Slovalco dohnali do krízy vysoké ceny energií. Rekordné ceny na trhoch láme plyn aj elektrina. Ak sa situácia nezmení, vo fabrike sa hovorí aj o jej zatváraní. Práve preto sa s Veselým objavili na tlačovke aj predseda parlamentu Boris Kollár a minister práce Milan Krajniak (obidvaja Sme rodina). „Len čo dohoria pece, fabrika môže skončiť. To by bola katastrofa pre celý región,“ vyhlásil Kollár.
Podobný osud môže postihnúť aj iné továrne u nás. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz upozorňuje, že ak štát nepodnikne rázne kroky, hrozí, že podniky neudržia produkciu a pracovné miesta. „Ekonomicky sú preto ohrozené stovky slovenských domácností,“ upozorňuje Lasz. „Slovenským výrobcom so špičkovou ekologickou výrobou sa môže stať, že ich konkurencia vytlačí z trhu, v horšom prípade môžu aj celkom zaniknúť,“ tvrdí pre Pravdu.
Čítajte viac Úvery, konkurzy, prepúšťanie. Podniky vyčíslili cenu pandémie
Vláda vidí riešenie napríklad v dotáciách z Environmentálneho fondu, v ktorom sa nazhromaždilo vyše 1,1 miliardy eur. Fond sa tvorí z poplatkov, ktoré platia znečisťovatelia, a mal by sa využívať na podporu nových ekologických technológií a tzv. zelených riešení.
Rast cien energií netrápi len slovenské domácnosti, pociťujú ho už aj slovenské firmy. Hutníci, cementári či chemici patria k tým, ktorých odvetvia sú energeticky najviac náročné. Ceny elektriny a plynu sú pre nich kľúčové a de facto rozhodujú o efektívnosti ich výroby. V konečnom dôsledku rozhodujú aj o tom, či fabrika skončí na konci roka v zisku alebo v strate. Priemyselné firmy preto apelujú na vládu, aby konala.
Ako sú na tom podniky
Firmy, vrátane tých najväčších, tzv. kapitánov priemyslu, svorne tvrdia, že strach im naháňajú nielen vysoké ceny elektriny a plynu na trhoch, ktoré nevedia ovplyvniť, ale aj rekordné ceny emisných povoleniek. Za tie si firmy nakupujú práva vypúšťať do ovzdušia škodlivé látky.
Pre rast ceny plynu znížila výrobu napríklad aj fabrika Duslo Šaľa s dvoma tisíckami zamestnancov. Vyrába hnojivá. Vplyv vyšších cien vstupov ovplyvňuje aj rafinériu Slovnaft. Druhý najväčší odberateľ plynu na Slovensku s približne 3300 zamestnancami je jedným z najväčších odberateľov elektrickej energie u nás. Hovorca spoločnosti Anton Molnár vysvetľuje, že aktuálne ešte výrobu neobmedzovali. „Pokiaľ sa náklady na výrobu z pohľadu cien plynu, elektriny a cien oxidu uhličitého udržia na vysokých maximách a rafinérska marža sa výrazne nezvýši, tak sa môže objem spracovania ropy prehodnotiť,“ priznáva pre Pravdu.
Na vysoké ceny energií a možné riešenia upozorňujú aj košickí oceliari. Spoločnosť dáva prácu vyše deväťtisíc ľuďom. Hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača tvrdí, že ak sa využijú všetky možnosti kompenzácií, ktoré EÚ umožňuje, cena silovej zložky pre energeticky náročný priemysel by mohla byť porovnateľná s cenou ich konkurentov v EÚ. „Podmieňuje to účelné využitie Environmentálneho fondu, ktorého zdroje na to majú byť používané,“ dodáva.
Vysoké ceny energií a emisných povoleniek postihli aj cementárov. Odvetvie patrí medzi energeticky najnáročnejšie. Výrobcovia cementu preto avizujú úpravu cien produktov. Výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu na Slovensku Rudolf Mackovič pre Pravdu povedal, že aj keď stále inovujú, súčasná situácia na nich tlačí veľmi negatívne. Aj on hovorí o vysokých cenách energií i emisných povoleniek. "Kto na to doplatí?“ pýta sa a hneď aj odpovedá: "Spotrebiteľ. Cena tony oxidu uhličitého sa od januára zdvojnásobila a cena elektrickej energie sa dokonca strojnásobila. Aj ceny iných vstupov rastú. Práve preto musia cementári v celej Európe korigovať ceny produktov, pričom Slovensko nie je výnimkou.“
Vráťme sa ešte k Slovalcu. Jediný výrobca hliníka na Slovensku má celkom 226 pecí, z nich 14 je už odstavených a ďalších 11 plánujú odstaviť v najbližších dňoch. Riaditeľ Veselý podotkol, že chod fabriky zabezpečil na celý budúci rok, no situácia je neistá.
Naopak, o budúcnosť žiarskej hlinikárne sa nebojí podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Podľa neho síce majú vyššie náklady pre drahšie energie či emisné povolenky, ale na druhej strane sa cena hliníka zdvojnásobila. „Majú obrovské tržby navyše,“ tvrdí Sulík. „Nebol by som prekvapený, keby rok 2020 a 2021 patril medzi ich najlepšie roky v histórii z hľadiska firemného zisku.“ To isté podľa neho platí pre košické oceliarne, ktoré možno tiež zažijú najlepší rok v histórii. „Na tento problém sa treba pozrieť s chladnou hlavou,“ uzatvára Sulík lakonicky.
Mešec zvaný envirofond
V Environmentálnom fonde sa hromadia peniaze od firiem, ktoré do neho prispievajú poplatkami za vypúšťanie emisií. Keďže ich ceny rastú, stúpa aj objem peňazí vo fonde. „Čo firmy odovzdajú do fondu, mali by dostať naspäť vo forme nejakej podpory,“ nazdáva sa Kollár. Sulík s návrhom súhlasí: „Plne podporujeme, aby sa značná časť peňazí vrátila späť do priemyslu.“ Zároveň však podotkol, že je to vec dohody medzi dvoma ministerstvami, konkrétne rezortom financií a životného prostredia, ktoré fond spravujú.
Ministerstvo životného prostredia už pripravuje nový zákon o envirofonde, ktorý zjednoduší dotácie pre priemysel. „Presadzujeme transparentnejšie využívanie výnosov z predaja emisných kvót, ktoré majú byť použité na environmentálne účely s cieľom zmierniť dôsledky zmeny klímy,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu. Pripustilo, že využívanie peňazí z fondu na dotovanie podnikateľov je v istej miere možné, ale „nie je to bankomat, do ktorého si možno načrieť“.
Strana Za ľudí napríklad súhlasí so štátnou pomocou pre veľké firmy, ale treba podľa nich myslieť aj na bežných ľudí. „Očakávame, že minister hospodárstva prinesie konkrétne návrhy,“ tvrdí sa v stanovisku strany, pričom upozorňuje aj na to, že riešenie musí byť udržateľné a nie jednorazové. Podľa hnutia OĽaNO si vláda problém rastu cien energií uvedomuje. Podľa predsedu Hospodárskeho výboru NR SR Petra Kremského (OĽaNO) je vhodným nástrojom na zníženie cien napríklad podpora zelených projektov a úspor energií z Environmentálneho fondu, zrušenie poplatkov za výrobu elektriny pre vlastnú potrebu, prípadne kompenzácie nákladov na kúrenie pre občanov v hmotnej núdzi.
Je fond dobrý nápad?
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upozorňuje na to, že Slovensko je jednou z najviac priemyselných krajín EÚ. Ak si chceme zachovať zamestnanosť a pridanú hodnotu, treba zabezpečiť pre naše podniky konkurenčné prostredie. Na jednej strane sa podľa neho v envirofonde síce hromadia výnosy z predaja emisných kvót, ale na druhej strane tieto peniaze už nie sú vrátené priemyslu vo forme finančnej podpory jeho dekarbonizačných opatrení. „Preto bude nevyhnutné fungovanie fondu a vôbec systém využitia peňazí z predaja emisných kvót zmeniť v prospech podpory domáceho priemyslu a energetiky,“ vysvetľuje.
Ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave však použitie peňazí z Environmentálneho fondu kritizuje. Pripomína, že tento fond má slúžiť na podporu ekologickej transformácie hospodárstva. Okrem toho je podľa neho fond jedným z mála voľne dostupných verejných zdrojov, ktoré nie sú viazané na okamžitú spotrebu. „Je preto logické, že štát by siahol práve na tieto zdroje,“ tvrdí ekonóm.
Ako ďalej upozorňuje, opäť sa vytvára precedens, keď balík peňazí z fondu, ktorý vznikol platbami viacerých podnikov za tvorbu emisií, má slúžiť veľmi úzkej skupine podnikov na udržanie ich konkurencieschopnosti. „Nehovoriac o tom, že použité peniaze budú v budúcnosti chýbať na spomínanú ekologizáciu výroby. Môže to ohroziť plnenie už dohodnutých environmentálnych cieľov stanovených na európskej úrovni,“ upozorňuje Hudcovský.