Najnovšie údaje amerického koncernu U. S. Steel ukazujú, že jeho jediná európska huta skončila v miernom zisku pred úrokmi a zdanením na úrovni štyroch miliónov dolárov. Len na porovnanie, v roku 2022 bola EBITDA, teda hrubý zisk, na úrovni 444 miliónov dolárov. Rok predtým to bolo dokonca 975 miliónov dolárov.
Horšie hospodárske výsledky prichádzajú v čase, keď celý americký koncern U. S. Steel mení majiteľa. Americký oceliarsky kolos smeruje do rúk japonského majiteľa zo spoločnosti Nippon Steel, ktorý je najväčší producent ocele v Japonsku a má obrovské skúsenosti. Celý proces uzatvárania kúpy koncernu U. S. Steel by mal byť hotový na jeseň tohto roka. Zatiaľ sa presne nevie, aké plány má nový majiteľ s košickými oceliarňami a či sa pustí do potrebnej investície do dekarbonizácie košických oceliarní. Ak sa modernizácia huty nepodarí, jej budúcnosť je v ohrození.
„Dekarbonizácia je nutná a bude drahá, ale s pomocou silného partnera v podobe Nippon Steel by mala byť úspešná a košické oceliarne môžu smelo konkurovať európskej konkurencii,“ tvrdí pre Pravdu analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord. Poukazuje tiež na to, že aktuálne im nahrávajú problémy v moravskej hute Liberty Ostrava, kde výroba ocele stále stojí. Zaujímavé podľa neho budú aj tohtoročné prezidentské voľby, pretože Trump vyhlásil, že ak vyhrá, tak akvizíciu U. S. Steel zablokuje.
O osude sa rozhodne v Japonsku
O osude najväčšieho zamestnávateľa na východe krajiny sa rozhodne možno už onedlho. A to v Japonsku. Takmer 15 miliárd dolárov je cena, za ktorú sa Nippon Steel rozhodol kúpiť koncern U. S. Steel. Od ohlásenia nového majiteľa začala vláda rokovania s japonským Nippon Steel. Chce od tretieho najväčšieho výrobcu ocele na svete vedieť, aké má plány s košickými oceliarňami.
Čítajte viac Objavili vzácne náleziská rudy budúcnosti. Štartuje najväčší ťažobný projekt na svete
„Cestujeme do Japonska, kde sa s novým majiteľom chceme baviť o jeho víziách európskej pobočky, aké sú plány napredovania či dekarbonizácie. Tieto otázky chceme mať uzatvorené skôr, ako bude dohodnutý finálny kontrakt,“ povedala ministerka Denisa Saková v relácii Ide o pravdu. Vládna delegácia odletela do Japonska v stredu. O výsledkoch rokovaní bude informovať.
S cieľom ozeleniť výrobu ocele v Košiciach bolo vyčlenených z plánu obnovy 300 miliónov a z Modernizačného fondu ďalších 300 miliónov eur. Na dekarbonizáciu v košickej hute bolo vyčlenených celkovo až 600 miliónov eur. Tieto peniaze majú slúžiť na nákup elektrických oblúkových pecí. „Predpokladá sa, že tých 600 miliónov je len jedna tretina z celkových investícií, ktoré bude treba investovať do U. S. Steelu Košice v rámci splnenia dekarbonizačných cieľov,“ ozrejmila Saková s tým, že potrebujú od japonského vlastníka vedieť, s akými plánmi a technológiami prichádza na Slovensko.
Čítajte viac Soták skritizoval politikov, Ficovi poslal jasný odkaz. Železiarne Podbrezová rekordný zisk nezopakovali
Celkovo tak podľa vyjadrení ministerky môže dekarbonizácia výroby ocele v Košiciach stáť až 1,8 miliardy eur. Až 1,2 miliardy by tak do oceliarne na východe Slovenska musel zainvestovať japonský vlastník.
Ešte predvlani poukázali analytici z Útvaru hodnoty za peniaze na graf, z ktorého vyplýva, že najväčším producentom skleníkových plynov je odvetvie výroby železa, ocele a ferozliatin. Najväčším znečisťovateľom v tomto sektore aj celkovo bola spoločnosť U. S. Steel Košice, ktorá mala podiel približne 20 percent na všetkých emisiách na Slovensku, ukazujú dáta za obdobie medzi rokmi 2016 až 2019. Práve modernizácia oceliarní sa javila v analýze ako najschodnejšia cesta, ako znižovať emisie. Jej súčasťou má byť aj výmena starých vysokých pecí na železnú rudu za oblúkové pece na elektrinu. Práve vďaka projektu inštalácie novej nízkouhlíkovej technológie dokáže košický výrobca ocele ušetriť 2,6 milióna ton emisií ročne.
Ak sa modernizáciu pecí v košickej hute nepodarí naštartovať, treba nájsť alternatívne projekty, kam by sa peniaze z plánu obnovy mohli presmerovať, aby sa stihli včas minúť. Reformy a investície z plánu obnovy sú limitované časom. Všetky treba zrealizovať do roku 2026. Kancelária podpredsedu vlády Petra Kmeca v reakcii na otázky denníka Pravda uviedla, že slovenský plán obnovy nestanovuje, akými konkrétnymi projektmi musí byť cieľ znižovania emisí v priemysle naplnený. Projekty boli vybrané na základe výzvy zameranej na podporu dekarbonizácie priemyslu. Okrem košickej huty uspeli aj cementáreň Danucem a výrobca pálených tehál a škridiel Wienerberger.
Vyrábali viac za menej
Je celý rad faktorov, ktoré ovplyvnia, či skončí výrobca ocele v strate, alebo v zisku. Náklady na výrobu ocele tvoria nielen ceny energií, ale vstupujú do toho aj ceny surovín a celkový výsledok zásadne ovplyvňujú ceny výrobkov na trhu.
Jedným z dôvodov poklesu ziskovosti najväčšieho košického zamestnávateľa je prepad cien ocele. Zatiaľ čo počas roku 2021 predával podnik oceľ priemerne za 1 200 eur za tonu, predvlani to bolo len za 1 090 eur za tonu. Vlani cena padla ešte nižšie a podnik predával tonu za 873 eur. Ceny ocele sa tak medziročne prepadli takmer o 25 percent.
K lepším hospodárskym výsledkom nepomohol košickej hute ani fakt, že výrobu ocele zvýšila za rok 2023 na 4,4 milióna ton. Predvlani jej síce vyrobila menej, teda 3,8 milióna ton, no vyššia cena ocele na trhu jej zabezpečila aj vyšší zisk.
Ochladenie na trhu s oceľou vidieť aj na koncoročných výsledkoch materskej spoločnosti košických oceliarov. Tržby jej klesli medziročne z 21 miliárd dolárov na 18 miliárd dolárov. Hrubý zisk koncernu spadol z 3,5 miliardy na 1,2 miliardy dolárov, ukazujú finančné výsledky koncernu.
Dôvodom poklesu cien ocele bol slabší dopyt v Európe a Ázii. Zo sektorov bolo slabé najmä stavebníctvo. „Vysoké ceny hypoték spôsobili zastavenie výstavby v celej Európe. Dopyt po nových budovách a infraštruktúre je nízky,“ vysvetľuje Tomčiak s tým, že všetky oceliarne v Európe mali horšie výsledky.
Ďalší vývoj v sektore bude závisieť od rýchlosti zotavenia stavebníctva. Nižšie úrokové sadzby by mohli naštartovať dopyt po nehnuteľnostiach a zároveň sa očakáva oživenie dopytu po oceli v Číne, kde sa vláda snaží hospodárskymi stimulmi nakopnúť ochabujúcu ekonomiku.
Čína dominuje oceliarskemu priemyslu
Čína vyrobila v roku 2021 jednu miliardu ton ocele, čo predstavuje zhruba polovicu celosvetovej produkcie, uvádza World Steel Association. Druhý najväčší producent, India, vyrobil 154 miliónov ton. Treticu uzatvára Japonsko s produkciou na úrovni 96 miliónov ton.
Čína má zároveň najväčších producentov ocele na svete. Čínsky oceliarsky gigant Baowu v roku 2021 vyrobil až 120 miliónov ton ocele. Je na prvej priečke najväčších výrobcov ocele na svete. Len na porovnanie, celý americký koncern U. S. Steel (24. priečka), pod ktorý patrí aj košická huta, vyrobil v tom istom roku len 16 miliónov ton ocele. Pre ešte lepší obraz – košické oceliarne vyrobili v roku 2021 skoro 4,5 milióna ton ocele. Japonská spoločnosť Nippon Steel Corporation, ktorá sa zaujíma o kúpu U. S. Steelu, vyrobila takmer 50 miliónov ton ocele a umiestnila sa tak na štvrtom mieste najväčších oceliarskych firiem.