„Z dlhodobej perspektívy môžeme pri hodnotení stavu a kvality poľnohospodárskej pôdy v SR v poslednom období hovoriť o zmierňovaní negatívnych trendov. To znamená, že u nás procesy degradácie poľnohospodárskej pôdy stále prebiehajú, ich rozsah sa však v niektorých prípadoch v porovnaní s minulosťou znížil,“ spresnil agrorezort.
Čítajte viac Nový minister Bíreš prišiel na pole medzi poľnohospodárov. Dozvedel sa tam, čo trápi „jeho“ ľudí
V prípade vodnej erózie, ktorá je najrozšírenejším procesom degradácie pôdy v SR, dochádza podľa MPRV k poklesu výmery predovšetkým extrémne erózne ohrozených pôd v dôsledku ich zatrávnenia.
„Často sa napríklad stretávame s alarmujúcimi informáciami o tom, ako u nás v posledných rokoch stúpa spotreba priemyselných hnojív, ktorá sa zvýšila od roku 2010 z asi 60 kilogramov čistých živín na hektár (ha) za rok na dnešných asi 100 kilogramov. Túto informáciu je však potrebné vnímať v kontexte skutočnosti, že v roku 1990 bola u nás spotreba priemyselných hnojív až 240 kilogramov čistých živín na ha. Tento stav sa prejavuje v zásobenosti našich pôd živinami, ktorá je obzvlášť v prípade fosforu nedostatočná a v posledných desaťročiach poklesla o 20 až 30 %,“ poznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Často diskutovanou je podľa MPRV aj problematika poklesu obsahu pôdnej organickej hmoty, znižovanie obsahu a kvality pôdneho humusu. „Napriek drastickému poklesu používania organických hnojív z dôvodu ich nedostupnosti (nedostatok maštaľného hnoja spôsobený poklesom živočíšnej výroby) výsledky nášho monitoringu pôd od roku 1993 ukazujú len mierny pokles obsahu organickej hmoty v pôdach niektorých pôdnych typov. V niektorých pôdnych typoch obsah organickej hmoty po počiatočnom poklese dokonca mierne stúpol. Obsah pôdnej organickej hmoty je relatívne stálym parametrom, mení sa len veľmi pomaly,“ dodal agrorezort.
Čítajte viac Ekonómovia hodnotia program vlády. Čo považujú za najlepšie a čo za najhoršie opatrenia?
Erózia pôd je podľa Jozefa Kobzu z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy aktuálnym procesom, ktorý neustále prebieha. „Jeho intenzita závisí od sklonu pozemkov, zrážok, osevných postupov, agrotechniky, ako aj vlastností konkrétnej pôdy a podobne. Potenciálna vodná erózia predstavuje 52,5 % výmery poľnohospodárskych pôd Slovenska, aktuálna vodná erózia sa prejavuje na 12,8 % výmery poľnohospodárskych pôd SR. Veterná erózia sa prejavuje na 5,9 % výmery pôd Slovenska, prevažne v západnej časti Slovenska, najmä v oblasti Záhoria,“ vysvetlil Kobza.
„Doteraz sa nepotvrdili výraznejšie zmeny v kontaminácii (znečistení) pôd. Pôdy, ktoré boli už v minulosti kontaminované, takýmito zostávajú aj v súčasnosti (na rozdiel napríklad od ovzdušia, kde sa parametre znečistenia za posledných 30 rokov už všeobecne zlepšili). Na Slovensku evidujeme menej ako 1 % znečistených pôd z celkovej výmery poľnohospodárskych pôd Slovenska,“ doplnil.
Čítajte viac Prišlo nové hodnotenie financií, ktoré sa očakávalo. Od Fica chcú jasné kroky
Dodal, že proces zhutnenia (kompakcie) pôd je stále aktuálny, najmä na orných pôdach (prejazd ťažkých mechanizmov). „Fyzikálny stav pôd je najviac ovplyvňovaný zrnitosťou pôdy, pričom je zhoršovaný v smere od zrnitostne ľahkých k ťažkým, ílovitým pôdam. V SR je primárne zhutnených asi 200.000 ha poľnohospodárskych pôd, potenciálne ďalších asi 500.000 ha pôd,“ uzavrel Kobza.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení schválenom 13. novembra deklaruje, že k jej prioritám bude patriť podpora opatrení zvyšujúcich vodozádržné funkcie pôdy a eliminujúcich jej eróziu a degradáciu.