Jedným z nich bol aj šéf spoločnosti Duslo Šaľa Petr Bláha. Vlani varoval, že ak nepríde pomoc od vlády, hrozí prepúšťanie a motoristom môže chýbať bez Dusla dôležitá prímes AdBlue či farmárom hnojivá.
Ubehlo pár mesiacov a čierne scenáre sa nenaplnili. Žiadnej mimoriadnej pomoci s drahými energiami sa Duslo od vlády doteraz nedočkalo, no aj tak za minulý rok zarobilo 20-násobne viac ako za rok 2011. Z hospodárskych výsledkov šalianskej chemičky z podnikateľského portfólia českého expremiéra Andreja Babiša je vidieť, že zažila úspešný rok. Podarilo sa jej to aj bez pomoci štátu a nebola jediná.
Rekordné zisky ohlásili aj horehronské Železiarne Podbrezová. S vyšším ziskom skončila dokonca aj hlinikáreň Slovalco, ktorá nakoniec výrobu hliníka úplne prerušila. Z koncoročných výsledkov domácich priemyselných firiem vyplýva, že mnohé na energetickej kríze dobre zarobili. Buď nakúpili lacnú elektrinu a neskôr, keď bola jej cena vyššia, ju výhodne predali. Alebo dokázali vysoké ceny energií premietnuť do koncových cien svojich produktov. Nie všetkým sa však podarilo zvládnuť krízový rok v čiernych číslach. Sú aj takí, ktorí museli zastavovať výrobu a prepúšťať stovky zamestnancov a svoj rok ukončili v strate.
Čítajte viac Slovnaft na lacnej ruskej rope kráľovsky zarobil. Zamestnancom rozdali mimoriadne odmeny
Ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že náš verejný rozpočet potrebuje mnohomiliardovú konsolidáciu a ceny energií sa už nikdy nevrátia na úrovne spred roka 2021. Podľa neho si tak nemôžeme dovoliť drahé dotácie pre podniky v ťažkom priemysle. „Pokiaľ by šlo o perspektívne firmy, ktoré potrebujú preklenúť jeden ťažký rok, tak sa ešte môžeme baviť o adresnej jednorazovej pomoci. Ale mnohé energeticky náročné firmy už asi nikdy nebudú ziskové,“ tvrdí pre Pravdu.
Nedá sa podľa neho zabrániť tomu, že energeticky najnáročnejšia výroba sa prenesie do krajín, kde sú energie oveľa dostupnejšie. „Namiesto toho by sa naša priemyselná politika mala sústrediť na podporu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou,“ dodáva.
Denník Pravda vybral príbehy štyroch priemyselníkov, ktorých najviac poznačil krízový rok 2022.
1. Babišova chemička
Český miliardár slovenského pôvodu Andrej Babiš môže byť spokojný. Do jeho rodinného portfólia firiem patrí aj Duslo Šaľa. Chemička zamestnáva takmer 2 000 pracovníkov a okrem chemikálií vyrába napríklad aj hnojivá pre poľnohospodárov či prímes do dieselových motorov AdBlue, ktorá znižuje emisie. Pre energeticky náročnú výrobu je to jeden z najväčších spotrebiteľov plynu na Slovensku. Aj napriek vlaňajším rekordným cenám plynu sa spoločnosti podarilo rapídne zvýšiť vlaňajší zisk.
Duslo za rok 2022 zvýšilo zisk na vyše 100 miliónov eur, čo je medziročne viac ako dvadsaťnásobok. Firma za to môže vďačiť hlavne vysokým cenám hnojív. Pre vojnu na Ukrajine sa prestali do Európskej únie (EÚ) dovážať lacnejšie hnojivá z Ruska či Bieloruska. Takisto boli viaceré chemické závody v únii pre vysoké ceny plynu zatvorené. To všetko hralo do karát práve slovenskej spoločnosti. Pre údržbárske práce Duslo vlani na niekoľko týždňov odstavilo výrobu. Potom chemička išla len na technologické minimum. Nepotrebovala tak toľko elektriny a mohla ju predať. Prebytky elektriny výhodne predala v čase oveľa vyšších cien, než za čo nakupovala, a tak na tom zarobila.
Čítajte viac Duslo Šaľa chystá nový biznis. Vyrábať chce benzín a naftu netradičným spôsobom
Analytik Ivan Bošňák z Dáta bez pátosu upozorňuje, že hrozby o zatváraní fabriky, nespúšťaní výroby po odstávke v októbri a tisícoch ľudí na dlažbe boli absolútne nemiestne. „Duslo a aj primátor Šale sa dožadovali pomoci z verejných zdrojov, z peňazí nás všetkých, a pritom pomoc mali dostať firmy a spoločnosti, ktoré na svoju výrobu a služby použili skutočne draho nakúpenú energiu: elektrinu, alebo aj plyn, dokonca aj od Dusla, ktoré prebytky elektriny so ziskom predávalo,“ píše vo svojom analytickom príspevku.
2. Sotákove železiarne
Rekordérom v zárobku za vlaňajšok boli aj Železiarne Podbrezová. Jeden z top zamestnávateľov v regióne na Horehroní dosiahol za vlaňajšok zisk na úrovni vyše 49 miliónov eur. Na porovnanie, v roku 2021 bol zárobok na úrovni viac ako 6,6 milióna eur. Znamená to medziročné až sedemnásobné zvýšenie hospodárskeho zisku.
Firma profituje hlavne z toho, že sa jej podarilo v minulosti nakúpiť lacnejšiu elektrinu na roky dopredu. Šéf spoločnosti Vladimír Soták sa okrem výhodného nákupu komodity netajil ani tým, že železiarne zdvihli ceny svojich výrobkov. Zákaziek avizovali tiež dostatok. Výsledkom tak je, že rok 2022 zaklincovali s rekordným ziskom.
Čítajte viac Soták zverejnil zisky, sú obrovské. Ľuďom rozdali po tisíc eur a zdvihli im platy
Aj prostredníctvom Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov, sa Soták snažil tlačiť na vládu, aby prostredníctvom opatrení znižovala koncové ceny energií na Slovensku. Začiatkom septembra prišli s návrhom oparení, ktoré mali veľkým podnikom pomôcť prekonať ťažké obdobie. Medzi opatreniami bolo napríklad zrušenie či prerušenie systému obchodovania s emisnými kvótami, použitie prostriedkov z envirofondu, kde bolo 1,3 miliardy eur, na kompenzácie cien elektriny pre energeticky náročné podniky, znižovanie daní či zavedenie daňovej úľavy pre energeticky náročné podniky s minimálne 30-percentným nárastom cien energií podľa vzoru Talianska.
3. Koniec výroby hliníka na Slovensku
Hoci žiarska hlinikáreň Slovalco v priebehu minulého roka odstavovala svoje pece, podarilo sa jej za rok 2022 dosiahnuť rekordný zisk. Od augusta bolo v prevádzke len posledných 10 pecí a následne sa výroba primárneho hliníka v Žiari nad Hronom úplne skončila začiatkom tohto roka. Z výročnej správy vyplýva, že vlaňajší zisk sa medziročne zvýšil viac ako desaťnásobne a dosiahol takmer 204 miliónov eur.
Najväčší odberateľ elektriny na Slovensku si spočítal, že elektrinu bude výhodnejšie predať, než by mal pokračovať vo výrobe hliníka. Okrem toho hlinikáreň ťažila aj z vyšších cien hliníka v prvej polovici minulého roka. Vedenie spoločnosti upozornilo, že ak by sa s výrobou pokračovalo, pri súčasných cenách elektrickej energie by fabrika skončila v stámiliónových stratách a práve preto bola výroba odstavená.
Čítajte viac Slovalco skončilo s extrémnymi ziskami. Prepustili ľudí, zhasli pece a zarobili jedenásťnásobne viac
Firma musela tiež prepúšťať. Ešte vlani v nej robilo 450 pracovníkov, dnes už to je len 150. Väčšinovým vlastníkom Slovalca je nórska spoločnosť Norsk Hydro a 44,7-percentný podiel vlastní Penta Investments. Spoločnosť si nechala otvorené zadné vrátka na obnovu výroby v prípade, že ceny elektriny klesnú, prípadne ak by mohla čerpať pomoc od štátu. Celkové investície na rozbeh výroby vyčíslila na sto miliónov eur.
4. Hutníci z Oravy
Diametrálne odlišný príbeh ponúkajú hutníci z Oravy. Zhruba takto pred rokom oznámila spoločnosť OFZ vypínanie pecí a hromadné prepúšťanie. Na pomoc od štátu čakala márne. Či už vo forme zvýšených príspevkov z Environmentálneho fondu, po ktorých priemysel dlhodobo volal, alebo kompenzácie za vysoké ceny energií, ktoré štát sľuboval v rámci schémy 2.4 pre veľké podniky. OFZ však pocítila ťažký rok aj v účtovných knihách. Za vlaňajšok mala síce tržby 152 miliónov eur, no prepadla sa do straty 1,85 milióna eur.
„Posledný príspevok, čo sme z envirofondu dostali, bolo približne 20-tisíc eur, čo je najnižšie v histórii tohto fondu,“ opisuje pre Pravdu riaditeľ OFZ Branislav Klocok. Aj keď vláda v minulosti viackrát avizovala veľkým podnikom pomoc s drahými energiami, doteraz sa žiadna schéma pre ne nespustila. „Bol by som nerád, aby to vyznelo tak, že priemysel na Slovensku len čaká na to, aby sa mu na biznis poskladali daňoví poplatníci,“ odpovedá Klocok na otázku, či ešte očakávajú, že pomoc príde.
Čítajte viac Známa hutnícka fabrika z Oravy opúšťa Slovensko. Varovania sa naplnili, výrobu presúva do Ázie
Podľa neho priemysel dnes nutne potrebuje, aby sa vyrovnali podmienky na podnikanie a priemyselnú výrobu v rámci EÚ. „Inak náš priemysel neprežije a jeho miesto zaberú konkurenti zo západoeurópskych krajín,“ vysvetľuje. Príkladom sú spomínané príspevky z envirofondu. Francúzi podnikom vracajú až 30 percent. Realita na Slovensku je taká, že späť ide domácim podnikom len 7,5 percenta. Len pred zhruba dvomi mesiacmi poslanci schválili zmeny, ktoré by mali príspevky pre firmy z fondu zvýšiť. Spolu s nižšími cenami elektriny vo Francúzsku je to hlavný dôvod, prečo tamojšie prevádzky berú zákazníkov napríklad aj hutníkom z Oravy. Tí museli najnovšie zareagovať a rozhodli sa, že presunú polovicu výroby do Ázie.
Ako správne nastaviť kompenzácie
Ak máme na jednej strane firmy, ktoré zrejme štátne kompenzácie nepotrebujú a dosahujú aj tak rekordné zisky, a zároveň existujú aj také spoločnosti, ktoré ťažko doplatili na energetickú krízu, natíska sa otázka, ako správne nastaviť kompenzácie štátu pre veľké firmy.
Ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster vysvetľuje, že na rozdiel od pomoci malým a stredným podnikom, kde je pomoc viac-menej plošná, pri veľkých spotrebiteľoch by sme mali každého posúdiť individuálne. „Ako-tak automatické by mohlo byť podporenie firmy formou kurzarbeitu, podobne ako počas pandémie COVID-19. Ak však firma žiada štedrejšiu podporu, mali by sme posúdiť, či prínosy zachovania výroby v takej firme stoja za to. Či sú dotácie v desiatkach a možno aj stovkách miliónov hodné zachovania pracovných miest v týchto fabrikách,“ tvrdí pre Pravdu.
Ako príklad uvádza spoločnosť OFZ, ktorá žiada znížiť cenu elektriny zo súčasných 100 až 120 eur za megawatthodinu asi na 50 eur za megawatthodinu. Pri jej spotrebe elektriny by to znamenalo dotáciu okolo 100 miliónov eur, čo je asi 200-tisíc eur na každého zamestnanca. „Má naša krajina na to, aby dotovala tieto pracovné miesta viac ako 8-násobkom priemernej mzdy?“ pýta sa ekonóm. Myslí si, že je v tejto situácii lepšie zastaviť výrobu a pomôcť firme aj zamestnancom cez kurzarbeit.