Cieľom je obmedziť spotrebu priemyselných hnojív, pesticídov a znížiť uhlíkovú stopu. Po pandémii covidu, päťstoročnom suchu a pretrvávajúcej vojne na Ukrajine sa však na prvé miesto prediera otázka, ako vôbec zabezpečiť doteraz samozrejmé potraviny za rozumné ceny.
Vo viacerých krajinách EÚ zdraželi potraviny už aj o viac ako 30 percent. V histórii EÚ ide o bezprecedentný jav. Na stretnutí ministrov poľnohospodárstva visegrádskej štvorky, ktorých doplnili kolegovia z Chorvátska, zo Slovinska, z Rumunska a Bulharska, šéf slovenského agrorezortu Samuel Vlčan konštatoval, že Európa čelí novej realite. „Musíme sa zaoberať potravinovou bezpečnosťou celej EÚ,“ pomenoval Vlčan novú výzvu.
Čítajte viac Poliaci sa bránia: Kurčatá neboli nasiaknuté chemikáliami, netreba alarmovať celú EÚ
Slovensko je s Európskou úniou a jej potravinovým zázemím prepojené množstvom potravinových diaľnic. Do Európy prúdi len málo slovenských produktov – vyvážame pšenicu, repku, kukuricu, slad, ale vyrobený len z polovice vlastného jačmeňa, tohto roku sme stratili sebestačnosť v cukre. Inak obrovské množstvo potravín – zemiakov, bravčového mäsa, hydiny, nehovoriac o ovocí a zelenine, ktoré sme si prv dopestovali či dochovali, dovážame.
Obchodná bilancia Slovenska sa tohto roku očakáva mínus dve miliardy eur, deficit opäť narástol a krajina pokračuje v línii potravinovej závislosti od prebytkových štátov Európskej únie.
Kto nakopne motor výživy
Potravinové zadlžovanie Slovenska, krajiny kedysi sebestačnej, vlády roky netrápilo. Teraz prichádza dvojnásobne nepríjemné vytriezvenie. Nielen Slovensko, ale aj Európa môžu mať totiž problémy umocnené sériou dramatických udalostí, ktoré každým dňom roztáča pokračujúca vojna na Ukrajine.
Na stretnutí agroministrov v Pezinku európsky komisár pre poľnohospodárstvo a rybolov Janusz Wojciechowski otvorene povedal, že európsky agrosektor je dnes oblasťou, ktorá bez akútnej podpory nedokáže existovať.
Na otázku denníka Pravda, či prekvapením januára 2023 nebudú ceny potravín vyššie aj o 50 percent, odvetil, že „máme do činenia so situáciou, ktorá sa nedala celkom predpokladať. Chceli by sme, aby sa vojna skončila čo najrýchlejšie víťazstvom Ukrajiny“.
Je to mier, ktorý potrebuje nielen Európa, ale celý svet, lebo vojna na území našich susedov a s ňou spojené obojstranné sankcie všetkých vyčerpávajú.
Ukrajina je veľký celosvetový potravinový hráč. V dôsledku ruskej agresie stratila jednu tretinu poľnohospodárskej produkcie pre rok 2023 a Wojciechowski vyslovil obavu, že s týmto objemom nebude možné rátať ani v roku 2024. Nejde však len o fyzickú stratu ukrajinskej pšenice či slnečnice, v dôsledku vojny zdražel mnohonásobne plyn, z ktorého sa vyrábajú dusíkaté hnojivá. A dusík, ako kedysi veľmi trefne povedal legendárny slovenský šľachtiteľ Bohumír Kábrt, je motorom výživy.
Európe nielenže chýbajú hnojivá, ale sú veľmi drahé a môžu byť ešte drahšie, pokiaľ sa neskončí energetická kríza. Wojciechowski skonštatoval, že dusíkaté hnojivá medziročne zdraželi o 149 percent. Spolu s množstvom iných vstupov do pestovania obilnín, zeleniny, ovocia a iných produktov to prinieslo v EÚ zdraženie potravín o 25 percent. Teraz Brusel chystá stratégiu ohľadom hnojív. V zásade ide o to, ako ich zlacniť, sprístupniť, pretože sú jedným zo základných prvkov potravinovej bezpečnosti.
Viac peňazí pre poľnohospodárstvo
Všimnime si jedno veľmi vážne Wojciechovského upozornenie: európski poľnohospodári využijú o 20 percent menej hnojív. Dôvod? Už teraz ich je menej a sú drahé. Poukazujú na to aj slovenskí poľnohospodári. Otvorene hovoria, že budú menej hnojiť, niektoré dusíkaté hnojivá zdraželi totiž nie o 149 percent, ale o 200 či 300 percent. To je síce voda na mlyn zelenej politike, ktorá tlačí na zníženie spotreby priemyselných hnojív, ale dosiahnutie úrod garantujúcich potravinovú bezpečnosť bez výživy rastlín nejde.
Čítajte viac Veľké porovnanie cien. Cenovky potravín, energií či bývania rástli oproti Maďarom, Poliakom a Čechom prekvapivo
Eurokomisár apeloval na správne poľnohospodárske postupy, na hľadanie spôsobov, ako s nižším množstvom hnojív dosiahnuť požadovanú produkciu potravín, celkové nastolenie rovnováhy v poľnohospodárstve a jej ekologizácia však nebudú napriek ambicióznym plánom otázkou roka ani dvoch. Prechod od doteraz veľmi intenzívneho k zdravšiemu systému výroby potravín bude čosi stáť, najmä keď popri klimatickej zmene do hry vstúpila vojna so všetkými nevypočítateľnými dôsledkami.
„Ak chceme mať potravinovú bezpečnosť, teda ak chceme mať v budúcnosti potraviny za rozumné ceny, musíme povedať, že to nedokážeme garantovať bez adekvátneho európskeho rozpočtu,“ povedal Wojciechowsky. Dal jasne najavo, že potravinová bezpečnosť je nie menej dôležitá ako energetická či vojenská obranná bezpečnosť, spolu tvoria jeden celok.
„Ak teda chceme bezpečnú Európu, musíme posilniť európskych poľnohospodárov a poskytnúť im viac pomoci,“ zdôraznil eurokomisár a priznal, že nástrojov pomoci má EÚ dnes málo. Povedal, že ich potrebuje viac.
Únia plná protikladov
Pre Európu posledných desaťročí bola typická stabilita vo výrobe potravín, ich produkcia rástla, zvyšovala sa kvalita aj nároky na zdravotnú bezchybnosť. Európska únia sa stala najväčším vývozcom potravín na svete. Súčasne však čelí množstvu roky odsúvaných problémov. Napríklad Holandsko, krajina s mimoriadne intenzívnym poľnohospodárstvom, zápasí s obrovskou environmentálnou záťažou. Holanďania dramaticky a drasticky zároveň znižujú stavy dobytka a ošípaných, pretože pôda a ovzdušie sú zamorené čpavkom.
Na druhej strane je Slovensko s extrémne nízkymi stavmi dobytka aj ošípaných, ale zato so silnou výrobou obilnín či olejnín a so zdecimovanou produkciou zeleniny. Potravinársky priemysel je zdecimovaný a potrebuje na revitalizáciu investície aspoň za jednu miliardu eur. To, kam to dotiahlo Holandsko a kam Slovensko, je ukážkou protikladov, v ktorých sa nepochybne aj v dôsledku rozdielnej historickej cesty a skúseností zmieta Európska únia.
Z pohľadu najmä tretieho sveta pôsobí EÚ ako oáza potravinovej hojnosti. V dôsledku vojny, pandémie a klimatických pohrôm však projekt EÚ založený aj na nevyhnutnej solidarite a svornosti čelí novej situácii. Poliaci, ktorí sa stali po vstupe do únie najrýchlejšie rastúcimi producentmi potravín spomedzi nových členských krajín EÚ, naliehajú, aby sa potravinová bezpečnosť nepodceňovala.
„Ekológia áno, redukcia oxidu uhličitého áno, ale predovšetkým potravinová bezpečnosť je najdôležitejší cieľ,“ formuloval celkom pragmaticky nielen poľské stanovisko k ďalšiemu smerovaniu európskej agrárnej politiky Krzystof Ciecióra, štátny podtajomník poľského ministerstva poľnohospodárstva. Na Pezinskom zámku sa totiž okrem iného doťahoval spoločný postup osmičky stredo- a východoeurópskych krajín ohľadom znižovania chemických ochranných látok v poľnohospodárskej výrobe. Jedno je však európsky priemer aplikácie pesticídov a iných ochranných látok a druhé spotreba v jednotlivých členských krajinách. Visegrádska štvorka a jej balkánski spojenci chcú presadiť, aby sa pri znižovaní dávok pesticídov prihliadalo na to, koľko sa reálne používa agrochemikálií v tej-ktorej krajine.
Wojciechowski uviedol, že najvyššiu spotrebu má Holandsko, a to deväť kilogramov v prepočte na hektár, na opačnej strane je Rumunsko so spotrebou len 0,57 kg. Európsky priemer je 2,5 kilogramu, na Slovensku je to na úrovni 1,66 kilogramu. Spotrebu v posledných rokoch najviac zvyšovali v západnej Európe, a to vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku a Taliansku, teda v krajinách, kde sa ozelenenie stalo jednou z veľkých spoločenských tém.
Ušľachtilé ciele a drsná realita
Slovensko na stretnutí v Pezinku predstavilo iniciatívu Pôda ako vodná a uhlíková banka. „Ide o súbor opatrení, ktoré majú zvýšiť vodozádržnú kapacitu pôdy v poľnohospodárstve a v lesníctve, zintenzívniť fotosyntézu a zvýšiť záchyt CO2 z ovzdušia a ukladanie záchytov uhlíka do pôdy a do biomasy,“ spresnil minister Samuel Vlčan.
V tejto súvislosti však nečakane vystal iný slovenský problém, a to je otázka pokryvu polí rastlinami počas vegetačného pokoja. Podľa nového strategického plánu, ktorý schvaľuje Brusel, by až 80 percent plôch malo byť pokrytých rastlinstvom, inak nedostanú poľnohospodári dotácie. Pri pestovaní jesenných plodín, povedzme ako cukrová repa, kukurica, kde sa končí zber po prvom novembri, sa však už stráca logika vysievať medziplodiny.
Jedno sú želania za každú cenu výrobu ozeleniť, zabrániť erózii pôdy, a druhé praktické možnosti vyplývajúce jednak z charakteru počasia, jednak z technického vybavenia podnikov. Niekde na trase Bratislava – Brusel nastalo nedorozumenie. Až také, že vyvolalo svojimi dôsledkami obrovské napätie medzi slovenskými poľnohospodármi.
Zaujímavé je, že Česi majú vyrokované citlivé obdobie pokryvu pôdy rastlinstvom do 31. októbra, Slovensko s obdobnými poveternostnými podmienkami nepochopiteľne od 1. novembra do 1. marca… Minister pôdohospodárstva Vlčan v Pezinku vyhlásil, že o probléme rokoval s Wojciechovským a táto technická prekážka by mala byť odstránená. Je to len jedna z ukážok, že snaha ozeleniť výrobu musí prihliadať na pomery, v ktorých sa hospodárenie na pôde odohráva.
Vlčan reagoval aj na prebiehajúcu vlnu zdražovania potravín. Vyhlásil, že by mala kulminovať ku koncu roka, s nástupom nového roka by postupne malo prichádzať k stabilizácii cien. Povedal, že vláda vykonala viacero opatrení, ktoré by mali pomôcť poľnohospodárom aj potravinárom a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľom. Je presvedčený, že deklarácia o cenovej stabilite, ktorú v marci uzavreli obchodné reťazce s ministerstvom, prispela k tomu, že spotrebiteľské ceny potravín nerastú tak rýchlo ako obchodné ceny, za ktoré ich obchodníci nakupujú.
Aj investície, ktoré teraz smerujú do potravinárstva v objeme vyše 170 miliónov eur, by mali napomôcť energeticky efektívnejšej výrobe potravín. Práve tak ako 50-miliónová pomoc na prekonanie sucha nasmerovaná na mliečne a mäsové farmy by mala cenovo stabilizovať produkciu mlieka, mäsa a výrobkov z nich. Upozornil, že napriek zdraženiu potravín, na ktoré sa ľudia sťažujú, stále nimi plytvajú „Podiel potravinového odpadu je vysoký,“ povedal minister s tým, že toto správanie si treba všímať aj v médiách.