Nový minister Takáč: Zisky reťazcov sú enormné, musia sa k veci postaviť čelom. Nemôžu mať trikrát vyšší zisk ako v Nemecku

Na margo znižovania cien potravín minister povedal, že reťazce nemôžu mať zo Slovenska Klondike a musia niečo urobiť pre to, aby predávali viac slovenských potravín. Nevylúčil ani mimoriadny odvod pre reťazce. A vo vzťahu k Ukrajine ide Takáč predložiť vláde návrh na predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia a ďalších komodít na neurčito.

Pozrite si krátku upútavku k rozhovoru:

Prvý pracovný deň ste hovorili s každým pracovníkom úradu ministerstva. Čo ste zistili, aké dedičstvo ste prevzali?

Podal som ruku každému takmer z 500 zamestnancov úradu. Vypočul som si rôzne názory a uvidel, že niektorí pracujú v nedôstojných podmienkach. Niektorým veciam som spočiatku neveril, ale ako čas plynie, zisťujem, že je to horšie, ako som si myslel.

Stretli ste sa s poľnohospodárskou a potravinárskou samosprávou aj s manažérmi najlepších podnikov. Aká vládne nálada medzi nimi?

Všetky stavovské organizácie uvítali moju nomináciu na ministra. Stretol som sa s lesníkmi aj so zástupcami obchodných reťazcov. Očakávania sú, prirodzene, veľké, lebo predchádzajúce vlády za tri a pol roka nespravili nič. Skôr sa navŕšili problémy, ktoré aj samy vytvorili.

Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska

Koľko času potrebujete na to, aby ste poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel a lesné hospodárstvo dostali zo závozu?

Niečo vieme spraviť rýchlo, ale niektoré očakávania sa nedajú splniť za krátky čas. Potrvá dlhšie, kým to celé otočíme a nastavíme správnym smerom. Stojíme pred výzvami, o ktorých sme len počúvali, každý minister o nich len rozprával, ale nerealizoval ich. Chceme, ako to zdôrazňuje programové vyhlásenie vlády, naplno využiť potenciál pôdohospodárstva. Slovensko je vidieckou krajinou a to sa musí prejaviť v raste jej potravinovej sebestačnosti.

Táto krajina je schopná uživiť nie päť, ale desať miliónov ľudí, no realitou je pokles sebestačnosti k 40 percentám.

Čísla sú alarmujúce, pri rôznych produktoch je to rôzne. Keby sme posudzovali ponuku slovenských potravín na pultoch reťazcov, potom slovenský ich má takmer 70 percent, ale jeden zo zahraničných ani nie jednu tretinu. Chceme to zmeniť s cieľom zvýšiť potravinovú sebestačnosť v kľúčových komoditách. Je utópia byť sebestačný vo všetkom.

V čom by sme mali byť sebestačnejší?

Na základnom zozname by nemalo chýbať slovenské ovocie, zelenina, mliečne a pekárenské výrobky, bravčové, hovädzie a hydinové mäso. Vnímame, že je tu veľký problém s dovozom ukrajinských komodít a všeobecne so vstupom Ukrajiny do EÚ, čo nám reálne spôsobí veľký problém. Keď budeme šikovní a dobre nastavíme systém, tak nám to prinesie zlepšenie.

Nová metla dobre metie. Už ste stihli vymeniť dosť ľudí a niektorí sa obávajú, že hrozí návrat starých kádrov. Pokiaľ ide o Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), skloňuje sa teraz jedno meno – Dušan Gábor.

Prečítal som si článok na istej webovej stránke. Neviem, kto dokáže prepojiť niečo, čo sa prepojiť nedá. PPA je, myslím si, zastabilizovaná. Bude pokračovať dokončenie jej plnej digitalizácie, teda, aby všetky procesy boli transparentné, či už ide o priame platby, alebo projektové výzvy. Ubezpečil som aj eurokomisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského, že všetko bude ďalej fungovať a pokračovať tak, aby EK videla, že všetky procesy sú transparentné.

Vráťme sa ešte k Dušanovi Gáborovi. Je to dobrá nominácia?

Pokiaľ ide o pána Gábora, je to fundovaný človek a upozornil ma na to, čo predchádzajúci ministri zanedbali. Reálne hrozí, že zo starého programovacieho obdobia prídeme o množstvo finančných prostriedkov. Sú tam veľmi zle nastavené schémy, nedokážu posúdiť projekty, výzvy. Musím to posilniť personálne a s odborníkmi dosiahnuť, aby sme neprišli o stovky miliónov eur a, samozrejme, veci boli transparentné.

Takže ste presvedčený, že tam máte dobrého človeka?

Áno, určite.

Dnes sa s istou dávkou nostalgie spomína na ministra Jána Janovica, ktorý mal vari najstabilnejší tím odborníkov okolo seba. Ako si budete počínať vy?

Súhlasím, že potrebujeme stabilitu odborníkov. Realitou je, že za posledných tri a pol roka ich veľa poodchádzalo. Teraz ideme riešiť veci, ktoré rokmi ležali ladom. Pracovali tu ľudia, ktorí boli s kýmsi spriaznení, ale neboli vôbec odborne zdatní. Pracovali tu rôzni dohodári, len aby sa nejakým ľuďom pomáhalo. Mojím cieľom je dať na posty skúsených odborníkov, aj keď takých ľudí nie je veľa. Čiže áno, obmieňame ľudí aj na ministerstve v riadiacich funkciách, obmieňame ich aj na jednotlivých štátnych podnikoch, v príspevkových organizáciách.

To si verejnosť všimla. Ste si istý, že ich nahrádzate lepšími?

Som o tom presvedčený.

Sú tam nastálo?

Nie, prebehnú oficiálne výberové konania, do ktorých sa môže každý prihlásiť. Som človek, ktorý nepozná slovíčko nedá sa. Tu sa v minulosti stávalo, že ministra presvedčili slovami: toto sa nedá, tak minister to neriešil. Nechcem, aby to takto fungovalo, vždy sa dá. Poďme hľadať cesty a spôsoby, ako problémy vyriešiť. Koľkí predo mnou rozprávali, že chýba Rizikový fond, zvýšme potravinovú sebestačnosť, ale nikto nič nedotiahol do konca. Musíme naštartovať Slovenský pozemkový fond, ktorý za poslednej vlády prakticky znefunkčnili. Urobíme to bez veľkého otáľania. Takisto treba reštartovať Lesy SR, štátny podnik, kde spravili veľa ráz nelogické organizačné zmeny týkajúce sa napríklad vzťahov medzi štátnymi lesmi na Muránskej planine a Štátnou ochranou prírody (ŠOP).

Nedávno ste sa stretli s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Ako urovnáte vzťahy medzi lesníkmi a ochranármi?

Pýchou a ozdobou Muránskej planiny bol chov norika muránskeho, o čo sa postarali lesníci. V súvislosti s prechodom štátnych lesov pod ŠOP došlo k porušeniu zákona. ŠOP si zobrala iba hrozienka z koláča, prevzala niektoré pozemky, lukratívne budovy, ale chov koní, zamestnancov a nelukratívne budovy nechala rezortu pôdohospodárstva. Zákon pritom hovorí, že si majú zobrať všetko. S ministrom životného prostredia sme sa dohodli, že sa pripraví novela zákona. Vrátime to naspäť.

Guráž vám nechýba. Čo ešte chystáte?

Zanedbaných je mnoho vecí, až sa vám rozum z toho zastavuje, najmä pri čerpaní eurofondov. Miešajú sa tu jednak programovacie obdobia a ešte aj rôzne schémy. Dochádzame na to, že predchádzajúca vláda ešte nezačala čerpať nič z nového programovacieho obdobia SPP, ktoré už funguje, a zo starého sú ešte nevyčerpané finančné prostriedky, lebo sú tam nevyhodnotené výzvy. Reálne sa bavíme asi o 600 miliónoch eur zo starého programovacieho obdobia.

To je veľmi veľa peňazí. Koľko z tých peňazí sa dá reálne vyčerpať?

Veci intenzívne analyzujeme, prebieha nastavenie procesov, aby sa urýchlilo čerpanie. No do hry pri niektorých projektoch vstupuje EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie, či získanie stavebných povolení atď., čo spomaľuje úsilie rozhýbať čerpanie.

Prihliadnuc na celú túto mašinériu, ktorá čerpanie komplikuje, koľko reálne sa dá vyčerpať?

Naším cieľom je spraviť všetko pre to, aby sme vyčerpali všetky finančné prostriedky.

Tomu ani sám neveríte. Či?

Musím tomu veriť a urobiť všetko pre to, aby sa to vyčerpalo. Jednak sa snažím hľadať šikovných ľudí, odborníkov, ktorí majú s týmto skúsenosti, podotýkam, že ich nie je veľa.

Kde ich vôbec vziať? Málokto vymení rozbehnutú kariéru za neistú štátnu službu.

To je naozaj náročné, hľadáme aj v iných ako rezortných vodách, na iných ministerstvách. Ide nám o ľudí so skúsenosťami, ktorí chcú nejakú zmenu, hľadajú nové výzvy.

Koľko vám potrvá kreovanie tímu, s ktorým dosiahnete vytýčené ciele?

Snahou je do konca tohto roka či na prelome roka mať potrebných ľudí v základných riadiacich štruktúrach.

Politika je vždy o peniazoch na jej realizáciu. Aká bude výška štátnej pomoci pre agrorezort? Vlani to bolo 104 miliónov eur, šetriaca Ódorova vláda navrhovala 80 miliónov eur. Koľko to bude reálne?

Keby to bolo len na mne, bolo by to rádovo viacej peňazí. Vedeli sme, že verejné financie sú v zlom stave, ale nevedeli sme, že sú doslova v katastrofálnom stave. Nezávidím ministrovi financií zostavovanie štátneho rozpočtu. Všetko sa preratúva. Necháme to až na štátny rozpočet, ale robím všetko preto, aby to bolo zaujímavá suma.

Čo sa dá urobiť so znížením cien potravín? Akými prostriedkami chcete skrotiť ceny a potravinovú infláciu?

Zníženie cien potravín súvisí s oživením domácej výroby. Chceme ju podporiť prostriedkami zo štátneho rozpočtu, správne nastavenými výzvami platobnej agentúry, ako aj hľadaním a využitím prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, z ktorého pôdohospodárstvo nedostalo nič. Po rokovaniach s podpredsedom vlády pre plán obnovy Petrom Kmecom a enviroministrom Tomášom Tarabom sa črtajú isté možnosti, ako participovať na využití zdrojov.

Čítajte viac Mladý smerák, ktorý si spravil kariéru na Matovičovi a Hegerovi. Kto je nový šéf agrorezortu a čo ho čaká?

Ako?

Toto je v štádiu riešenia, predložili sme návrhy, kde vieme čerpať nejaké financie. Išlo by napríklad o zadržiavanie uhlíka v pôde, lesoch, o sfunkčnenie hydromeliorácií – odvodňovacej i závlahovej sústavy, tých možností sa núka viac. Každý milión eur, ktorý by sme vedeli získať z plánu obnovy pre agrosektor, by mu veľmi pomohol, ale nielen jemu, celej krajine.

Babka k babce, budú kapce. Kde ešte nájdete potrebné peniaze?

Stretol som sa aj s eurokomisárom Marošom Šefčovičom, aby sme hľadali možnosti, ako získať z EÚ finančné zdroje na inovatívne projekty, ktoré by pomohli agrosektoru nad rámec toho, čo má v tejto chvíli. Rokoval som aj s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, ktorá si uvedomuje, že potravinárstvo určitým spôsobom spadá pod rezort hospodárstva. Pospájame všetky možné zdroje, aby sme dosiahli synergiu vedúcu k oživeniu domácej produkcie cenovo dostupných potravín.

Väčšina potravín sa predáva cez obchodné reťazce. Kritizovali ste, že zarábajú na potravinách viac ako v materských krajinách. Ako sa zmení politika štátu voči obchodným sieťam?

Chystáme novelizáciu zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, predchádzajúca vláda nelogicky upravila zákon, osekala ho.

V čom bude spočívať novela?

V dosiahnutí vyvážených podmienok pre obchod aj dodávateľov, a to v súlade s celoeurópskou legislatívou, v zjednodušení procesov a celkove v nastolení transparentných obchodných podmienok.

Rovno: Bude to smerovať k tomu, že marže obchodníkov budú nižšie? Že sa podelia o časť zisku? Lebo sa argumentuje stámiliónovými ziskami reťazcov.

Nehovorí sa, je to pravda, je to realita. Možností, ako to riešiť, je viacero. Budeme hľadať spoločne riešenie s obchodnými reťazcami.

Budete sa usilovať dohodnúť?

Áno. Musia si uvedomiť, že ich zisky sú enormné, že sa musia k veci postaviť čelom. Nemôžu mať na Slovensku trikrát vyšší zisk ako v Nemecku, nemôžu byť ceny potravín vyššie, ako sú v Nemecku, reťazce musia byť solidárne. Musíme sa začať normálne rozprávať o tom, ako veci napraviť. Máme na to legislatívne možnosti – zákon o cenách, zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. A môžeme sa pozrieť a aj sa pozrieme na nejaké odvody pre obchodné reťazce. Hovorím to úplne jasne.

Čiže pripúšťate aj mimoriadne odvody obchodných reťazcov?

Urobíme všetko v súlade so zákonom, budeme hľadať legislatívne čisté právne riešenia na to, aby sa začali normálne správať. Musia si uvedomiť, že nemôžu mať zo Slovenska Klondike, lebo všetko to zaplatia občania SR, a na druhej strane musia niečo urobiť pre to, aby predávali viac slovenských potravín.

Pred voľbami sa spomínali aj iné riešenia zlacnenia potravín. Napríklad nulová DPH.

Nulovú DPH nemôžete mať, to by Európska komisia nedovolila, môže byť 0,01 percenta. Možno už zajtra prijať x opatrení, ktoré nejakým spôsobom znížia ceny potravín, ale ich rubom je, že berú zo štátneho rozpočtu peniaze. Žiaľ, všetko je o peniazoch, taká je realita.

Zvýšia sa spotrebné dane týkajúce sa liehovín, vína, tabaku, piva?

To je otázka pre ministra financií.

Dá teda odpoveď na smer daňovej politiky až štátny rozpočet?

Áno. Opozícia, ktorá tri a pol roka riadila krajinu, teraz v parlamente vykrikuje, ako toto či tamto robíme, či mienime urobiť, ale veď nesie úplnú zodpovednosť za to, kde dostala krajinu z hľadiska verejných financií a životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Robíme všetko pre to, aby sme nesiahli na žiadne sociálne štandardy, aby sme ich zachovali a zlepšovali. Na to treba napĺňať štátny rozpočet a už akými opatreniami a krokmi, to pomenuje minister financií pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

Ešte jednou vetou k investičnému dlhu potravinárstva v objeme jednej miliardy eur. Kde vziať peniaze na jeho zníženie? Bez modernizácie potravinárstva sa nezvýši výroba slovenských potravín.

Verím, že minister financií nastaví štátny rozpočet veľmi prakticky. Budeme hľadať finančné prostriedky jednak v rozpočte, ale, ako som vravel, aj z iných zdrojov. Na budúci rok ideme nastavovať už nové programovacie obdobie, rozmýšľam, ako nastaviť veci tak, aby sme potravinárstvu pomohli.

Aké budú naše vzťahy s Ukrajinou, keď ukrajinské obilie vytlačilo z tradičných odbytísk slovenských obilninárov?

Na budúci týždeň predkladám na vládu návrh predĺžiť zákaz dovozu na neurčito, lebo úradnícka vláda ho schválila iba do konca roka. Nezostane len pri štyroch položkách, zvažujeme aj iné. Robím to nerád, čakáme, že EK príde s riešením na európskej úrovni. Ukrajinskí dodávatelia dovážajú do Európy komodity, ktoré mali prejsť Európou ako tranzitným územím do tretích krajín, ale to tak nie je. V Európe zostáva 80 percent. Ukrajina dováža komodity bez cla, čím sú európski, teda aj slovenskí, poľnohospodári menej konkurencieschopní. Okrem toho na Ukrajine nemajú také prísne podmienky na pestovanie plodín, aké platia v EÚ. To všetko znižuje konkurencieschop­nosť slovenských poľnohospodárov.

Čo chcete dosiahnuť?

Nech Ukrajina preváža svoje tovary cez územie EÚ do tretích krajín, kde sú jej tradičné trhy. Slovensko pestuje obilniny na vývoz na 500 000 hektároch. Chceme byť sebestačnejší v ovocí, zelenine, v mäse, ale aj keby sme to hneď dosiahli, zostanú nám obrovské plochy pôdy, ktoré nevieme obsiať niečím iným. Musíme sa pripraviť na čas, keď Ukrajina vstúpi do EÚ, ale treba si vyjasniť niektoré veci. Pozrime sa na to, koľko rôznych zahraničných investičných fondov vlastní pôdu na Ukrajine. To sú milióny hektárov pôdy, ktorú tam vlastnia nadnárodné spoločnosti. Kto má napokon prospech z exportu ukrajinského obilia?

Čítajte viac S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)

Pán minister, toľko sa rozpráva o potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, až tomu ľudia pomaly prestávajú veriť. Minister Jahnátek zo Smeru mal naplánované, že už okolo roku 2020 budeme v niektorých komoditách sebestační na 70 až 80 percent. Ako reálne vidíte veci o štyri roky?

Mojou snahou je zvýšiť potravinovú sebestačnosť, inak by som tu nesedel. Každý doteraz o nej len rozprával, ale nikto to zásadným spôsobom nedoriešil. Ako som povedal, sústredíme sa na kľúčové produkty a nastavíme všetky procesy, výzvy a opatrenia vrátane financovania tak, aby sme dosiahli obrat v domácej produkcii potravín. Teší ma, že EÚ si uvedomuje rolu vidieka v spoločnosti, podporuje rozvoj vidieka. Na Slovensku má 46 percent územia vidiecky charakter a 42 percent ľudí žije na vidieku. Musíme využiť tento ľudský aj prírodný potenciál, zastabilizovať ľudí na vidieku. Je veľa podporných nástrojov, ktoré politika EÚ smeruje na vidiek a my ich chceme využiť v prospech ľudí.

Podržia vás premiér a minister financií, keď bude otázka, čo skôr uprednostniť – potreby chlebového rezortu alebo niektorého iného?

Myslím si, že áno, keď počúvate, čo hovorí premiér, minister financií aj koaliční partneri.

Takže nebudeme stavať našu potravinovú bezpečnosť na dovážaných potravinách?

Máme zámer, aby sme ju v základných komoditách stavali na slovenských potravinách.