Druhý extrém by bol, ak by pomoc vlády bola rovnako plošná ako v tomto roku. Plné kompenzácie by boli podľa odhadov rezortu hospodárstva na úrovni 1,5 miliardy eur, najviac by išlo na dotovanie vysokých cien plynu. Takéto masívne dotácie drahých energií si už rozpočet zrejme nemôže dovoliť.
Odchádzajúci minister hospodárstva Peter Dovhun sa chce vyhnúť obom vyššie spomenutým extrémom. Preto necháva novej vláde na ministerstve súbor nástrojov, ako by kompenzácie mohli vyzerať po novom. Sú to opäť známe lego kocky, z ktorých si budúca vláda môže poskladať vlastné opatrenia. Podobné lego kocky predstavilo ministerstvo financií na ozdravenie štátnej kasy.
Čítajte viac Tunel popod Nízke Tatry? Drahý špás, tvrdia analytici. Ukázali, ako by sa dal spojiť juh a sever Slovenska
Prvým nástrojom je postupné zvyšovanie cien energií, aby domácnosti nečakal od Nového roka cenový šok. Druhý nástroj je limitovaná pomoc pri plyne pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Princíp je jednoduchý, kto ušetrí aspoň 20 percent spotreby, enormné nárasty ceny plynu mu nehrozia. Posledným, tretím nástrojom je priama finančná pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.
„Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá,“ povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušil.
Na troch ilustračných príkladoch uvádza, ako by mohli nárasty faktúr vyzerať, ak by ceny stúpli postupne, teda o 20 percent. Ak máme domácnosť, ktorá využíva len elektrinu, tak predpokladaný nárast nákladov je 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá využíva plyn na kúrenie, ohrev vody a varenie a elektrinou len svieti, bude nárast 40 eur mesačne. Domácnosť napojená na centrálny zdroj tepla pocíti navýšenie faktúr maximálne o 23 eur za mesiac. Takéto nárasty sú, samozrejme, len orientačné a nastali by len v prípade, ak by sa zrealizovala limitovaná plošná kompenzácia s obmedzeným rastom cien. Rozpočet by to stálo 920 miliónov eur.
Denisa Saková (Hlas), ktorá mieri na čelo rezortu hospodárstva, už prvé stretnutia k cenám energií na ministerstve absolvovala. „Jedna z top tém, ktorá ministerku Sakovú zaujíma, sú kompenzácie cien energií,“ povedal na margo stretnutia Branislav Sušil.
Ten neodporúča, aby sa išlo cestou, že sa nebudú zvyšovať ceny vôbec. Zásah, ktorý ponechá ceny na rovnakej úrovni, znamená, že si problém budeme prenášať do budúcnosti. Môže trvať tri až päť rokov, kým sa priblížime k trhovým cenám. Bude záležať už na novej ministerke, ktorou cestou sa pri kompenzáciách cien vyberie.
Denník Pravda zosumarizoval, ako vyzerajú tri nástroje pomoci proti enormným nárastom faktúr za energie.
1. Limitovaná plošná kompenzácia
Pri takejto forme kompenzácie by sa nepremietol celý nárast vysokých cien energií do faktúr pre domácnosti. Nárast by bol len na úrovni 20 percent. V prípade plošnej pomoci podľa Sušila rezort hospodárstva zvolil koncept „20 – 20 – 20“. Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu.
Čítajte viac Vláda rozhodla o lacnej elektrine pre všetkých. Bazény si budú ohrievať aj bohaté domácnosti
Pripomeňme, že ak by vláda neurobila nič, hrozili by pri plyne nárast až o 110 percent a pri elektrine o 80 percent. Dobrou správou ostáva, že silová zložka elektriny je na budúci rok pre domácnosti zastropovaná. Ostatné položky však porastú. Výsledná cena elektriny bude známa až koncom roka. Výhodou prvého nástroja je, že sa ľahko zavádza do praxe, motivuje k úsporám cez vyššie ceny a nastáva postupné približovanie k trhovým cenám. Jeho nevýhodou je, že ide o plošnú pomoc pre všetkých a je bez adresnosti. Rozpočet by stál ročne 920 miliónov eur.
Pri tejto forme pomoci ministerstvo hospodárstva prepočítalo na troch ilustračných príkladoch, o koľko by sa domácnostiam zvýšili faktúry za energie. Porovnáva navýšenie bez kompenzácií a s limitovanou plošnou kompenzáciou. Prvým príkladom je domácnosť v rodinnom dome, ktorá využíva iba elektrinu, teda na varenie, ohrev vody a vykurovanie. Nárast nákladov bez kompenzácii by bol v tomto prípade na úrovni 35 eur za mesiac, teda 384 eur za rok. Rovnaký nárast by bol aj pri limitovanej plošnej pomoci.
Druhý príklad je domácnosť v rodinnom dome, ktorá vykuruje plynom, využíva ho na ohrev vody a varenie. Elektrinu používa len na svietenie a bežné spotrebiče. Bez kompenzácií by platila viac o 169 eur mesačne, teda o 1 857 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácii by to bolo 40 eur za mesiac a 446 eur za rok.
Tretím príkladom je domácnosť v byte napojená na centrálny zdroj tepla. Plyn využíva na varenie a ohrev vody. Elektrinu na bežné spotrebiče a teplo vďaka napojeniu na tepláreň. Bez kompenzácií by takáto domácnosť zaplatila mesačne o 55 eur viac, teda 601 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácií by to bolo 23 eur mesačne, teda 251 eur za rok.
K téme si vypočujte aj podcast denníka Pravda so štátnym tajomníkom MH SR Branislavom Sušilom.
2. Limitovaná pomoc pri plyne
Druhý nástroj sa zameriava len na ceny plynu. Princíp limitovanej pomoci je v tom, že by domácnosť musela energiami šetriť. Dotovaná cena plynu by bola len pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Ak by domácnosť zrealizovala úsporu 20 percent, nepocítila by enormný nárast cien energií.
Ak by domácnosť neušetrila, vtedy by ceny na faktúrach pocítila. Bola by to daň za to, že domácnosť nemá záujem znižovať spotrebu. Výhodou druhého nástroja je pozitívna motivácia k šetreniu plynom, je to najlacnejšia alternatíva a dá sa spojiť s dodatočnou adresnou kompenzáciou. Nevýhodou je náročnosť na zavedenie.
3. Adresná pomoc
Tretí scenár hovorí o priamej finančnej pomoci pre zraniteľné skupiny. Ide o adresnú pomoc špecifickým odberateľom. Teda tým, ktorí to najviac potrebujú. Odhadovaná suma je 300 miliónov eur. Výhodou je, že je to adresná pomoc, ktorá efektívne alokuje verejné príspevky. Nevýhodou je to, že bude treba veľa práce na realizáciu a treba o ňu žiadať.
Čítajte viac Šéf regulátora energií hovorí o cenách elektriny a plynu na rok 2024
Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že adresná pomoc môže mať niekoľko spôsobov realizácie. Prvou je pomoc pre nízkopríjmové domácnosti, napríklad tie v hmotnej núdzi či domácnosti z tretieho balíka inflačnej pomoci. Ďalšou alternatívou je pomoc pre zraniteľné skupiny. V závislosti od zvolených kritérií. Napríklad poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie či príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi. Treťou alternatívou je príspevok na bývanie. Dostávali by ho domácnosti podľa nákladov na bývanie. Pre takéto riešenie sú však nutné legislatívne zmeny a za taký krátky čas je prakticky nezrealizovateľné.
Kompenzačné schémy chce Hlas zachovať
Aj keď novovznikajúca vláda ešte k riešeniu drahých cien energií oficiálne nič nepredstavila, v kampani politici sľubovali voličom riešenia. Napríklad strana Hlas ešte pred voľbami avizovala, že je prvoradou úlohou silného štátu zabezpečiť, aby výdavky domácností na energie a teplo nespôsobili prepad obyvateľov do neriešiteľnej sociálnej situácie. Ubezpečovala občanov, že bude pokračovať v kompenzačných schémach, aby zabránila skokovitému nárastu cien za energie. Osobitnú pozornosť si podľa strany zasluhujú domácnosti, ktoré spadajú do definície energetická chudoba.
Otázne je, kde na drahé kompenzačné schémy získať finančné zdroje. Voľné zdroje na kompenzačné schémy by hľadala strana v nevyčerpaných eurofondoch programového obdobia 2014 až 2020 a v znížení výdavkov rozpočtu verejnej správy, ktoré sa netýkajú zvyšovania kvality života obyvateľov, povedal tesne pred voľbami pre denník Pravda ekonomický expert strany Kamil Šaško.
Na čelo rezortu hospodárstva má namierené jeho stranícka kolegyňa Denisa Saková. Tá sa už stihla vyjadriť, že prvé stretnutia k cenám energií chce mať s predstaviteľmi štátneho SPP, distribútormi energií, so Slovenskými elektrárňami či s regulátorom. „Hneď po rokovaniach oznámim, ako budeme riešiť energie na obdobie roka 2024,“ povedala.