Trh sa od rozpútania vojny na Ukrajine správa nevypočítateľne. Pekári, ktorí po parlamentnej novele zákona o sociálnom poistení nemusia pol roka odvádzať poistné odvody. Tvrdia, že ani táto úľava neprinesie zlacnenie chleba a rožkov, len stabilizáciu súčasných cien. Vlani v celej Európe superdrahá pšenica medzitým zlacnela takmer o polovicu.
Čo sa vlastne deje na trhu potravín?
Čítajte viac S otcom založil pred 20 rokmi sad. Teraz na juhu Slovenska pestuje také ovocie, ktoré v reťazcoch nekúpite
Minulý rok na Slovensku potraviny zdraželi bezmála o 30 percent a tohto roku klesajú ich ceny len pozvoľna. Slovensko je síce v produkcii pšenice vysoko sebestačné, keď ročne vyvezie zhruba jeden milión ton, teda polovicu z toho, čo vyprodukuje, lenže cenu ani na Slovensku neurčujú domáci poľnohospodári, ale svetový trh.
Foto: Jozef Sedlák
Pred rokom vstupovali poľnohospodári do žatvy s optimizmom. Na parížskej burze MATIF sa vyšplhala cena pšenice v máji k 400 eurám za tonu, a hoci na Slovensku boli ceny o dobrých pár desiatok eur nižšie, bola to kráľovská cena. Vzdutie cien obilia sa vzápätí prejavilo v zdražení potravín.
Bochník za dve eurá už neprekvapuje
Atmosféra obáv, kam to všetko povedie, sa prejavila aj na cenách chleba a rožkov. Veľké obchodné reťazce, ktoré držali kilogramovú cenu tzv. základného konzumného ešte pred vojnou na úrovni okolo 1,10 až 1,20 eura (prieskumy denníka Pravda), sa v lete a v jeseni dostali cez poldruhaeurovú cenu. Rožky sa zastavili na cene 13 – 14 centov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Dnes obchodné reťazce držia cenu onoho základného chleba okolo 1,70 eura, ale všetky ostatné druhy chleba sú drahšie a vysoko nad hranicou 2 eurá za kilogram. Napríklad Kaufland v Nových Zámkoch predáva najlacnejší biely chlieb po 1,69 eura, ale čierny stojí 2,69 eura.
Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska
Od jesene začalo na Slovensko prúdiť lacnejšie ukrajinské obilie aj múka priamo Ukrajiny alebo z Poľska. Ak niekto očakával, že sa to premietne do výrazného zníženia cien múky a obilia, nestalo sa. Tí poľnohospodári, ktorí skladovali obilie s vyhliadkou, že na jar 2023 dosiahnu ešte lepšie ceny ako v lete minulého roku, odrazu mali problém predať pšenicu.
Trh (európsky aj slovenský) nasýtili Ukrajinci, ktorých obilie v minulosti smerujúce do severnej Afriky nakúpili aj slovenskí spracovatelia. Vzniklo z toho veľké napätie, ktoré vyvrcholilo kauzou kolárovského mlyna. Tá okrem iného priniesla zákaz dovozu ukrajinského obilia do 15. septembra 2023 a bruselské päťmiliónové odškodnenie poľnohospodárov. Je to suma, ktorá v zásade nič nerieši, pre ministerstvo a samosprávu priniesla len hlavolam, ako rozdeliť tento drobný peniaz pre 8-tisíc producentov pšenice.
Čo prinieslo a prinesie výrobcom potravín a spotrebiteľom toto leto?
V júni poslanci schválili na návrh poslanca Smer Richarda Takáča novelu zákona o sociálnom poistení. Hlasovali zaň aj poslanci bývalej vládnej koalície. Prakticky týmto činom potravinárov, vrátane pekárov a poľnohospodárov so živočíšnou výrobou, odbremenili zhruba o 30 miliónov odvodových poistných dávok. Nielen pre pekárov to konkrétne znamená, že do konca januára 2024 sa vytvoril priestor na nezvyšovanie personálnych nákladov. A keďže medzitým klesli aj ceny pšenice, je tu otázka, či klesnú aj ceny chleba, rožkov a múky alebo niektorých živočíšnych výrobkov.
Čítajte viac Známa značka láme rekordy. Mnohí Slováci ho považujú za najlepšie pivo
Ako to vidia poľnohospodári
„Úroda obilia bude zhruba na úrovni vlaňajška, možno aj o čosi lepšia, ale príjmy za predaj pšenice či jačmeňa budú neporovnateľne nižšie,“ hovorí Kamil Boroš zo spoločnosti Agronatur Jasová v okrese Nové Zámky. Prvé zbery ukázali, že zaostáva kvalita sladovníckeho jačmeňa, čo, samozrejme, zníži výťažnosť sladu aj prosperitu pestovateľov. Za pravdu mu dáva aj Karol Motyka, predseda PD Šenkvice v okrese Pezinok.
Foto: Jozef Sedlák
„Vlaňajšok bol z pohľadu hospodárenia nášho družstva plný pozitívnych, ale aj negatívnych odchýlok,“ hovorí Karol Motyka. Vysvetľuje, že na jednej strane dosiahli výborné tržby za obilniny a repku a na druhej strane už v jeseni mali aj tomu zodpovedajúce vysoké výdavky na založenie tohtoročnej úrody. Na porovnanie, za tonu pšenice inkasovali 308 eur, ale za tonu močoviny, ktorú použili na dopestovanie teraz zberanej pšenice, zaplatili 800 eur, teda „cálovali“ dva razy toľko, ako bola do zdraženia pšenice bežná cena tohto dusíkatého hnojiva.
V Šenkviciach je aj pekáreň, do ktorej chodí nakupovať Karol Motyka.
„Od pekára viem, že na predaji chleba nezarobí ani cent, je to jedna k jednej. A pokiaľ ide o naše družstvo, to síce dosiahlo rekordný zisk, ale okamžite sa začal roztápať vo zvýšených výdavkoch – daňou zo zisku počnúc a zdražením vstupov pokračujúc. Čakáme síce dobrú úrodu aj tohto roku, ale ceny pšenice klesli oproti vlaňajšku o polovicu. Takéto výkyvy ekonomike neprospievajú. Po zmene zelenej politiky neobrábame 60 hektárov. O pôdu sme sa vždy poriadne starali, úhorovanie nikoho nenakŕmi. Nemyslím si, že potraviny zlacnejú, veď ich dorábame z menšej plochy,“ uzatvára predseda šenkvického družstva Karol Motyka.
Čo leží na srdci pekárom
A teraz pohľad na cenu chleba a pečiva očami pekára Slavomíra Moravčíka, ktorý je konateľom liptovskej pekárne a cukrárne Včela v Liptovskom Mikuláši.
„Surovinové náklady na upečenie chleba tvoria 25 až 30 percent z nákladov. Z toho vidno, že sú tu ďalšie náklady, predovšetkým vysoké ceny plynu a elektriny spolu so mzdami, ktoré dvíhajú cenu pekárskych výrobkov,“ hovorí Slavomír Moravčík. Dodáva, že ak vlani zaplatili za energie vo Včele 30-tisíc eur mesačne, tak tohto roku to je 120-tisíc eur. Ani odpustenie poistných odvodov sa podľa Moravčíka prakticky nepremietne v znížení nákladov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nuž a koľko stojí kilogramový bochník chleba predávaný v podnikovej predajni Včela? Vyjde na 1,90 eura. Moravčík si myslí, že Slováci by mali rátať s tým, že ceny chleba a pečiva po tohtoročnej žatve neklesnú. "Budeme radi, ak sa udržia na súčasnej úrovni.“ Liptovský pekár tvrdí, že zdraženie chleba a rožkov ich spotrebu neovplyvnilo. Tá sa dlhodobo drží na úrovni okolo 35 kilogramov na osobu a rok. Ľudia, samozrejme, s nevôľou zaregistrovali, že cena chleba stúpla, ale len málokto vie, koľko bochník stojí.
Zrejme sú za spotrebiteľskou neznalosťou 10-, 20– aj 30-centové odchýlky pri základnom konzumnom chlebe, nehovoriac o jedno-, dvoj- až trojeurových rozdieloch pri cenách špeciálnych chlebíkov. Pekárka Tatiana Lopúchová zo Senice sa špecializuje na ručne vyrábané remeselné chleby. Nie sú lacné. Začiatkom roka zvýšila ceny o desať percent, ale zákazníkov, ktorí za polkilogramový bochník zaplatia 2,30 až 2,43 eura, to neodradilo.
„Kľúčová je kvalita, trvanlivosť a chuť chlebíka. Kto chce lacnejší chlieb, ide do veľkých reťazcov,“ vysvetlí Lopúchová. Slovenská spoločnosť sa príjmovo, ale aj nárokmi na kvalitu potravín vrátane pečiva rozvrstvila, čo vidno aj na ponuke pekárskych výrobkov. Moravčík a Lopúchová sa zhodli, že v pekárskom sektore sa roky hromadili problémy a nemyslia si, že nastane rýchly návrat k nižším cenám.
Názor obchodníkov
Dôležitým hráčom na trhu s chlebom a pečivom sú obchodné reťazce. Keďže si na trhu roky konkurovalo dovedna okolo 500 pekární, vždy našli dodávateľov za výhodnú cenu. K tomu pridali dopekanie chleba a pečiva v pekárničkách priamo v predajniach. Môžu nimi vytvoriť tlak na zníženie aktuálnych cien chleba?
Podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje Lidl, Kaufland, Tesco, Billu a Metro, môže sa tak stať len vtedy, keby významne klesli ceny produktov od napospol zahraničných dodávateľov dopekaných výrobkov.
Na otázku, dokedy vydržia súčasné ceny chleba a pečiva, Krajčovič uviedol, že všetko závisí od vývoja nielen cien pšenice na trhu, ale najmä energií a cien práce. Pripomenul, že kľúč k cenám je ukrytý viac vo výrobe chleba a pečiva, ako v predaji. To, či sa cena stabilizuje, bude závisieť od vývoja nákladov. Nikto ešte pred pol druha rokom nerátal s energetickou krízou, a predsa prišla. Trhy sa síce nateraz upokojili, ale či o rok budú ceny chleba a pečiva rovnaké, to je podľa Krajčoviča v tejto chvíli ťažko odhadnúť. Je tu veľa premenných, ktoré sa môžu aj v dôsledku napätej situácie na Ukrajine zmeniť.