Minimálne rok sa teda hliník s nálepkou „made in Slovakia“ vyrábať nebude. Osud fabriky po roku 2023 bude závisieť od toho, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny elektriny na burze a či sa vlastníkom podarí s vládou vyrokovať lepšie podmienky, aby sa výroba hliníka na Pohroní mohla v budúcnosti opäť spustiť. Znovurozbehnutie fabriky v budúcnosti bude finančne náročné, podľa vlastníkov sa suma môže vyšplhať až na 100 miliónov eur. Rozhodnutie o konci výroby sa dotkne až 300 priamych zamestnancov fabriky a viac ako tisícky externých zamestnancov v subdodávateľskom reťazci. Slovalco je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne.
Čítajte viac V Slovalcu príde o prácu 300 ľudí. Je to katastrofa, reaguje Sulík. Budaj sa bráni, hovorí o kampani„Slovalco bolo odjakživa pilierom hospodárskej stability v meste. Ukončenie výroby hliníka vnímame veľmi negatívne, dalo sa tomu predísť,“ zareagoval na správu hovorca mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž s tým, že čakajú teraz, čo to na trhu práce vyvolá. Podľa neho bude otázne, či si zamestnanci nájdu novú prácu. „Sú tam ľudia dlhoročne, ktorí sa špecializujú na výrobu hliníka. Teda ako sa typickí hutníci dokážu preorientovať napríklad do strojárskeho priemyslu,“ približuje.
Čítajte viac Matovičov rezort reaguje na obvinenia Sulíka, dôvodom je prepúšťanie v hlinikárni Slovalco„Slovensko nezaviedlo konkurencieschopný rámec EÚ na kompenzáciu nepriamych CO2 nákladov, čo znemožnilo Slovalcu uzavrieť dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Ak by Slovalco pokračovalo v prevádzke aj po roku 2022, pri súčasných slovenských rámcových podmienkach a vysokých cenách elektriny by utrpelo značné finančné straty,“ hovorí hovorí Ola Sæter, vedúci divízie primárnej výroby spoločnosti Hydro a predseda predstavenstva spoločnosti Slovalco.
Spoločnosť sa rozhodla pre zamestnancov vytvoriť podporné programy, ktoré by im mali uľahčiť prechod do nového zamestnania. „Čo sa týka podporných aktivít, na ktorých pracujeme, týka sa to možných rekvalifikačných, jazykových kurzov a pripravenosti zamestnancov na vstup na trh práce, pretože mnohí z nich pracujú v jednej fabrike takmer celý svoj pracovný život,“ tvrdí pre Pravdu Milan Veselý, generálny riaditeľ Slovalca.
Čo zlomilo fabrike väz
Dôvodom ukončenia výroby je podľa fabriky to, že im vláda nedostatočne kompenzuje enormný nárast vysokých cien energií. Slovalco pritom spotrebuje až desatinu celoslovenskej výroby. Vysoká spotreba elektrickej energie je dôsledkom ekologizácie výroby. Na rozdiel od čínskych či ruských konkurentov vypúšťa pri výrobe hliníka do ovzdušia menej emisií.
Čítajte viac Diabolská jazda. Takto letia nahor ceny plynu, ropy, zlata, hliníka a pšenice (+ grafy)Fabrika investovala veľké zdroje na to, aby mohla vyrábať s nižšou uhlíkovou stopou. Celková uhlíková stopa je podľa fabriky štyrikrát nižšia ako celosvetový priemer vďaka nízkouhlíkovému energetickému mixu na Slovensku a zavedeniu moderných technológií. Hliník bol pritom vyhlásený Európskou úniou za strategickú surovinu a je kritickou súčasťou prechodu na zelenú ekonomiku.
Závod dodával až polovicu všetkého hliníka spotrebovaného slovenským priemyslom, čím bol dôležitou súčasťou reťazca automobilového priemyslu na Slovensku. Až 70 percent celkovej produkcie smerovalo na vývoz do zahraničia. Najviac do Talianska, Rakúska a Česka. „Odstavením výroby tak bude Európa nútená hliník dovážať z krajín ako napríklad Čína alebo Rusko,“ hovorí šéf hlinikárne Milan Veselý. Slovenská hlinikáreň nie je jedinou obeťou enormného rastu cien energií. Od 1. septembra končí s výrobou aj jedna z najväčších európskych zinkovní, závod v holandskom meste Budel.
Slovalco ukazuje na štát
Problém sú peniaze z takzvaného envirofondu, kde priemyselníci platia za emisné povolenky. Argumentujú, že spätné kompenzácie sú len niekoľkopercentné, zatiaľ čo európski konkurenti čerpajú priemerne až 20 percent. Hlinikáreň na slabé kompenzácie z environfondu upozorňuje už dlhodobo a do sporu sa dostala aj so šéfom envirorezortu Jánom Budajom (OĽaNO). Teraz sa hrozby firiem o ukončení výroby stali realitou.
Čítajte viac Slovalco, Slovnaft, U. S. Steel Košice. Kapitáni priemyslu žiadajú štát o podporu, vláda má v rukáve miliardového žolíka„Slovensko nezaviedlo konkurencieschopný rámec EÚ na kompenzáciu nepriamych CO2 nákladov, čo znemožnilo Slovalcu uzavrieť dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Ak by Slovalco pokračovalo v prevádzke aj po roku 2022, pri súčasných slovenských rámcových podmienkach a vysokých cenách elektriny by utrpelo značné finančné straty,“ hovorí hovorí Ola Sæter, vedúci divízie primárnej výroby spoločnosti Hydro a predseda predstavenstva spoločnosti Slovalco. Akcionármi žiarskej hlinikárne sú nórsky koncern Norsk Hydro a domáca investičná skupina Penta.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) navrhoval, aby sa uvoľnili financie z envirofondu tak, ako je to bežné v zahraničí. „Mrzí ma, že napriek tomu, že sme o tejto situácii vedeli, nenašli sme s ministerstvom financií dohodu na tom, aby sa zrealizovala adresná pomoc pre tak energeticky náročný podnik,“ hovorí Sulík. Zdôrazňuje tiež, že o uvedenú kompenzáciu zo strany štátu sa pritom firma dožadovala už takmer dva roky na ministerstve financií. „Zjavne majú iné priority, ako je slovenský priemysel a jeho konkurencieschopnosť,“ dodáva Sulík.
Rezort financií zareagoval s tým, že sa ohradzuje voči nečinnosti ministerstva v tejto súvislosti. Ako príklad uvádza navrhnutie riešenia na pôde hospodárskej a sociálnej rady, ktoré ponúkalo kompenzácie vyššie ako žiadalo ministerstvo hospodárstva.
Slovná prestrelka
Správa environfondu spadá do kompetencií ministerstva financií a rezortu životného prostredia. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ešte koncom vlaňajška na margo kompenzácii povedal, že environfond nie je bankomat. V parlamentnej rozprave v polovici júna sa Ján Budaj vyjadril aj k téme kompenzácií, ktoré požaduje spoločnosť Slovalco od Environmentálneho fondu. „Niektorí by chceli, aby sa z envirofondu financovalo aj Slovalco. Ja som za to, len mám jednu prosbu alebo požiadavku. Nech si tieto megapodniky nepýtajú viac peňazí, než celé odvádzajú do štátneho rozpočtu,” uviedol.
Čítajte viac Kollár ukázal, koľko sa bude platiť za nájomné byty. Kedy budú hotové? Peňazí je dosť, tvrdí Holý (+ prepočty)Šéf Slovalca Milan Veselý v reakcii označil niektoré vyjadrenia ministra Budaja za klamlivé. V rozprave tiež odznelo, že Slovalco žiada financie od daňových poplatníkov, čo je opäť podľa Veselého klamlivé tvrdenie. „Pretože kompenzácie sú podľa zákona financované z príjmov Environmentálneho fondu. Tie predstavujú konkrétne z príjmy z predaja emisných povoleniek, ktoré Slovensko získava každý rok bezodplatne. Na kompenzácie slovenských fabrík vrátane Slovalca tak štát neminie ani jedno euro z peňazí daňových poplatníkov,“ doplnil generálny riaditeľ fabriky.
Príspevky do Envirofondu odvádzajú i firmy z ťažkého priemyslu, pričom na základe určenia Európskej komisie o použití prostriedkov z fondu je tieto možné využiť i na realizáciu opatrení v súvisiacich s dekarbonizáciou priemyslu.