V piatok ide Macho podporiť protest maďarských poľnohospodárov na maďarsko-ukrajinskú hranicu, v pondelok na budúci týždeň je stretnutie šéfov roľníckych samospráv vo Varšave. Od začiatku týždňa protestujú bulharskí poľnohospodári. Farmárom od Atlantiku po čiernomorské Rumunsko či Bulharsko dochádza trpezlivosť s bruselskou byrokraciou, so Zelenou dohodou v réžii ochranárov a s okresávaním dotácií, ku ktorému sa uchýlili národné vlády. Napríklad v Nemecku mal Scholtzov kabinet ambíciu zobrať farmárom 900 miliónov eur a dostal ich až pod Brandenburskú bránu.
Čítajte viac V Japonsku sa rozhoduje o osude košickej huty s 9 000 zamestnancami. Trump môže zvrátiť megaobchod
Z tisícok rozhnevaných farmárov ide strach. Na Berlín, Paríž a Brusel vyrazili na obrích traktoroch. Na takých istých strojoch chcú ísť na diaľnicu medzi Trnavou a Bratislavou aj slovenskí poľnohospodári. Aspoň pred týždňom to vraveli. Nie je to lacná technika, treba si na ňu zarobiť, ale rentabilita hospodárenia na poliach a v maštaliach sa z roka na rok znižuje naprieč celou Európou. Preto v zúfalstve západoeurópski farmári pálili stohy slamy, oblievali hnojovicou vládne budovy a sťažovali sa podľa nich na nezmyselné bruselské pravidlá.
Čo im najviac prekáža
Nesejú, nežnú, ale vedia všetko lepšie. Tento slogan nemeckých farmárov napísaný na jednom z traktorov vystihol myšlienku, s ktorou vyrazili roľníci do ulíc. Tvrdia, že byrokrati sa miešajú do toho, čomu nerozumejú. Tŕňom v oku je najmä Green deal, jedno či ide o Francúzov, Holanďanov, alebo Slovákov či Čechov. Európania si zvykli na bohatý stôl potravín a cestu k nemu otvorila zelená revolúcia. Tá mala niekoľko dejstiev, ale vždy v nich hrali hlavnú rolu intenzívna výživa a ochrana v podobe priemyselných hnojív a chemických ochranných látok.
Podstatou Green dealu je obmedzenie spotreby priemyselných hnojív a pesticídov, ale napríklad aj úhorovanie pôdy, jednoducho ozeleňovanie poľnohospodárstva, jeho ekologizácia. Na konci tohto desaťročia by malo byť na trhu 30 percent potravín z ekologickej produkcie. Tie sú však nie dvoj-, ale aj trojnásobne drahšie. Je to ušľachtilá myšlienka, ale naráža na bariéru, jednak v prechode na tento typ produkcie medzi samotnými farmármi, jednak tri štvrtiny spotrebiteľov nemajú na ňu ani v najvyspelejších krajinách.
Čítajte viac Koniec dotovania cien elektriny a plynu, ohlasuje možnú novinku Kamenický. Musí hľadať, kde ušetrí
Hoci protesty majú v menovateli mnoho spoločných vecí, ktoré spájajú do jedného šíku západoeurópskych rodinných farmárov s poľnohospodármi z Česka či zo Slovenska alebo aj z rodinne založeného Poľska, sú tu jasné rozdiely. V Holandsku vláda nariaďuje likvidáciu fariem, pretože mnohomiliónová populácia zvierat – ošípaných, dobytka, ale aj hydiny ohrozuje svojimi exkrementmi sedemnásťmiliónov obyvateľov. Kto bol na holandskom vidieku, cíti vzduch presiaknutý hnojovicou.
Holandsko doviedlo intenzifikáciu rastlinnej aj živočíšnej výroby na nepredstaviteľnú úroveň, stalo sa krajinou s najvyššou spotrebou agrochemikálii. Lenže keď Brusel začal obmedzovať ich spotrebu, žiadal zníženie spotreby v členských krajinách rovným dielom, boj proti metánu vyústil do požiadaviek znižovať stavy hovädzieho dobytka. Iné je to však v Holandsku a iné na Slovensku. To má takú istú rozlohu ako Holandsko, ale nechová ani desať percent z počtu ošípaných, stádo dobytka kleslo na historické minimum a spotreba agrochemikálií je oproti najintenzívnejším používateľom v západnej časti EÚ dvoj- až trojnásobne nižšia. V Holandsku padla vláda aj preto, že siahla na podstatu živobytia farmárov, keď im začala vykupovať farmy.
Leyenová zatrúbila na ústup
Európska komisia teraz mení tón. Na sklonku januára sa začal v EÚ Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva. „Dozrel čas na dosiahnutie nového konsenzu o potravinách a poľnohospodárstve medzi farmármi, vidieckymi komunitami a všetkými ostatnými aktérmi v agropotravinárskom reťazci EÚ…“ povedala Ursula von der Leyenová.
Čítajte viac Príbeh otca a syna, ktorí majú farmu na južnom Slovensku, kde im Filipínci a ďalší cudzinci doja kravy
Podľa analýzy európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rybolov Janusza Wojciechowského sú príčinou nespokojnosti farmárov opatrenia poľnohospodárskej politiky známe pod skratkou GAEC 7 a GAEC 8. Brusel zatrúbil na ústup a napríklad pokiaľ budú na siedmich percentách ornej pôdy pestovať medziplodiny viažuce dusík, ako sú hrach, šošovica či bôb, bez prípravkov na ochranu rastlín, bude to považovať za splnenie tejto podmienky. Najnovšie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že EK ako ústupok farmárom stiahne sporný návrh na obmedzenie používania pesticídov.
Ústupky v ozeleňovacej politike nepochybne privítajú aj slovenskí poľnohospodári. Máli sa im však to, že únia viac neutiahla prílev tovaru z Ukrajiny, ktorým až na pár komodít (cukor, hydina) ponechala bezcolný režim. Ukrajinské obilie mieni Brusel blokovať až vo chvíli, keď nastane akútny problém. A to sa nepáči nikomu z V4, ale ani Rumunom a Bulharom, prichádzajú totiž o trhy, z ktorých ich vytlačila lacnejšia ukrajinská produkcia.
Otvorenou ostáva otázka vstupu Ukrajiny do EÚ. V pamäti slovenských poľnohospodárov ešte rezonuje, ako puntičkársky Brusel prechádzal jedno opatrenie za druhým, a teraz je blahosklonný voči podmienkam, za akých sa pestujú či chovajú zvieratá na Ukrajine. "Nechceme nič iné len rovnaké podmienky pre Ukrajinu,“ žiadajú unisono slovenskí poľnohospodári od Bruselu.
O čo ide? Len o bezpečnosť potravín alebo o peniaze?
Agentúra opäť mení riaditeľa
Pravdaže ide o jedno aj druhé, bez dotácií dnes, je jedno či v starých, alebo v nových členských krajinách, nevedia poľnohospodárske podniky prežiť. Systém je prebyrokratizovaný, administrovanie zložité. A to je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa na Slovensku vlečie vyplácanie priamych platieb. Ide o sumu okolo 360 miliónov eur. Po iné roky boli platby na plochu, súčasťou ktorých sú aj ekoschémy, vyplatené na 90 percent ešte v decembri.
Špecifickým slovenským problémom sú nevyplatené priame platby. Z 360 miliónov eur doteraz, ako uviedla Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) pre Pravdu, bolo vyplatených 165 miliónov eur. "Dané prostriedky boli zaslané 11 173 subjektom (najpočetnejšia, základná schéma BISS) z celkového počtu 14 588. Agentúra pokračuje v administrovaní žiadostí tak, aby boli finančné prostriedky zasielané na účty žiadateľom v čo najskoršom termíne,“ konštatovala hovorkyňa Vladimíra Pôbišová.
Od štvrtka 8. februára povedie PPA nový generálny riaditeľ Marek Čepko. Do funkcie nastúpi po Vladimírovi Urmaničovi, ktorý v nej pôsobil od januára 2024.
„Pôdohospodárska platobná agentúra prechádza dynamickou obmenou,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč s tým, že aktuálne prebieha nastavovanie procesov, aby sa zabezpečilo 100-percentné fungovanie agentúry.
Marek Čepko prichádza do Pôdohospodárskej platobnej agentúry z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC), kde zastával funkciu generálneho riaditeľa. V minulosti pôsobil na Ministerstve dopravy SR a Ministerstve životného prostredia SR.
Nepochybne od chodu PPA závisí, ako rýchlo sa vyplácajú dotácie. Roky platilo zvykové právo, že väčšinu z nich dostali poľnohospodári na konci roka, podľa zákona ich PPA môže vyplácať až do 30. júna. Po tom, čo sa prevalila kauza Dobytkár, sa činnosť PPA dostala do hľadáčika Bruselu. Kontroly ukázali, že nie všetko je s kostolným riadom. Brusel pritvrdil, ale nielen voči Slovensku. Okrem iného vysvitlo, že na strednom Slovensku požiadali farmári v roku 2021 o dotácie na 25-tisíc hektárov, ktoré neobrábali, formálne to bola poľnohospodárska pôda, v skutočnosti les.
"Peniaze nemôžeme vyplácať od buka do buka, musíme obhajovať záujmy EK aj slovenského štátneho rozpočtu,“ pripomenula hovorkyňa PPA Vladimíra Pôbišová.
Slovensko dopláca na minulosť agentúry, na jej schopnosť, ale rovnako ako na schopnosť poľnohospodárov, vyrovnať sa s novými požiadavkami Spoločnej poľnohospodárskej politiky. "Národná legislatíva bola prijatá v auguste minulého roku, nemožno sa čudovať, že veci dopadli tak, ako dopadli,“ povedal Macho.
Horúci zemiak zostal ministrovi Takáčovi, ktorý odvolal nominanta predchádzajúcej vlády a teraz po mesiaci inštaluje už druhého riaditeľa. Na porovnanie, v Česku viedol agentúru posledných dvanásť rokov jeden generálny riaditeľ, na Slovensku ich bolo osem. Podľa Macha chýbajú odborníci aj ochota a odvaha postaviť sa na čelo inštitúcie, ktorá je stále pod zvýšenou kontrolou.
Minister Takáč sľubuje urýchlené vyplatenie dotácií, Macho realisticky odhaduje, že by to mohlo byť do konca apríla. Dovtedy si musia poľnohospodárske podniky zobrať úvery a vydržať. Štrajk, ktorý je otázkou dní, ukáže, kto ako hlboko leží slovenským poľnohospodárom v žalúdku.