Nečudo, Slováci čoraz viac šetria. Aj na víne. Priemerná ročná spotreba vína klesla z vyše 13 litrov k 11 litrom na hlavu a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala zotaviť.
Hospodárska kríza, ktorá zasiahla Slovensko, rozkývala aj konsolidované vinohradnícke a vinárske podniky. V Jasovej na južnom Slovensku založili pred 20 rokmi bratia Kamil a Ladislav Borošovci nový vinohrad na 50 hektároch. Rodia sa tu jedny z najlepších vín južného Slovenska. Vinári ako napríklad Juraj Zápražný z Vinosadov, ale aj iní, s nimi získali zlaté medaily na prestížnych medzinárodných súťažiach, ale tohto roku má rodinný podnik problémy s udržaním ekonomiky.
Čítajte viac Autority slovenského vinárstva tvrdia, že takú hubovú nákazu viniča ešte nezažili. Príroda opäť ukázala, že šéfuje najmä ona
Cena kilogramu hrozna klesla k 40 centom, len zopár vinárov je ochotných zaplatiť 70 centov a dostať jedno euro je takmer zázrak. "Po 20 rokoch premýšľame, aký zmysel malo všetko naše snaženie, pretože v priebehu desaťročia by sa žiadalo prebudovať vinohrady, ale na modernizáciu si nie a nie zarobiť. Tento rok je najhorší v histórii,“ zhrnul situáciu starší zo súrodencov Kamil Boroš.
Rozhoduje cena a nie pôvod
Situácia, v akej sa ocitlo jasovské vinohradníctvo, nie je ojedinelá, podobnú prežívajú vinohradníci od Malých Karpát až po Tokajskú vinohradnícku oblasť. Drámu zauzlilo nielen počasie, ale už štvrtý rok trvajúci pokles v spotrebe vína. Slováci ho pijú menej a nie sú práve ukážkovými patriotmi. Ich záujem sa sústreďuje nie na pôvod vína, ale na cenu.
Čítajte viac Rektorka poľnohospodárskej univerzity: Kvôli Volvu sme stratili najúrodnejšiu pôdu, pílime si pod sebou konár
"Ak pred pandémiou covidu ľudia neváhali zaplatiť za fľašu vína päť eur, teraz hlavný prúd zákazníkov kupuje najradšej fľašu v cene od 3 do 3,50 eura,“ zhrnula správanie slovenských milovníkov vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu vinohradníkov a vinárov. Dodala, že odbyt vína klesol veľkým vinárskym podnikom o 20 percent, menším rodinným podnikom aj o 40 percent.
To vysvetľuje, prečo vinári nakupujú menej hrozna a tlačia na cenu. Obchodné reťazce, kde sa predá najviac vína pre bežnú spotrebu, totiž tlačia slovenských dodávateľov vína z jednej akcie do druhej. Jeden z vinárov, ktorý nechcel byť menovaný, opísal pozíciu vinárov takto.
Čítajte viac Riaditeľ výskumného centra: Bývam na juhu Slovenska a denne vidím, ako sa parceluje najúrodnejšia pôda na stavebné pozemky
"Na pulte je fľaša vína za 3,40 eura. Predáte ju za 1,70 eura, ktoré by mali pokryť náklady na fľašu, etiketu, záklopku a korok. Do tejto sumy sa jednoducho nemôžete vpratať, nech robíte, čo robíte. Do pivnice sa však tlačí nové víno. Musíte ju uvoľniť. Koľko môžete ponúknuť vinohradníkovi za hrozno, keď vám prakticky nič nezostane?“
Môže takáto odpoveď uspokojiť vinohradníkov? Čo majú urobiť pre to, aby prežili, a má vôbec zmysel venovať sa poctivo vinohradom?
"Očakávame 50-percentný pokles tržieb, pri niektorých odrodách v dôsledku extrémneho tlaku hubových chorôb sa prudko znížili úrody, príjmy nepokryjú ani mzdy,“ opísal ekonomiku vinohradníctva Kamil Boroš. Netajil sa tým, že spolu s bratom premýšľajú, či za týchto podmienok má vôbec zmysel pokračovať vo vinohradoch.
Koľkí prežijú rok 2023?
Tak ako iné rodinné vinohradnícke a vinárske podniky však Borošovci investovali do vinice nielen peniaze, ale aj obrovské úsilie, spojili s pôdou svoje osudy. Ich otec vysadil pozdĺž vinohradov agátové aleje. Malebnou krajinou vo zvlnenej Pohronskej pahorkatine sa kľukatí potok Paríž rozlievajúci sa do rovnomenných močiarov. Aj ony podobne ako človek jesennými hmlami, ktoré zahaľujú vinice, modelujú nezameniteľným spôsobom víno. Ekonomická kríza však nemilosrdne útočí na podstatu podnikania.
Koľkí z vinohradníkov prežijú rok 2023? "Ocitli sme sa v situácii, keď vyvrcholili roky nakopené a neriešené problémy,“ povedal prezident vinohradníckeho a vinárskeho zväzu Vladimír Mrva.
Foto: PRAVDA: JOZEF SEDLÁK
Zoči-voči zahraničnej konkurencii aj najbližšej českej má Slovensko prestarnuté vinohrady. Výsadby sú vekom, chorobami, slabnúcou starostlivosťou preriedené, vo viniciach už nemá kto pracovať. Nečudo, že keď príde do viníc oslabených minuloročným extrémnym suchom taký infekčný tlak hubových chorôb – peronospóry spolu s múčnatkou a ďalšími pliagami ako tohto roku, klesnú úrody a tým aj tržby vinohradníkov.
Všetko, aj vo víne, sa krúti okolo peňazí. V porovnaní s Českom či Rakúskom, ako aj Maďarskom je slovenské víno najmenej podporované. Nejde len o podpory do samotnej výroby, ale chýba najmä cielený štátom podporovaný marketing, ktorý by ako v Rakúsku vychovával ľudí k spotrebiteľskému patriotizmu.
Čo čakajú? Stabilitu programu
No to, čo v porovnaní so zahraničnou konkurenciou veľmi absentuje, je ustálená vinohradnícka a vinárska koncepcia. Vinár Vladimír Mrva s vinohradníkom Kamilom Borošom sa zhodli, že je to aj preto, lebo na rezortnej stoličke sa menia ministri v intervale dvoch rokov.
"Potrebujeme garanciu, že koncept rozvoja vinohradníctva a vinárstva sa nebude každou výmenou ministra meniť, že bude platný a že štát svoje záväzky voči vinohradníkom a vinárom bude plniť. To očakávame od ministra novej vlády. Len neviem, či riešenie problémov nepríde neskoro a či zaň nezaplatí Slovensko privysokú daň,“ povedal prezident zväzu vinohradníkov a vinárov Vladimír Mrva.
Čítajte viac Radičová navrhuje prekopať sociálne dávky, životné minimum a zvyšovanie dôchodkov. Pripravila viacero návrhov
Na Slovensku by sa mala tohto roku zberať úroda z plochy vinohradov okolo 9-tisíc hektárov. Očakáva sa nízka úroda, ktorá povedie k tomu, že sa začnú klčovať vinice. Do 5 až 10 rokov môže prísť Slovensko o vinice na 2¤000 až 2¤500 hektároch. Pri ustálení výmery okolo 7-tisíc hektárov vinohradov môže konečne nastať hlad po slovenskom hrozne.
Len na porovnanie, v roku 1990 bola výmera vinohradov vyše 32-tisíc hektárov. Vinohradníci hovoria, že ich čaká kolaps podobný rozpadu živočíšnej výroby, ktorý vyústil do súčasnej len štvrtinovej produkcie bravčového mäsa. Ostatne aj víno už je v podobnej situácii – len 30 percent spotreby je slovenského pôvodu. Kedysi sme víno vyvážali do Českej republiky.
Koľko vinohradníckych a vinárskych podnikov prežije do konca tohto desaťročia, to sa po tohtoročnej dramatickej vinohradnícko-vinárskej sezóne neodvažuje nikto prognózovať.