Ak ide len o malý pokles, spotrebitelia si toto nemusia všimnúť, čo následne podľa analytika vytvorí dojem, že v prostredí zdražovania je práve tento produkt relatívne lacnejší oproti konkurentom, ktorí k takémuto kroku nepristúpili.
Nižšia cena potom môže priniesť dokonca aj vyšší dopyt, ktorý môže byť pokrývaný aj „chýbajúcou časťou“ produktov, napríklad, ak sa zníži objem tekutiny len o niekoľko mililitrov, na veľkých objemoch to už sú signifikantné objemy, ktoré môžu byť predávané ako samostatné produkty. Výrobca má v prostredí zvýšenej inflácie možnosť pristúpiť aj ku kombinácii. Teda jemne zmenšiť produkt a jemne zvýšiť cenu, čím produkt stále ťaží relatívnu cenovú výhodu, no spotrebiteľskému oku môže ujsť, že jeho gramáž či objem sa znížili.
Čítajte viac Svetoví výrobcovia volia taktiku: menšia porcia drží cenu nižšie. Ako dopadli slovenské klasiky Horalka, Kofola či Tatiana?
Ide podľa Horňáka najmä o produkty v potravinárstve či drogérií, kde majú výrobcovia možnosť flexibilnejšie meniť obsah balenia. Za určitých okolností sa to však v istej forme môže diať aj pri iných produktových kategóriách, keď výrobcovia začnú „vypúšťať“ niektoré súčiastky či komponenty, ktoré sú už menej efektívne či nahraditeľné niečím menším. „Keďže vlastne ide o hľadanie vnútorných úspor vo výrobe, napokon to môže byť aj prospešné s ohľadom na efektívnosť využívania zdrojov,“ myslí si analytik.
Toto však môže unikať spotrebiteľskému oku a vytvárať tak dojem relatívnej cenovej dostupnosti v porovnaní s rovnakými či podobnými výrobkami. „Jedným zo spôsobov, ako môžu spotrebitelia zareagovať, je sledovanie jednotkových cien za kilogram či liter, ktoré predajcovia uvádzajú v cenovkách výrobkov,“ povedal analytik.