Rusko vypovedalo obilnú dohodu umožňujúcu Ukrajine vyvážať obilie z čiernomorských prístavov a navyše ich začalo ostreľovať. Ceny pšenice okamžite vystrelili nahor.
Čítajte viac Ekonóm a technokrat, teraz premiér Ódor, sa ocitol v nezvyčajnej úlohe. Z kombajnu kontroloval stav úrody obilia
V stredu na burzách zdražela pšenica o 8,2 percenta, svetová cena pšenice tak rástla najrýchlejšie od roku 2012. Podľa Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank, je dôvodom prudkého rastu cien ruská hrozba, že bude považovať lode v Čiernom mori plaviace sa s obilím a inými poľnohospodárskymi produktmi za nepriateľské pravidlá. Rusi ich podozrievajú z prevozu iného – vojenského materiálu.
Rusko medzitým cielene začalo ničiť ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na juhu Ukrajiny, pričom zničilo veľké množstvo poľnohospodárskej produkcie v odeskom prístave.
Premiér Ľudovít Ódor, spolu s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozefom Bírešom vyrazili na žatevný výjazd do Špačiniec. Predseda vlády si vyskúšal aj to, aké je to zviesť sa v kombajne počas žatvy.
Rýchlo sa zhoršujúca situácia v medzinárodnom obchode s obilím rámcovala štvrtkový pracovný výjazd premiéra úradníckej vlády Ľudovíta Ódora na žatevné polia Trnavskej tabule. Ódor sa stretol s poľnohospodármi v chotári poľnohospodárskeho družstva Špačince, ktoré dlhodobo patrí k najlepšie hospodáriacim družstvám na Slovensku. Potvrdilo to aj v tomto roku, keď zbiera okolo 6,5 tony tvrdej cestovinárskej pšenice priemerne z hektára. Je to o tonu viac, ako sa očakáva úroda na Slovensku.
Foto: Jozef Sedlák
Premiéra privítali družstevníci bochníkom chleba. Nebol upečený, pravdaže, z tohtoročnej úrody, pretože pšenica musí ešte pár týždňov dozrievať v sýpkach, aby bola súca na mletie. Krásny bochník a slová o dobrej úrode však dávali nádej, že Slovensko bude mať chleba dosť. Koľko však bude stáť? Veď za kilogramový bochník najlacnejšieho chlebíka už ľudia platia od 1,70 eura až po 5 eur za špeciálne chleby.
Ceny lietajú ako na hojdačke
Poverený predseda vlády vyjadril presvedčenie, že dobrá úroda umožní, aby sa „ceny udržali na nejakých rozumných úrovniach pre jednu aj druhú stranu“.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Tou prvou stranou sú poľnohospodári, prácu ktorých Ódor včera ocenil, a tou druhou občania Slovenska, ktorí si chlieb, rožky a množstvo iných produktov z obilnín kupujú. Lebo obilie bolo a je základom potravinovej sebestačnosti.
Náladu a očakávania poľnohospodárov stručne vystihol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho: „Naturálne, teda z hľadiska úrod, je žatva veľmi dobrá, ale finančné výnosy budú polovičné.“
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Vlani práve obilie potiahlo ekonomiku družstiev, akciových spoločností a rodinných fariem. Poľnohospodárstvo dosiahlo zisk, aký v ponovembrovom období nezaznamenalo – 340 miliónov eur, z čoho odviedlo aj slušné dane do pokladnice štátu. No už založenie úrody ozimín odčerpalo v jeseni minulého roku roľníkom značné prostriedky, lebo ako rástli ceny obilia, rovnakým tempom stúpali aj ceny hnojív, energií a všetkých vstupov.
Čítajte viac Na Slovensku nemá kto pracovať, vláda hovorí o naliehavej situácii. Schváli preto vstup pre cudzincov, dostanú národné víza
Do toho prišli vývozy ukrajinskej pšenice, ktoré zmenili pomery predovšetkým v krajinách susediacich s Ukrajinou. Časť ukrajinskej pšenice totiž skončila v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. Táto pätica krajín si síce vymohla od Európskej komisie zákaz dovozu obilia z Ukrajiny do 15. septembra tohto roku, ba aj symbolické odškodnenie za destabilizáciu stredoeurópskeho obilného trhu. Koniec obilnej dohody a ruské ostreľovanie ukrajinských prístavov však opäť komplikuje situáciu na obilnom trhu.
Najbližšie týždne ukážu, ako krutá vojna o čiernomorské prístavy zmení trh s obilím. Ak napätie povolí, mal by to pocítiť aj slovenský spotrebiteľ, ak nie, pocíti to takisto. Poverený minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš na otázku Pravdy, aké môžu byť po tohtoročnej úrode ceny potravín, povedal, že ak vlani stála tona pšenice 350 eur a teraz iba polovicu z tejto sumy, malo by sa to premietnuť aj do ceny potravín. Vyzval mlynárov a spracovateľov obilia, aby ho nedovážali zo zahraničia, pretože Slovensko je v pšenici sebestačné na 200 percent.
Foto: Jozef Sedlák
Premiér Ľudovít Ódor v tejto súvislosti podotkol, že „vláda sa usiluje spriechodniť tranzitné trasy pre ukrajinské obilie s jasným zámerom, aby neskončilo na Slovensku v rukách špekulantov“.
Premiér v role kombajnistu
Návšteva špačinského družstva pritiahla pozornosť médií. Ľudovít Ódor pochádza z vidieka a ako študent robil pomocníka na kombajne. Po rokoch sa opäť ocitol v kabíne kombajnu a nevidel rozdiel medzi klimatizovanými priestormi, v ktorých sa cez leto pohybuje ako šéf vlády a pracoviskom kombajnistu. Možno tým mladým ľuďom vyslal signál, že sa oplatí zaujímať o poľnohospodárske profesie, ktoré umožňujú pracovať so špičkovými strojmi. Bola to teda napokon sympatická propagačná jazda.
Čítajte viac Stalo sa to, čo predpovedali analytici. Slovensko zasiahlo veľké zlacňovanie bytov. Niekde až o desiatky tisíc eur
Družstvo v Špačinciach je jedným z mála poľnohospodárskych podnikov, kde ešte chovajú veľké stádo hovädzieho dobytka. To malo vlani vyše 1 600 zvierat, ale suchá jeseň, ktorá zdecimovala úrodu krmovín, ho zredukovala na polovicu. Predseda družstva Rudolf Nádaský zaviedol premiéra aj na farmu býčkov. Tie si v družstve cenia nielen preto, že produkujú prvotriedne bifteky, ale aj pre dnes vzácny maštaľný hnoj. Jeho prítomnosť v pôde ilustrovali aj dobre vyvinuté porasty cukrovej repy a kukurice.
„O pôdu sa treba starať, teda rozvíjať plnokrvné poľnohospodárstvo,“ ocenil prístup špačinského družstva minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš.
Čo chce súčasná dedina
Predseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho konštatoval, že hoci je obilninárstvo výkladnou skriňou slovenského poľnohospodárstva, to musí rozvíjať aj špeciálnu rastlinnú a najmä oslabenú živočíšnu výrobu. „Až keď budeme spracúvať oveľa viac obilia doma ako dnes, teda premieňať ho na mäso – bravčové, hydinové, až potom sa odvetvie posunie komplexne ďalej,“ povedal Macho.
Foto: Jozef Sedlák
Slovensko by podľa odhadov Štatistického úradu malo dopestovať tohto roku 2,3 milióna ton pšenice. Vinou toho, že nie desiatky, ale stovky podnikov prestali chovať zvieratá, bude treba exportovať okolo milióna ton zrna. Na druhej strane dovážame mäso vyrobené aj zo slovenskej kukurice a pšenice. Je to nevýhodné a je najvyšší čas to zmeniť.
Pravda, medzitým sa zmenili slovenské dediny. Areály družstiev obkľúčila nová výstavba a ľuďom prekážajú práve farmy, kde ešte chovajú zvieratá. Ak však chceme živú krajinu a v neistom čase v potravinách sebestačnú, musíme si vybrať, čo je naozaj dôležité: či mestsky ladená zástavba dediny, alebo dedina, kde má ako v Špačinciach miesto aj farma zvierat.