční sa až vtedy, keď to bude pre každého z potravinového reťazca výhodné…
Čítajte viac Ceny potravín za rok zdraželi o vyše štvrtinu. Chlieb stojí 2 eurá, rožok 10 centov, vrchol len príde
… a keď ľuďom na vidieku nebudú prekážať farmy ošípaných, dobytka či hydiny. Zaregistrovali ste, že čoraz viac najmä mladým vidiečanom zvieratá z fariem prekážajú?
Je to pravda, ľudia si iste aj v dôsledku likvidácie fariem odvykli od prirodzených vôní a zvukovej kulisy dediny. Obyvateľstvo dedín žilo po stáročia v kontakte so zvieratami. Ak chceme vlastné čerstvé potraviny, nemal by byť problém žiť v symbióze s poľnohospodármi – chovateľmi a pestovateľmi, nevyrábajú len potraviny, zveľaďujú krajinu ako celok, chovom zvierat sa starajú o úrodnosť pôdy. Istý čas som žil v Rakúsku a tam deťom z nefarmárskych rodín ukazovali odvrátenú stranu poľnohospodárstva, teda to, že zvieratá produkujú hnoj aj hnojovicu, ktoré treba spätne dostať do pôdy. Musíme poctivo vysvetľovať, ako sa veci skutočne majú. V tomto ohľade sa dosť zanedbalo naprieč celou spoločnosťou.
Vzťah súčasníka k poľnohospodárstvu vyúsťuje až do jeho odmietania, je to možno väčší problém, ako sa na prvý pohľad zdá.
Rozumiem tejto obave, ale na druhej strane nová generácia chce žiť zdravo, ohľadne zdravého životného štýlu je informovanejšia ako pokolenie rodičov. Mladí chcú len to najlepšie pre svoje deti a nič lepšie, ako je čerstvé ovocie, zelenina, mlieko a mäso od miestneho farmára, nepoznám. Ľudia chápu, že keď sa dovážajú potraviny z druhej časti Európy, alebo, nedajbože, hovädzie z druhej strany zemegule, má to negatívne ekologické dôsledky. Na to, aby som dostal na tanier mäso z Brazílie, musel niekto vyklčovať hektáre brazílskych pralesov. Ak máme zdravý rozum, napokon sa vari všetko dostane do správnych koľají.
Zaoberali ste sa tým, ako pritiahnuť mladých do poľnohospodárstva?
Poľnohospodárstvo stojí na prahu veľkej zmeny, ktorá súvisí s digitalizáciou, so zavádzaním moderných technológií. Pred týmto rozhovorom som mal rokovanie o šetrnom efektívnom zavlažovaní, takom, ktoré privedie vodu rovno ku korienkom rastlín. Pri klasických postrekovačoch je veľký odpar vody. Nové systémy zavlažovania sú riadené na úrovni umelej inteligencie. Budúcnosťou poľnohospodárstva sú supertechnológie, práve ony budú príťažlivé pre vzdelaných mladých ľudí. Neviem, či si uvedomujeme, že investovať do poľnohospodárstva znamená investovať aj do vzdelania.
Pravdaže, ale pred 30 rokmi tu boli závlahy na 320 000 hektároch, dnes fungujú na 60 000 hektároch…
Čo na to povedať? Ešte pred pádom vlády sa nám podarilo schváliť koncepčný materiál rozvoja hydromeliorácií, ktoré boli trestuhodne zanedbané. Prioritou nasledovníkov už aj vzhľadom na opakujúce sa extrémne suchá musí byť využitie existujúcich systémov. Všetkého, kde netreba veľké investície, aby sme využili vodu, ktorú vieme zachytávať, ale súčasne treba ísť do najmodernejších systémov. Ak chceme prežiť, musíme technologicky aj v závlahách preskočiť jednu-dve generácie, samozrejme, s podporou štátu. Pretože potraviny sú vecou štátnej politiky. V štátnom rozpočte pre rok 2023 je schválených pre poľnohospodárstvo 60 miliónov eur štátnej pomoci. Okrem toho minister financií na rokovaní vlády deklaroval, že potravinári dostanú, ak bude štátny rozpočet schválený, ďalších 30 miliónov eur ako kompenzáciu za vysoké ceny energií. Verím, že tento trend sa udrží.
Čítajte viac Mäsiar radí ako ušetriť pri nákupe mäsa. Nevyhadzujte hneď všetko, čo vám nevonia
Viete si predstaviť podobu štátneho rozpočtu po demisii vlády, keď ho chcú otvoriť všetci – od SaS, cez Smer a Hlas až po rôznych nezávislých poslancov? Zostanú tam navrhnuté sumy pre pôdohospodárstvo?
Som presvedčený, že áno. Všetko zlé je na niečo dobré. Vysoká potravinová inflácia spôsobila, že všetci si uvedomujú, že pomerne dlhé obdobie dostatku potravín za relatívne nízke ceny sa skončilo. Potravinová sebestačnosť nie je marketingový slogan, naozaj sa poučení týmto rokom musíme sami starať o dostatok vlastných zdravých potravín. Okrem toho produkcia potravín súvisí so životným prostredím. Sú to poľnohospodári a lesní hospodári, ktorí, pokiaľ správne hospodária, robia život trvale udržateľným. Neviem si predstaviť, že by tento či nový parlament obmedzovali finančnú podporu, ktorú sme naplánovali nielen na rok 2023, ale s výhľadom až na rok 2025.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho povedal, že ak situáciu rýchlo nezmeníme, Slovensko bude importovať potraviny v objeme nie 700 kamiónov denne, ale až 1 000. Koľko času vlastne potrebujeme na akú-takú pozitívnu zmenu?
K žiaducej zmene nedôjde ani o rok, ani o dva. Slovenské agropotravinárstvo upadalo posledných 33 rokov a bude nám trvať aspoň ďalšiu dekádu, kým trend úpadku otočíme, ale ako som povedal, potenciál na zmenu máme. Investície do poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva sa oplatia. Neinvestujeme len do potravinovej sebestačnosti, ale aj do vlastného zdravia nás samých i budúcich generácií, a preto sa to oplatí.