Jeden fakt za všetky – v hospodársky najúspešnejšom roku 2022 dosiahlo Slovensko záporné saldo v obchode s agropotravinárskymi komoditami 2,107 miliardy eur. Z tejto sumy, ktorá sa posledné desaťročia zvyšuje tempom niekoľko sto miliónov eur, tvoria finálne potravinárske výrobky a polotovary až 97 percent. Rok 2023 sa skončí s ešte horšou obchodnou bilanciou.
Spoločnú poľnohospodársku politiku únie charakterizovalo počas Leyenovej vládnutia heslo Z farmy na stôl, podstatou ktorého mala byť produkcia kvalitných, čerstvých, zdravotne bezchybných potravín dodávaných obyvateľstvu únie z najbližších fariem a zbytočne nezaťažujúcich starý kontinent uhlíkovou stopou.
Čítajte viac Štát začal riešiť ceny potravín, do reťazcov pošle kontroly. Obchodníci hovoria, že sa neboja a už ich kontrolovali
Záporná bilancia v obchode s agrokomoditami výrečne hovorí, ako za posledné roky upadla schopnosť Slovenska uživiť sa produkciou potravín z vlastných fariem. Na pultoch obchodov majú slovenské potraviny už len zhruba 40-percentné zastúpenie. Krajina prišla o sebestačnosť v bravčovom i hovädzom mäse, nemá dosť zemiakov, vlastnej zeleniny ani ovocia, dováža aj maslo, ako-tak je sebestačná vo vajíčkach, dosť má len cukru a vyváža najmä obilniny a olejniny.
Typicky slovenský fenomén
Sme svedkami slovenského paradoxu: v olejninách dosahuje krajina sebestačnosť na 200 percent, ale na pultoch obchodov je len 15 percent slovenských olejov! Upozornil na to prezident Potravinárskej komory Daniel Poturnay.
Príčinou tejto anomálie je skutočnosť, že na Slovensku v minulom desaťročí bola utlmená výroba v Palme Tumys, kedysi monopolnom spracovateľovi repky a slnečnice.
Značka hlboko zapísaná v hlavách spotrebiteľov zostala, ale zamestnanecká akciovka, ktorá dávala prácu 520 ľuďom, je minulosťou. Olej sa lisuje v zahraničí, aká je tu vlastne pridaná hodnota? Privatizér Palmy, spoločnosť Slavia Capital, stavil na produkciu mera, biozložky vyrobenej z repky, ktorá sa pridáva do nafty. Lenže Slovnaft si našiel iného dodávateľa.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Keď sa pred dvoma rokmi po vypuknutí vojny na Ukrajine Slovensko dostalo do úzkych a spotrebiteľské ceny olejov dramaticky vzrástli, uvažovalo sa, či v Leopoldove, kde sa spracúvala repka na mero pre Slovnaft, nevyrastie nová spracovateľská kapacita na výrobu jedlého oleja. Napokon z nápadu zišlo, pretože štát na podporu takejto investície jednoducho nemal a súkromná firma o ňu bez štátnej dotácie nestála.
Za nedostatočnou ponukou slovenských potravín na pultoch je zdevastovaný potravinársky priemysel. Po 34 rokoch zostali z neho len tu a tam funkčné celky, čo, samozrejme, ovplyvnilo aj charakter poľnohospodárskej výroby.
Zaniklo množstvo mäsokombinátov, mliekarní, veľkých vinárskych závodov, konzervární, čo sa spätne prejavilo v úpadku chovov ošípaných, mliečnych a zeleninárskych fariem či vinohradov. Pokles chovaných zvierat a pestovateľských plôch niektorých plodín dosiahol ťažko predstaviteľné rozmery.
Len počet ošípaných sa zmenšil z 2,5 milióna v roku 1990 na menej ako 500-tisíc zvierat v roku 2023. Máme už iba zhruba 300 mliečnych hospodárstiev, hoci pri vstupe do únie ich bolo 750. Aj keď došlo k intenzifikácii chovov, teda k rastu úžitkovosti zvierat, ide o dramatický prepad objemu výroby, ktorý sa premieta do meniaceho sa charakteru vidieckej krajiny.
Krajina bez vône a zápachu
Slovenský vidiek sa stáva čoraz sterilnejší, pretože poľnohospodári prestávajú chovať zvieratá, a to nielen pre nerentabilnosť, ale aj pre odpor obyvateľstva. Ľudia síce deklarujú ochotu nakupovať slovenské mliečne či mäsové výrobky, no nechcú, aby sa zvieratá chovali "v našej dedine“.
Štruktúra slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva je po tri pol desaťročí úplne iná, ako bola v roku 1989. Nemáme na mysli len vlastnícko-podnikateľskú skladbu či veľkosť podnikov, ich výrobné zameranie, ktoré sa zúžilo v rastlinnej výrobe zväčša na pestovanie obilnín, olejnín a v živočíšnej výrobe na udržanie výroby mlieka a ako-tak bravčového, hydinového a hovädzieho mäsa. Obrovskou zmenou prešiel aj slovenský vidiek, ktorý bol prirodzenou zásobárňou pracovných síl pre poľnohospodárstvo aj potravinárstvo.
Čítajte viac Zahraničie vyslalo Ficovi jasný signál, čas sa mu kráti. Kamenický načrtáva nové dane a hľadá miliardy eur
O prácu v poľnohospodárstve je minimálny záujem. Pracuje v ňom už len 47-tisíc ľudí, priemerný mesačný zárobok v roku 2022 bol 989 eur a dosahoval len 75,6 percenta z priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve. To vysvetľuje stratu príťažlivosti pracovných miest v poľnohospodárstve, predovšetkým v živočíšnej výrobe, ale nielen tam, obrovské problémy s pracovnou silou majú pekárne, mäsokombináty.
Našincov už vôbec neláka práca na farmách. Tam, kde udržali či dokonca rozšírili chovy dobytka a ošípaných, ako sa to podarilo v PVOD Kočín v okrese Piešťany, už kŕmia ošípané a doja kravy len cudzinci – konkrétne Ukrajinci. Dlhoročný predseda družstva Jozef Puvák hovorí, že úsilie manažmentu sa sústreďuje prednostne na zabezpečenie prílevu pracovnej sily. "Domáci na farme pracovať nechcú a Ukrajinci, len čo sa zapracujú, aj napriek mesačným zárobkom prevyšujúcim sumu 1 200 eur utekajú za každou lepšie platenou pracovnou ponukou.“
Prečo kravy doja Filipínci
Nedostatok pracovných síl vyústil do toho, že niektoré mliečne farmy ako napríklad spoločnosť Agrocontract Mikuláš zamestnávajú ľudí až z desaťtisíc kilometrov vzdialených Filipín. Je to prekvapujúce zistenie, pretože mliečna farma Mikuláš sa nachádza v (kedysi) typicky poľnohospodárskom okrese Nové Zámky. Ako však povedal jej konateľ Marián Záhumenský, ľudia už vôbec nechcú pracovať na farmách.
Kde je pes zakopaný? V platoch alebo zápachu typickom pre prácu v maštali či v nevyhnutnosti pracovať pri zvieratách vo sviatky aj v piatky?
"Jeden z kolegov dal nedávno inzerát na pozíciu zootechnika s platom 2 000 až 2 500 eur. Neprihlásil sa mu nik. Dojiči a ošetrovatelia zarábajú od 1 300 do 1 700 eur a tiež nie je o túto prácu záujem, lenže na farmách chýbajú aj iné profesie – elektrikári, murári, kuchári. V tejto krajine niet už takmer nikoho s remeselnou profesiou. Podišli sme k bodu, kde východiskom zo slepej uličky bol až dovoz pracovníkov z Filipín ležiacich v Tichom oceáne,“ lakonicky zhodnotil situáciu Marián Záhumenský.
Dodal, že na problém si krajina zarobila v nedávnej minulosti neprezieravou politikou prípravy potrebných odborníkov. "Zrušili sme učňovské školy, pomaly všetky poľnohospodárske stredné školy a pootvárali sme kopu univerzít, ktoré nemajú žiadnu kvalitu. Nečudujme sa, že sme sa ocitli tam, kde sme.“
Tvrdý ukrajinský oriešok
Na sklonku roka 2023 sa stretlo s novinármi vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ako jeden z kľúčových problémov vyskočila otázka, aká je budúcnosť slovenského poľnohospodárstva po možnom vstupe Ukrajiny do Európskej únie.
Odkedy má Ukrajina bezcolný styk s krajinami EÚ, Slovensko má v agroobchode neuveriteľné pasívne skóre. To podľa Andreja Gajdoša narástlo z pol milióna eur na 108 miliónov eur. Je za ním nielen dovoz pšenice, ale aj kukurice, vlani import ukrajinskej kukurice dosiahol jednu tretinu slovenskej produkcie.
Ďalšou položkou, ktorá zaťažuje slovenskú obchodnú bilanciu, je dovoz ukrajinskej hydiny. Firma EU Poultry ročne spracuje v Horných Salibách 40-tisíc ton hydinového mäsa. Aby sme mali predstavu, s kým má Slovensko do činenia, dodávateľom EÚ Poultry je ukrajinský megakoncern MHP, ktorý hospodári na 400-tisíc hektároch pôdy a ročne vyprodukuje 600-tisíc ton hydiny.
Aké šance má slovenské agropotravinárstvo zoči-voči takému konkurentovi, akým je Ukrajina? Dá sa brániť len rozšírením zákazu dovozu obilia na ďalších 14 položiek? Je to skôr symbolický krok, ktorý urobil nový minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), aby ukázal, že situácia po vstupe do Ukrajiny do EÚ môže byť neudržateľná nielen pre Slovensko, ale vôbec pre celú EÚ.
Keby Ukrajina vstúpila do EÚ, stala by sa poľnohospodárskou veľmocou, a to väčšou ako Francúzsko. Z budúceho finančného rámca by mala nárok na 184 miliárd eur. Zvýšil by sa o takúto sumu rozpočet EÚ, ktorý je hlavným zdrojom financovania všetkých európskych farmárov vrátane slovenských? Mimochodom, Slovensko stále nemá dotácie na úrovni sto percent starých členských krajín.
Aká je budúcnosť európskeho poľnohospodárstva a v jeho rámci slovenského? Čo všetko budeme musieť zmeniť, aby sme si nielen uchovali poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale dokonca zvýšili podiel domácich potravín?
Pre Ursulu von der Leyenovú nebolo počas jej exekutívy poľnohospodárstvo ani zďaleka kľúčovou agendou. Nakopené problémy súvisiace aj s Green Dealom však už nemohla prehliadať. Jej slová, že "potrebujeme viac dialógu a menej polarizácie… a (že potrebujeme) začať strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva“, prichádzajú vo chvíli, ktorá predznamenáva zmenu kurzu nielen európskej, ale aj slovenskej agrárnej politiky.