Rozsiahle ložiská železnej rudy našli v odľahlom kúte západnej Afriky. Ťažiť bude svetový gigant Rio Tinto, ktorý v minulosti investoval aj do slovenského výrobcu batérií spoločnosti InoBat.
Malá africká krajina Guinea sa nachádza v západnej Afrike. Práve tam objavili rozsiahle ložiská kvalitnej železnej rudy, ktorá by mala zohrávať kľúčovú úlohu v zelenej transformácii. Ak všetko pôjde podľa plánu, už tento rok môže odštartovať ťažiarsky projekt, ktorý na svoj štart čakal dlhých 27 rokov. Dlhé roky ho sužovali neúspechy, škandály a niekoľko falošných nádejí na spustenie.
Anglo-austrálska ťažiarska spoločnosť Rio Tinto je kľúčovým globálnym hráčom v prieskume, ťažbe a spracovaní nerastného bohatstva. Práve ona prvýkrát získala licenciu na prieskum v oblasti Simandou v juhovýchodnej Guinei v roku 1997. „Postaviť novú baňu na železnú rudu je, samozrejme, drahé, pretože musíte vybudovať aj infraštruktúru, ale ide o železnú rudu výnimočnej kvality, pravdepodobne najvyššej kvality na svete,“ povedal pre Bloomberg generálny riaditeľ Rio Tinto Jakob Stausholm. Pre jej vysokú kvalitu ide podľa neho o železnú rudu budúcnosti.
Čítajte viac Ukrajina poprela slová premiéra Fica. Zmluva o tranzite ruského plynu končí, vyhlásila
Podiel v Rio Tinto majú aj veľké čínske firmy, ktoré ešte musia získať zelenú z Pekingu. Ak štátni čínski partneri dostanú na svoju zahraničnú investíciu súhlas z Pekingu, tak môže anglo-austrálsky ťažiar realizovať najkomplexnejší projekt vo svojej histórii. V Rio Tinto vlastní najväčší podiel akcií spoločnosť BlackRock, ktorá je celosvetovo najväčším správcom aktív.
„Žiadny iný projekt v takomto rozsahu a veľkosti neexistuje,“ povedal pre Financial Times Bold Baatar z Rio Tinto. Podľa neho spolupráca partnerov v Simandou môže byť vzorom pre „novú éru v spoločnom ťažiarskom rozvoji“, ktorá bude potrebná na získanie obrovského množstva rudy potrebnej na vybudovanie zelenej ekonomiky budúcnosti. Vysokokvalitná ruda v Simandou je teraz podľa Baatara ešte atraktívnejšia vzhľadom na potrebu dekarbonizácie výroby ocele. „Základným posunom za posledné roky bolo, že svet sa oveľa viac zhoduje v otázke zmeny klímy,“ dodal.
Príliš veľký kúsok pre jedného
Projekt za dve desiatky miliárd dolárov je príliš nákladný na to, aby sa doň pustil jediný ťažiar. Do projektu preto okrem spoločnosti Rio Tinto vstúpila aj guinejská vláda a najmenej sedem ďalších spoločností vrátane piatich z Číny. Rio Tinto postaví jednu baňu na železnú rudu – známu ako projekt s názvom Simfer – v spolupráci s konzorciom pod vedením najväčšieho svetového producenta hliníka, teda čínskou spoločnosťou Chinalco.
Druhú baňu – známu ako projekt s názvom WCS – postaví najväčší svetový výrobca ocele, teda čínska spoločnosť Baowu Group v spolupráci s konzorciom vedeným spoločnosťou Winning International Group so sídlom v Singapure.
Čínsky oceliarsky gigant Baowu v roku 2021 vyrobil až 119 miliónov ton ocele. Je na prvej priečke najväčších výrobcov ocele na svete. Len na porovnanie, celý americký koncern U.S. Steel (24. priečka), pod ktorý patrí aj košická huta, vyrobil v tom istom roku len 16 miliónov ton ocele. Pre ešte lepší obraz, tak košické oceliarne vyrobili v roku 2021 skoro 4,5 milióna ton ocele. Japonská spoločnosť Nippon Steel Corporation, ktorá sa zaujíma o kúpu U.S. Steelu, vyrobila takmer 50 miliónov ton ocele a umiestnila sa tak na štvrtom mieste najväčších oceliarskych firiem.
Partneri projektu budú zároveň spolufinancovať výstavbu 552 kilometrov dlhej železnice, ktorá sa bude stáčať cez hornaté vnútrozemie Guiney až k moru. Zároveň chcú postaviť nový prístav na pobreží Atlantiku, do ktorého by mali prístup aj veľké zaoceánske lode s hlbokým ponorom.
Dekarbonizácia výroby ocele
Proces výroby ocele je vysoko uhlíkovo náročný a produkuje asi 11 percent celosvetových emisií oxidu uhličitého. Na porovnanie, celý letecký priemysel produkuje zhruba 2,5 percenta z celkových emisií oxidu uhličitého.
Oceľ je jeden z kľúčových materiálov modernej spoločnosti. Ľudstvo ju využíva v stavebníctve, doprave, priemysle a v mnohých ďalších oblastiach. Preto je dekarbonizácia v tomto priemysle veľmi dôležitá, ak chceme splniť cieľ znižovania celkového počtu emisií. Celosvetovo sa vyrobí až 1,9 miliardy ton ocele, ukazujú posledné dáta za rok 2021.
Zhruba tri štvrtiny produkcie prebiehajú vo vysokých peciach, kde sa spaľuje uhlie či koks. Zvyšných 25 percent prebieha vo vysokých elektrických oblúkových peciach, prípadne formou priamej redukcie železa. Tieto dva výrobné postupy sa výrazne líšia svojou emisnou intenzitou. V prípade surového železa vyrábaného vo vysokých peciach pripadá na každú vyrobenú tonu ocele cca 2,3 tony oxidu uhličitého, pri recyklácii železa v peciach oblúkových vzniká pri výrobe rovnakého množstva ocele iba 0,6 tony oxidu uhličitého.
Zhruba polovica emisií pri výrobe ocele vzniká pri spaľovaní uhlia (koksu), druhá polovica pri chemickej reakcii. Železná ruda je zlúčenina železa a kyslíka. Pri výrobe surového železa je nutné tento kyslík z rudy dostať. Na to sa vo vysokých peciach využíva práve koks, ktorý slúži nielen ako palivo do pecí, ale aj ako redukčné činidlo. Uhlík z koksu na seba naviaže kyslík z rudy.
„Pretože uhlie (koks) je fosílne palivo, jedna z kľúčových ciest na dekarbonizáciu výroby surového železa je v tom, aby sa použil namiesto uhlíka vodík – pri redukčnej reakcii potom nevzniká oxid uhličitý, ale voda. Technologicky však ide o iný proces a vodík nie je možné používať v súčasných vysokých peciach,“ píše portál faktaoklimatu.cz. Tento sektor je veľmi náročné dekarbonizovať, ale existujú už projekty, ktoré dokazujú, že vyrábať nízkoemisnú oceľ je možné.
Na zníženie emisií vo výrobe ocele skúma priemysel alternatívne prístupy. Niektoré však vyžadujú vysokokvalitnú železnú rudu, ktorú je čoraz ťažšie nájsť vo veľkých množstvách. Práve železná ruda v západnej Afrike je vysoko kvalitná a priemerný obsah železa je vyšší ako 65 percent, čo je jeden z najvyšších na svete. Preto ju mnohí nazývajú aj „kaviárom medzi železnými rudami“.
Ak sa podarí realizovať ťažbu, oblasť Simandou má potenciál pomôcť dekarbonizovať čínsky oceliarsky priemysel, povedal pre FT Baatar. „Ak chceme dekarbonizovať oceliarsky priemysel, bez Číny to nepôjde,“ povedal. Čína vyrobila v roku 2022 jednu miliardu ton ocele, čo predstavuje zhruba polovicu celosvetovej produkcie, uvádza World Steel Association. Druhý najväčší producent, India, vyrobil 154 miliónov ton.
Pozdĺž železničného koridoru sa už začali zemné práce a keď Peking schváli zahraničnú investíciu Chinalco, Rio Tinto plánuje začať s výstavbou baní. Očakáva sa, že prvá ruda bude exportovaná z oblasti v roku 2025. O tri roky neskôr by ťažba mohla predstavovať zhruba päť percent celosvetového trhu so železnou rudou.
Náročné znižovanie emisií
Výroba ocele je priemyselný sektor, ktorý bude veľmi náročné dekarbonizovať. Už v súčasnosti však existujú prvé projekty, ktoré majú výsledky pri výrobe zelenej ocele.
- Tento sektor emituje až sedem percent všetkých emisií a 11 percent emisií oxidu uhličitého.
- Výroba ocele v budúcnosti mierne porastie a možno očakávať, že v roku 2050 bude o 10 až 40 percent vyššia ako dnes.
- Pri využívaní súčasných technológií by to znamenalo nárast emisií z dnešných cca troch gigaton oxidu uhličitého na 4 až 4,5 gigatony oxidu uhličitého.
- Dominantnú úlohu pri znižovaní emisií vo výrobe ocele zohrávajú tri technológie: využitie zeleného či nízkoemisného vodíka, zachytávanie uhlíka pri výrobe ocele a recyklácia.
- Až 300 miliárd dolárov môžu byť celkové náklady na dekarbonizáciu v tomto sektore.
- Dekarbonizovaná oceľ bude drahšia, pri zelenej oceli sa očakáva zvýšenie ceny o 25 až 50 percent.
- Odhady hovoria, že vozidlá a domy, v ktorých je použitá nízkoemisná oceľ, budú stáť o 0,5 až jedno percento viac ako tie, ktoré využívajú oceľ vyrobenú súčasnými technológiami.
ZDROJ: Analýza Svetového ekonomického fóra