O tom, že máme deti bystré, všímavé, ochotné dozvedieť sa o jedle viac, sa presvedčili v pondelok 10. októbra na besede tí, čo potraviny vyrábajú aj kontrolujú. Emil Macho nie je iba predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ale aj otcom dvojičiek, rovesníkov ôsmakov z petržalskej školy. Rodičom detí, ktorým chutí jesť, je aj Daniel Molnár riaditeľ Únie hydinárov. Profesor Jozef Bíreš, kedysi vysokoškolský učiteľ na veterinárskej univerzite v Košiciach, dnes šéf slovenského potravinového dozoru sa tiež medzi štrnásťročnými deťmi cítil ako ryba vo vode.
Čítajte viac Šampióni medzi vínami. Pozrite si TOP 10 najlepších vín Slovenska. Je medzi víťazmi aj to vaše obľúbené?
Čím deti zaujať? "Možno vás ako mojich synov baví všeličo iné, čo sa zdá už napohľad atraktívnejšie ako poľnohospodárstvo či potravinárstvo. Ale vedzte, že traktorista nie je umastený chlapík v zablatených bagančiach, sedí v klimatizovanej kabíne a mašina, ktorú ovláda, komunikuje so satelitmi krúžiacimi vo vesmíre,“ načrtol Macho novú podobu jednej z roľníckych profesií. Aha, kam to vlastne dokráčal oráč zhrbený za pluhom ťahaným konským záprahom.
Kravy v meste? A prečo nie
Profesor Bíreš sa prihovoril deťom príhodou, ako ho raz ráno v hoteli v holandskom Utrechte, kde sa konala medzinárodná konferencia veterinárov, zobudilo bučanie kráv. Na Slovensku novým obyvateľom dedín vadí blízka farma a Holanďania vyženú kravy na pastvu pod okná luxusného hotela, kde si ich hostia vo veľkom fotia. Pasienok v meste? Vieme si to predstaviť? Do tretice Daniel Molnár objasnil, ako to chodí na hydinovej farme.
Čítajte viac Mäsiar Gašparík: Ľudia začínajú byť nahnevaní. Hovoria, že takéto ceny nikdy nezažili a drahota je umelo vyvolaná
Kedysi sa kuriatka liahli aj v kuchyni pri sporáku, kde sedela v prútenom košíku kvočka s našuchoreným perím na vajíčkach, z ktorých vykukli malé žlté pípajúce tvory. Teraz ich privezú z liahne na farmu, kde ich namiesto gazdinej prehliadne veterinárny lekár. Keď dorastú, opäť ich veterinár skontroluje, pretože putujú, no ako to povedať, spotrebiteľovi rovno z farmy na tanier. Aj tam, kde sa jeden život končí a druhý pokračuje, lebo radi jeme kuracie stehienka, treba mať nad životom, teda jedlom kontrolu. Chceme vedieť, či sú zvieratká a mäsko z nich zdravé.
Ak nám dnes v zápase o hojnejšie zastúpenie slovenských potravín na pultoch našich obchodov niečo chýba, nuž sú to možno práve takáto živými príhodami obohatené stretnutia výrobcov potravín s deťmi. Už desaťročný projekt Hovorme o jedle je skvelým nápadom ako sa na potraviny pozrieť očami detí. Tohto roku sa doň zapojilo na celom Slovensku 559 škôl.
Čítajte viac Minister Vlčan: Vrchol rastu cien potravín prichádza, bezpečnosť bude niečo stáť
Bolo by dobré, keby do každej zo škôl zavítali miestni poľnohospodári, rodinní farmári, pekári, mäsiari či mliekari, alebo ovocinári či zeleninári. Deti, keď sa ocitnú v kruhu dobrých rozprávačov stíchnu a potom sa bez rozpakov pýtajú na veci, ktoré majú z ich pohľadu železnú logiku.
Nechcem jesť to isté
"Vravíte, že slovenských potravín je na pultoch málo, ale poraďte mi, čo vybrať, aby som nejedla stále to isté,“ opýtalo sa Alenka. "Výborná otázka,“ pochválil dievčinu profesor Bíreš a pokračoval: "Ponuka slovenských potravín zasa nie je taká chudobná, ide o to vybrať si dobre a jesť striedmo.“ Striedmosť zdôraznil muž, ktorý bdie nad kvalitou a zdravotnou bezchybnosťou, niekoľko ráz.
Daniel Molnár zasa naznačil, v čom spočíva pointa dobrého nákupu. "Radšej si vyberte menej, no kvalitné a čerstvé potraviny. Nuž a kurča zo slovenskej farmy je určite čerstvejšie ako kura dovezené z Poľska.
Šéf veterinárov Jozef Bíreš upozornil, že čaká stále na odpoveď z Poľska, kde podvodníci predávali technické tuky a oleje. Tie sa mali pridávať do krmív, ktorými kŕmili kurčatá či kačice. Takéto "doplnky“ nesmú sliepky či iné zvieratá konzumovať, pretože nežiaduce látky preniknú do vajíčok, mlieka či mäsa a môžu poškodiť ľudské zdravie.
Čítajte viac Veľké porovnanie cien. Cenovky potravín, energií či bývania rástli oproti Maďarom, Poliakom a Čechom prekvapivo
Emil Macho zasa priblížil svoj čerstvý zážitok: "V nedeľu som odbehol národný beh Devín – Bratislava. V cieli som sa chcel napiť minerálky a ponúkli mi zahraničnú vodu. Zamrzelo ma to, Slovensko má stovky prameňov chutných minerálnych vôd, a my vozíme vodu z cudziny. Deti! Potrebujeme, aby sme jedli a pili to, čo si vieme vyrobiť sami a upozornili na to obchodníkov, ktorí nám ponúkajú cudzie jedlo,“ vyzval mladých poslucháčov Macho.
Malé školské tajomstvá
Zaujímavé názory tlmočili učitelia. Projekt Hovorme o jedle, ktorý zorganizovala Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora spolu s Centrom rozvoja znalostí o potravinách, im ukázal, o čom sa diskutuje v rodinách, odhalil, ako deti vnímajú potravinovú intoleranciu.
Učiteľka Andrea Kukelová upozornila, že niekedy si spolužiaci uťahujú z hendikepu kamarátov. Dobrý učiteľ však dokáže veci rýchlo napraviť. Napríklad deti-alergici vyrobia doma s rodičmi diétne nátierky a šaláty, ktoré musia jesť, aby netrpeli alergiami. Ponúknu potom na ochutnávke triedu a tam spolužiaci zistia, že aj takéto jedlo je chutné.
Tohto roku majú deti starších ročníkov literárnu tému, ktorá znie: Záleží na tom, čo viem o potravinách. Naozaj na tom veľa záleží. Podľa toho, čo sa pýtali žiaci z 8. A, bolo vidno, že na ZŠ Tupolevova dobre pripravujú deti do života, že škola efektívne komunikuje s rodičmi a môže poľnohospodárom a potravinárom ponúknuť množstvo námetov, ako zvýšiť záujem o slovenské potraviny, ktoré majú oproti zahraničnej konkurencii náskok v čerstvosti, dobrej kvalite i zdravotnej neškodnosti.
Veď za posledných desať rokov Slovensko nečelilo žiadnemu potravinovému škandálu. Nuž a to sa o dovážaných produktoch povedať nedá, stačí si spomenúť povedzme na kauza s fipronilovými vajciami, ktoré sa k nám v minulo desaťročí dokotúľali až z Holandska, či na to, že v jednej krajine solili potraviny namiesto kuchynskou soľou cestárskou.
O jedle treba naozaj hovoriť – zo všetkých možných uhlov, aké naše deti napadnú, pretože už teraz mnohé chodia na drobné nákupy a o pár rôčkov už budú hospodáriť a jesť na vlastný účet. Čím skôr sa budú vyznať v potravinách, tým lepšie pre nich aj pre slovenské potravinové hospodárstvo.