Tri týždne pred voľbami sa drahé potraviny stali vďačnou témou pre každú politickú stranu, keď ich lídri hľadajú, kto je zodpovedný za zdražovanie a najviac si namastil na ňom vrecká. Pre niektorých sú to reťazce, ale Pavol Suďa, analytik Finstatu, dáva do pozornosti aj skutočnosť, že "zhruba osemtisíc podnikov v pôdohospodárstve zvýšilo svoj profit o viac než štyri pätiny na bezmála 370 miliónov eur“.
Čítajte viac Reťazce zverejnili zisky za rok 2022: Výsledky sú úplne iné, ako hovoril Fico, Kollár aj Pellegrini
Taký hospodársky výsledok poľnohospodárske podniky ešte nedosiahli. Len na spresnenie, ministerstvo pôdohospodárstva je v odhade zisku podnikov prvovýroby skromnejšie – v aktuálnej Zelenej správe uvádza, že ide o 33,5 milióna eur menej, teda o zisk na úrovni 346,5 milióna. Z neho pripadlo na najproduktívnejší z poľnohospodárskych podnikov, spoločnosť v rukách dánskych investorov Donau farm v Kalnej nad Hronom, 14,5 milióna eur. Keďže Donau farm obrába 14 400 hektárov, zisk na hektár vychádza na tisíc eur.
Zázrak sa (ne)koná
Zverejnené čísla, nech sa týkajú kohokoľvek, sú na pohľad impozantné a vyvolávajú medzi laikmi aj v odborných kruhoch búrlivú diskusiu. Čo sa vlastne stalo, že poľnohospodárstvo, ktoré nikdy neoslňovalo svojím hospodárskym výsledkom, odrazu tak vystrelilo? A je suma 290 miliónov eur akurát primeraný zisk pre reťazce, kde nakupuje väčšina obyvateľov? A aký je skutočný zisk potravinárov, keď Zelená správa agrorezortu udáva úplne iný odhad zisku, a to 294 miliónov eur. Kto má pravdu?
Podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) skutočný zisk potravinárov bude iný. Myslia si, že oproti odhadom v Zelenej správe definitívne výsledky výrazne spadnú. Uvádzajú napríklad, že za rok 2021 sa odhadoval výsledok hospodárenia 265 miliónov, definitívny výsledok podľa poslednej Zelenej správy je za rok 2021 „len“ 187,62 milióna.
"Žiaden zázrak sa nekoná,“ hovorí ohľadom zisku za rok 2022 riaditeľka PKS Jana Venhartová. Vysvetľuje, že čísla celkového hospodárskeho výsledku potravinárov sú z rôznych zdrojov diametrálne odlišné, ako vyplýva z publikovaných analýz. Nárast v zisku v odvetví potravinárstva vyplýva z účtovných operácií konkrétnych podnikov.
Venhartová zdôraznila, že z celkových výsledkov sa však určite nedá vyčítať, že na zdražovaní potravín zarobili potravinári. „Stále platí, že odvetvie potravinárstva pracuje s nízkymi maržami oproti ostatným výrobným odvetviam a zisk celého potravinárskeho odvetvia je nižší ako súhrnné zisky dvoch najväčších maloobchodných hráčov.“
O aké účtovné operácie veľkých potravinárskych spoločností malo ísť, vidno zasa z analýzy Finstatu. Spracovateľom potravín sa síce vlani zisk zdvojnásobil, no spôsobili to hlavne traja veľkí hráči – výrobca škrobov a sirupov Tate & Lyle Boleráz, ktorý vyskočil z robustnej predvlaňajšej straty. Cukrovinkár I.D.C. Holding, ktorému čistý zisk dramaticky podvihla záporná odložená daň z goodwillu po zlúčení so spoločnosťou MergePlan. A mliekarenská jednotka Rajo, ktorá rozpustila rezervy na riziká. Bez trhového lídra sa ostatní mliekari ponorili do červených čísel.
Komu sa koľko ušlo z rozprávkových miliónov
Pozrime sa na to, čo sa dialo v poľnohospodárskej prvovýrobe. Predovšetkým si všimnime, že o rozprávkový zisk v rozmedzí 346,5 milióna až 370 miliónov sa delilo 8-tisíc podnikov, kým v prípade reťazcov len dva z nich, Kaufland a Lidl, vytvorili zisk takmer za 250 miliónov z celkových 290 miliónov. Pravda, aj v poľnohospodárstve platilo, čím väčší podnik, tým väčší podiel na zisku.
Čo bolo za nárastom zisku poľnohospodárstva? Jeden z najskúsenejších analytikov trhu s agrokomoditami Jaroslav Matoušek, ktorý dlhé roky pracoval pre UniCredit Bank, hovorí, že vlaňajšie cenové cunami spôsobili veľké nadnárodné agropotravinárske korporácie. Spomenul také spoločnosti ako Cargill, ale aj ďalšie giganty ako Nestle, Pepsico, Unilever, Coca-Cola, Mars, Mondelez, Danone, General Mills.
Čítajte viac Zverejnili prvú analýzu o cenách potravín: odhalila, kto najviac zarábal aj či je potrebné ich regulovať
Tieto nadnárodné monopoly vlastnia kľúčových výrobcov potravín, ovládajú celú komplikovanú logistiku a práve ony v pozadí rozhodujú o zvyšovaní cien. "Pozrime sa na to, aký je na Slovensku podiel domácich potravín a aký dovážaných potravín. Slovenská produkcia vzhľadom na jej zastúpenie na pultoch nemá takú váhu na zvýšenie cien, ktorú by jej chceli pripísať z hľadiska tvorby zisku,“ myslí si Matoušek.
Ak poľnohospodári dosiahli za vlaňajšok mimoriadny zisk, tak je to preto, že v roku 2021, keď zakladali úrodu, nakúpili hnojivá, osivá, prípravky na ochranu rastlín za nízke ceny, ale úrodu realizovali za vysoké ceny, ktoré sa odvodzovali na základe dvoch veľkých búrz MATIF v Paríži a CBoT v Chicagu. Pozoruhodné pritom podľa Matouška je, že burzy nebrali vôbec ohľad na relatívne vysoké zásoby obilnín v Európe a vo svete.
Ukrajina čoraz tvrdší konkurent
Spôsobila dramatický vzostup cien pšenice vojna na Ukrajine? Nesporne vyvolala aspoň na pár mesiacov paniku, ktorá vyhnala ceny pšenice na dvojnásobok, teda až k 350 až 400 eurám za tonu. To vysvetľuje, prečo väčšine poľnohospodárskych podnikov narástli zisky. Po hostine však prichádza rýchle vytriezvenie.
"Minulý rok bol z pohľadu cien výrazne atypický a pravdepodobne ojedinelý. V tomto roku sa však vlaňajšok už nezopakuje. Poľnohospodári budú úrodu predávať už za nižšie ceny, ktoré padli aj pre dovozy lacného ukrajinského obilia. Navyše úrodu obilnín zakladali vlani za drahé peniaze. Osivá a hnojivá okamžite zdraželi po zvýšení cien obilnín a olejnín,“ vysvetlil výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Tohto roku podľa Matouška klesne zisk poľnohospodárskych podnikov k 100 až 150 miliónom eur. Stagnácia sa podľa neho prenesie aj do roku 2024, keď predpokladá, že sa udržia vysoké ceny osív, hnojív a agrochemikálií, ale ceny rastlinnej produkcie budú klesať pod tlakom rastúceho exportu ukrajinských agrokomodít a potravín.
Čítajte viac Niektorí výrobcovia zmenšujú balenia, dôležité je podľa analytika sledovať jednotkové ceny
"Pokiaľ slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nezareagujú na meniacu sa situáciu, ich podiel na pridanej hodnote v potravinovom reťazci sa bude ešte viac znižovať,“ myslí si Matoušek.
Reťazce: nie regulácia, ale konkurencia
Vráťme sa ešte k obchodným reťazcom. Pavol Suďa, analytik Finstatu, reagoval na viacerých pozorovateľov, ktorí tvrdili, „že v inflačnom prostredí sa reťazce budú nabaľovať, zneužijú situáciu a nafúknu si marže“.
V skutočnosti obchodná marža, marža EBITDA aj zisková marža, teda rentabilita tržieb, všetkým štyrom zahraničným reťazcom vlani klesli. Druhej najväčšej domácej sieti Terno sa podarilo dokonca prehĺbiť stratu a aj COOP Jednota sa štvrťbodovým rastom nedostala s obchodnou maržou ani na priemer najväčších reťazcov s obratom nad 100 miliónov eur.
„Napriek úvahám a vyjadreniam, ktoré boli v médiách prezentované v súvislosti s obchodom a možnými neprimeranými ziskami obchodníkov v roku 2022, sa naša priemerná obchodná marža v roku 2022 výrazne nezvýšila. Snahou domácej maloobchodnej siete COOP Jednota bolo aj v turbulentnom roku 2022 udržať úroveň spotrebiteľských cien, primárne základných potravín, v prijateľných hodnotách, a to aj vzhľadom na značný pokles kúpyschopnosti najmä nízkopríjmových skupín obyvateľstva,“ reagovala COOP Jednota Slovensko.
"Reálny zisk všetkým obchodným sieťam klesol, keďže inflácia bola výrazne vyššia,“ uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Dodal, že pozitívny hospodársky výsledok dosiahli najmä vlastnými úsporami.
Podľa Krajčoviča obchodné siete infláciu tlmili a tlmia. Všetky útoky zo strany niektorých politikov alebo stavovských organizácií sa nezakladali na pravde a zavádzali verejnosť. Dodal, že nie regulácia, ale silná konkurencia je najlepším garantom tlmenia inflácie. Reťazce výrazne viac investovali do akciových cien, ale aj do privátnych značiek, ktoré majú dlhodobo lepší pomer kvality a ceny.