Michael Bager Houmann, riaditeľ Donau Agro ApS, súčasťou ktorej je Donau farm Kalná, odpovedá na základnú otázku: kto a čo je za úspechom jednej z najdynamickejšie sa rozvíjajúcej poľnohospodárskej spoločnosti na Slovensku.
Od príchodu na Slovensko pútate pozornosť. Nečudo. Pred 14 rokmi ste kúpili nadpriemerne prosperujúce družstvo a vlani ste dosiahli zisk 14,5 milióna eur, aký sa nepodaril nikomu na Slovensku. Čo všetko je za tým: sila kapitálu, ktorý do Donau Agro vložili okrem iných najbohatší Dán Holch Povlsen či člen legolandovej rodiny Andres Kirk Johansen? Supermoderné technológie, úrodná pôda, dobre motivovaný a manažovaný pracovný tím? A k tomu pár mesiacov zbláznené ceny obilia v dôsledku vojny na Ukrajine?
Posledných desať rokov sme sa snažili reálne meniť jednotlivé procesy a optimalizovať ich na úrovni celej skupiny, čo je výsledkom dobrého nastavenia manažmentu. Rok 2022 sa však vymyká všetkým štandardom aj zákonom ekonómie v celosvetovom meradle. S ohľadom na udalosti v minulom roku považujeme aj my tento výsledok za mimoriadny. Pri cenách komodít, ktoré vystrelili do nebies, by bolo nelogické, keby sme boli v strate. No tento rok ukáže reálny obraz, už aj s dôsledkami nárastu vstupov z minulého roka. Keďže nárast cien v minulom roku sa pretaví do spotreby plodín z tohtoročnej úrody, určite neočakávame oslavný výsledok hospodárenia.
Čítajte viac Studená sprcha pre Nemecko. Čína im v Mníchove ukázala, ako chce dobyť trh s lacnými vozidlami
Čo vlastne viedlo Dánov k tomu, aby expandovali na Slovensko? Obmedzovanie intenzívnej poľnohospodárskej výroby v Dánsku, rast ktorej začalo po roku 2000 limitovať krehké životné prostredie? Ponúklo Slovensko možnosť rýchleho rastu, pretože tu boli veľké poľnohospodárske družstvá, lacná a pritom úrodná pôda a k tomu nie drahá pracovná sila?
Dánskym poľnohospodárom sa darí expandovať do rôznych krajín Európy aj mimo nej, myslím si, že hlavne vďaka nášmu know-how, odbornosti a manažérskym zručnostiam. Nebojíme sa investovať do modernizácie ani skúšať a zavádzať nové postupy obrábania pôdy, pričom tu dôležitú úlohu hrá dostatočný vstupný kapitál. Na Slovensku mnohé družstvá skončili, keď nezvládli prechod na trhový systém, a možno zo začiatku neboli príliš zaujímavé pre veľké podnikateľské skupiny. Pre nás však bola zaujímavá možnosť prenajať si veľké pozemky pokope v rámci regiónu a úrodná pôda, ktorú po rokoch investovania vieme premeniť na zisk. Dôležité je povedať, že zisk investujeme opäť do slovenskej pôdy a úroda z obrovskej časti ostáva doma. Teda na Slovensku.
Dáni sa preslávili chovom ošípaných. Vy ste však v Kalnej zrušili tak chov dojníc, ako aj ošípaných, vzdali ste sa aj pestovania hrozna a sústredili ste sa predovšetkým na rastlinnú výrobu. Prečo?
Viaceré veci naraz sa nedajú robiť rovnako dobre, preto sa radšej zameriavame na to, kde je naše know-how optimálne. Sústredili sme sa na rastlinnú výrobu, kam vieme smerovať investície do modernizácie, skúšania nových osevných postupov a manažovania ľudských zdrojov. A tento fokus – kurz našej firmy – potvrdzujú výsledky.
Vlani ste podľa medializovaných údajov získaných z Finstatu dosiahli najmä zásluhou obilnín čistý zisk 14,5 milióna eur. Bolo to o 10 miliónov eur viac ako v roku 2021. Podľa analytika Martina Lindáka ste mali mať trojnásobne vyššiu ziskovú maržu (42 percent) oproti priemeru agrosektora (14,5 percenta). Čím si možno vysvetliť tento mimoriadny úspech Donau farm? Šlo o zisk len z obilnín alebo z celej rastlinnej výroby, kde zavážili príjmy aj z iných plodín?
Tie údaje samy osebe pôsobia naozaj veľkolepo, ale snažíme sa držať pri zemi, keďže už teraz pred silami čaká bohatá tohtoročná úroda, ktorá sa zďaleka nebude pohybovať v takých číslach. Zisky v agrosektore minulý rok vysoko poskočili kvôli trhovým anomáliám odrážajúcim momentálnu hospodársko-politickú situáciu vo svete. A už zasa klesajú, i napriek vyššej úrode. Dúfam, že keď sa ceny energií a hnojív pomaly vrátia na svoju bežnú úroveň, bude opäť možné stabilizovať poľnohospodárstvo aj celý potravinový reťazec. Ak ste sa pýtali na to, čo vytvorilo náš zisk za minulý rok, neboli to len obilniny, ale celá rastlinná výroba.
Mohli by ste spresniť podiel husto siatych obilnín a ostatnej rastlinnej výroby na dosiahnutom zisku?
Podiely v striedaní plodín nevytvárame špekulatívne s ohľadom na zisk. Dlhodobo uvažujeme o zdravom striedaní plodín podľa bonity a polohy našej pôdy a tým sa dosahuje dlhodobý zisk. A potom, sú tu poľnohospodárske pravidlá, ktoré sú dôležitým usmernením pre striedanie plodín v súvislosti so zazelenaním, biokoridormi a diferenciáciou porastov (každý rok nová plodina). Celkove pšenica, jačmeň a kukurica tvoria viac ako 55 percent v našom osevnom pláne striedania. Zvyšok sú olejniny, cukrová repa, hrach a úhory.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Pri pohľade na výsledky hospodárenia Donau farm vyskočí obdobie 2015 až 2019 ako stratové. Čo ho spôsobilo? Mimoriadne investície, ktoré priniesli efekt v posledných dvoch rokoch?
Nezhrnul by som výnosy tak jednoducho na posledné dva roky a výsledok hospodárenia len na roky 2015 – 2019. Výsledky našej spoločnosti sú najlepšie pochopiteľné z celej trajektórie pôsobenia Donau farm na trhu. Tržby rástli takmer úmerne so zväčšovaním výmery ornej pôdy, ktorú obrábame. Súčasne sme každý rok vyraďovali technológie, ktoré boli staré, a začali obstarávať nové. Pri rastúcich nákladoch na mzdy a tiež pri výrobnej spotrebe, sme sa rozhodli, že centralizujeme nákup v rámci skupiny a rovnako tak aj predaj komodít. Tým sa nám podarilo zlepšiť výsledky výnosov, znížiť náklady a dokonca zefektívniť procesy vo firme. A to je presne to, čo vidíte vo výsledkoch hospodárenia do roku 2021.
Čítajte viac Tisícky ľudí dostanú nový príspevok od štátu, maximálna suma bude 19-tisíc. Po novom dostanete peniaze na viac oblastí
Vráťme sa ešte k speňažovaniu. Vlani neboli zďaleka úrody také dobré, ako sú tohto roku. Podľa údajov agrorezortu predávali slovenskí poľnohospodári obilniny od 266 po 432 eur za tonu. Tohto roku padli ceny na polovičnú i nižšiu úroveň. Aký hospodársky výsledok očakávate pri vyšších úrodách obilnín, a najmä kukurice a cukrovej repy?
Odhadovať tohtoročné ceny komodít si netrúfnem. Vývoj na komoditných burzách dnes ovplyvňuje toľko rôznorodých faktorov, že je otázne, či sa nám podarí niektoré komodity aj pri dobrej úrode dotiahnuť k zisku kvôli vysokým vstupným nákladom. Ceny komodít sú na tohtoročných minimách, no keďže kapacita skladovacích priestorov sa nám zatiaľ nezväčšila, sme nútení predávať úrodu aj za tieto ceny, pretože sa blíži jesenná žatva, ktorú potrebujeme tiež uskladniť. Ak sa vstupy do výroby, tým myslím hlavne ceny energií, hnojív a osív, vrátia do normálu, upokoja sa aj výkyvy na burze.
S kým obchodujete pri zrnovinách? Viac so zahraničnými odberateľmi? Nezachraňujú česť spracovateľov na Slovensku len cukrovary?
S ročným objemom 65-tisíc ton sme najväčším dodávateľom cukrovej repy pre Slovenské cukrovary v Seredi. Snažíme sa tým prispieť k čiastočnej potravinovej sebestačnosti Slovenska. Aj pri iných plodinách sa zameriavame hlavne na domáci trh a dodávateľov vyhľadávame v regióne, aby úroda necestovala ďaleko. Napríklad jačmeň a pšenicu predávame doma a kúsok za hranicami v Maďarsku. Aj napriek globalizácii je dôležité zachovať niečo typické pre daný región.
Keď sme sa pred rokom zhovárali, uviedli ste, že priemerne ročne ste investovali do Donau farm od 2 do 2,5 milióna eur. Ako vyzerá realizácia jednej z vašich kľúčových investícií do zdvojnásobenia skladovej kapacity z 28-tisíc ton takmer na 60-tisíc ton? Už ste sa dohodli s obcou na jej realizácii?
Áno, obec zmenila svoje zamietavé stanovisko a došlo k dohode, čoho výsledkom je vydané stavebné povolenie. Výstavba nových síl sa teda úspešne rozbehla. Sme veľmi šťastní, že zdravý rozum uspel pri rozhodovaní a obyvatelia Kalnej sa budú môcť pýšiť tým, že majú v obci farmu s najmodernejšou a najkvalitnejšou technológiou, ktorá berie ohľad na ich zdravie a životné prostredie.
Využívate špičkový strojový park a technológie. Do akej miery ste podnik modernizovali za podpory eurofondov? Podľa nedávno zverejnenej informácie Denníka E sa pri forenznom audite Pôdohospodárskej platobnej agentúry v lete 2021 malo prísť na to, že ste postupovali v rozpore so zákonom. Má sa to vyšetrovať ako zločin subvenčného podvodu. Hráte s čistými kartami?
Samozrejme. Naša spoločnosť vždy dodržiavala a dodržiava právne predpisy, pričom si nie sme vedomí porušenia akýchkoľvek legislatívnych noriem. Momentálne prebieha vyšetrovanie, ktoré súvisí s nákupom jedného kusa poľnohospodárskej techniky, za ktorú sme v minulosti riadne zaplatili.
Čítajte viac Kto si namastil vrecká na zdražovaní potravín? Nové čísla rozvírili diskusiu o ziskoch
Keď ste kúpili PD Kalná, pracovalo v ňom 137 ľudí a ich priemerný mesačný zárobok v roku 2008 bol 23-tisíc korún. Koľko ľudí dnes pracuje v Donau farm a aké sú ich priemerné zárobky?
Aktuálne máme priemerne sto zamestnancov. V roku 2008 mal každý zamestnanec fixnú mzdu. Dnes má fixnú mzdu iba zamestnanec administratívy a vedúci. Všetci ostatní majú hodinové mzdy a tie sú nastavené motivačne tak, aby každý skúsenejší a pracovitejší mal vlastnou zásluhou aj vyššiu mzdu.
Spresnite, prosím, zárobky. Určite sú dôvodom, prečo sa oplatí pracovať v Donau farm.
V odmeňovaní sledujeme trend úrovne platov v poľnohospodárskom sektore, ako najlepšie vieme. Plat je individuálne stanovený podľa zručností a schopností – ako v každom inom obchodnom alebo priemyselnom odvetví. Zameriavame sa na vytváranie dobrého pracovného prostredia s modernou technológiou, bezpečnosťou a transparentným riadením. Sme patrične hrdí na to, že v celej skupine máme okolo seba vysokokvalifikovaných a motivovaných kolegov. Nás manažérov to motivuje, aby sme každý deň robili všetko pre dobré pracovné prostredie v administratíve aj vo výrobe.
Vo vašich vystúpeniach zdôrazňujete, že sa považujete za slovenskú firmu. Vaši slovenskí konkurenti však vždy, keď príde do reči Donau farm, hovoria – to sú Dáni. Aj v Dánsku sú zahraniční investori – anglickí, nemeckí, holandskí, ba už aj čínski. Ako ich vnímajú dánski farmári?
V dnešnom multikultúrnom svete je dôležité byť otvorený a prijímať zahraničné investície. Myslím si, že kombinácia know-how môže rýchlejšie posunúť inovácie, inžinierstvo a životné prostredie správnym smerom. Ak sú predpovede o globálnom otepľovaní správne, potom máme obrovskú zodpovednosť konať rýchlejšie v oveľa ekologickejšom duchu. Osobne si myslím, že to nemôže ísť dostatočne rýchlo. Preto na lokálnej úrovni je kľúčové správanie a pozitívny prístup, ktorý bude prospešný pre miestnu komunitu – a nie to, či ste Nemec, alebo Číňan.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Čo hovoríte na Green Deal a ekoschémy, ktoré vyústili do zakladania úhorov a biopásov? Ak ste ich založili, aká je vaša skúsenosť?
Okrem spomínaných výziev čelíme v Európskej únii aj nižším dotáciám – čo je v poriadku a spravodlivé. Ale podľa mňa nie je v poriadku to, že sme nútení nechať minimálne štyri percentá našej pôdy ležať úhorom s vysadenými biopásmi. V poriadku nie je nízka náhrada za túto biodiverzitu, keďže sme vo veľkom mínuse za každý hektár. Som si istý, že biodiverzita by mohla byť oveľa lepšia, ak by tieto pravidlá boli flexibilnejšie a logické. Napríklad lepšie umiestnenie biopásov, ktoré by sa viac prispôsobili prírode. To hovorím z vlastnej skúsenosti na farme, kde s pôdou pracujeme udržateľne a šetrne.
Slovensko spoznávate už 15. rok. Keď sa pozriete na to, kam sa uberá dánske a kam slovenské poľnohospodárstvo, v čom sú si podobné a v čom odlišné?
Po pätnástich rokoch práce na Slovensku je pre mňa čoraz ťažšie sledovať, ako vyzerá poľnohospodárstvo v Dánsku. Pracujú tam vo veľmi podobných podmienkach. V Dánsku sa už celé generácie zameriavajú na modernizáciu, ktorá je podľa mňa optimálne efektívna. Máme to v krvi. A v oboch krajinách sa rovnako hovorí o tom, že spotreba lokálnych produktov efektívne podporuje životné prostredie.
V Dánsku sa kladie veľký dôraz na zelenú energiu. Poľnohospodárstvo môže byť v budúcnosti veľkým pozitívnym hráčom v oblasti zelenej energie. Tu vidím zatiaľ veľký rozdiel. Ale ak EÚ dodrží svoje ciele v oblasti emisných noriem, čoskoro to príde aj na Slovensko. Verím, že technológie Power-to-X by mohli poľnohospodárstvu priniesť skokovú zmenu. A tiež som presvedčený, že Slovensko a Dánsko sú na rovnakej úrovni, čo sa týka samozásobovania potravinami.
Michael Bager Houmann (52)
je dánsky manažér, ktorý riadi úspešnú poľnohospodársku spoločnosť Donau Agro pôsobiacu v okresoch Levice, Dunajská Streda a Trnava. Vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Lundbaku, má nadstavbu z makroekonomiky. Pred príchodom na Slovensko manažoval podnik s celkovou výmerou tritisíc hektárov. Na Slovensku pracuje už takmer 15 rokov.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda