Šéf regulátora energií hovorí o cenách elektriny a plynu na rok 2024

Horšia situácia je v prípade cien plynu, kde hrozí skokovitý nárast faktúr. „Bez akýchkoľvek opatrení vlády súčasný odhad hovorí o dvojnásobných cenách pre domácnosti,“ tvrdí v rozhovore pre denník Pravda predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris.

Ceny energií na svetových trhoch išli v poslednom období výrazne nadol. V lete ste zverejnili analýzu, v ktorej upozorňujete, že ceny plynu môžu pre domácnosti vzrásť až o 110 percent. Prečo sme v situácii, že ceny energií na trhoch idú nadol, ale hrozia vysoké účty za energie?

V priebehu roka 2023 vidíme, že trhové ceny energií zásadne klesli. Je to celoeurópsky trend, pretože rizikové faktory na energetických trhoch už nie sú také silné. Ako príklad uvediem uskladnenie plynu, ktoré je v oveľa lepšej situácii z hľadiska výšky zásob, ako to bolo v minulom roku. To je výborná správa. Na druhej strane treba povedať, že napriek poklesom sú trhové ceny energií stále vyššie, ako boli pred krízou. V prvom polroku 2021 bola cena elektriny na trhu na úrovni 50 či 60 eur za megawatthodinu. Dnešné ceny sú aj napriek poklesu na úrovni 120 až 150 eur za megawatthodinu. Sú teda dva až dvaapolnásobne vyššie ako pred krízou. V prípade cien plynu je to podobné. Na základe uvedených trendov odhadujeme, že regulované ceny elektriny stanovené úradom pre domácnosti by mali klesnúť približne o osem percent na budúci rok. V prípade plynu odhadujeme predbežne pokles regulovaných cien až o 20 percent.

Ako to je možné?

Práve preto, že cez naše regulačné predpisy sa zohľadní trend znižovania cien energií. V cenových konaniach obraciame a budeme dôsledne obracať každý jeden cent a využijeme dostupné regulačné a legislatívne nástroje, aby sme pre ľudí zabezpečili čo možno najnižšie regulované ceny, samozrejme, pri zachovaní oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu. Čo je však podstatné, že v tomto roku sa pre domácnosti neuplatnili regulované ceny stanovené regulačným úradom, ale aplikovali sa cenové stropy, ktoré stanovila vláda svojím rozhodnutím. Ceny energií tak boli zafixované zhruba na úrovni roka 2022. Je zatiaľ otázne, aké konkrétne opatrenia vláda prijme na rok 2024, čo v konečnom dôsledku ovplyvní koncové ceny energií pre domácnosti v budúcom roku. Akým spôsobom sa však do finálnej podoby cien energií rozhodne zasiahnuť vláda, mi neprináleží komentovať.

Tento rok domácnosti vďaka ochrannému dáždniku nepocítili vysoké ceny energií na svetových trhoch. Ak by vláda nič neurobila, aké nárasty hrozia od budúceho roku?

V prípade elektriny vláda uzatvorila zmluvu so Slovenskými elektrárňami na dodávku za rovnaké ceny ako v tomto roku. Je to ešte potrebné implementovať do praxe. Domácnosti by tak mali byť z veľkej miery ochránené aj v budúcom roku. V prípade plynu však nevieme ako úrad povedať, aké opatrenia vláda pripraví. Tým pádom nevieme povedať, aké dosahy to bude mať na odberateľov. V súčasnosti vieme odhadnúť, že ak by vláda nič neurobila, domácnostiam hrozia približne dvojnásobné účty za plyn.

Vláda v prípade elektriny zasiahla mimoriadnym opatrením. Silová zložka je vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami zastropovaná. Celkovú cenu elektriny však tvoria aj poplatky za distribúciu a prenos. Čo ešte tvorí celkovú cenu?

Celková koncová cena elektriny je tvorená viacerými cenovými položkami. Cena za dodávku tvorí približne 50 až 60 percent z celkovej ceny. Potom sú tam poplatky za distribúciu, prenos, tarifa za prevádzku systému (TPS), tarifa za systémové služby (TSS) a k tomu sa pripočíta daň z pridanej hodnoty a poplatok do jadrového fondu, ktorého výšku stanovuje rezort hospodárstva. Toto je skladba koncovej ceny pre domácnosti. Vďaka zmluve so Slovenskými elektrárňami má byť cena za dodávku elektriny v podstate rovnaká ako v tomto roku. Treba urobiť ešte niekoľko krokov, aby to bolo implementované aj v praxi. Spôsob realizácie je taký, že ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré ukladá povinnosť dodávateľom, aby zohľadnili túto cenu vo svojich cenových návrhoch. Cenové návrhy vlani zohľadnili cenu so Slovenskými elektrárňami, a tak nenastalo zvýšenie ceny za dodávku elektriny pre domácnosti. Dostupné informácie chápeme tak, že rovnaký proces ako vlani by sa mal realizovať aj tento rok. Zatiaľ sme ešte nedostali žiadne cenové návrhy od dodávateľov. Podľa zákona by mali cenové návrhy prísť do konca októbra.

Čítajte viac Ťažiar z Nafty: Pri Trnave sme našli ložiská plynu, máme tam 14 projektov, ale vŕtať nemôžeme

Je už výška týchto poplatkov stanovená?

Cena za distribúciu, prenos, TPS a TSS budú výsledkom cenových konaní úradu, ktoré sa ešte nezačali. Regulované subjekty, teda energetické firmy, tradične v tomto čase pripravujú cenové návrhy, ktoré následne predkladajú úradu a predložia ich niekedy na prelome októbra a novembra. Podklady posúdime a budeme preverovať oprávnenosť nákladov a primeranosť ziskov v zmysle regulačných predpisov. Posúdime prísne každú položku a využijeme každú právomoc na minimalizovanie nárastov regulovaných cien. Z predbežných údajov môžeme v súčasnosti odhadnúť, že v prípade poplatkov za distribúciu a prenos, v časti poplatkov za straty, by mohlo prísť k ich zníženiu. V prípade TPS a TSS nevieme urobiť predbežnú analýzu, lebo nemáme ešte podklady od regulovaných subjektov. Konkrétnejšie čísla budeme vedieť koncom novembra.

To sú pozitívne správy pre spotrebiteľov. Je teda veľká šanca, že poplatky budú nižšie?

Z nášho pohľadu určite áno. Ak sa pozrieme na regulované ceny stanovené úradom, tak by malo prísť k ich poklesu. Avšak treba zároveň povedať, že celý cenový reťazec pri elektrine je dnes zastropovaný štátom. Zastropované sú okrem silovej zložky aj poplatky za distribúciu, TPS a TSS na úrovni roka 2022. Upozorňujem, že výsledný efekt na peňaženky odberateľov bude závisieť od toho, s akými opatreniami príde vláda.

Je správne, že tu máme v prípade elektriny plošnú pomoc pre všetky domácnosti bez toho, aby boli nútené energiami šetriť?

Podmienky nastavenia cenových stropov a dotácií v energetike sú kompetencia vlády, nie ÚRSO. Ak to zoberieme principiálne, tak určite optimalizácia spotreby energií je dôležitá, najmä v prípade dovážaných zdrojov energie, ako napríklad v prípade zemného plynu. Je to palivo, ktoré dovážame zo zahraničia, a je pomerne náročné a nákladné ho sem priviezť a uskladniť. Z tohto pohľadu vnímam, že opatrenia na šetrenie spotreby energií alebo na podporu výroby energie vo vlastných zariadeniach, najmä tej bezuhlíkovej, sú spoločensky žiaduce.

Poďme k cenám plynu. Koncom septembra sa skončilo referenčné obdobie. Aká bude cena komodity?

Indexové obdobie pre stanovenie referenčnej ceny komodity, či už plynu alebo elektriny, bolo ukončené na konci septembra. Úrad teraz robí prepočty, ako bude vyzerať maximálna regulovaná cena za dodávku elektriny a plynu na budúci rok, pre domácnosti ako aj iných regulovaných odberateľov. Vidíme, že na základe zníženia trhových cien plynu došlo k zásadnému zníženiu indexu cien ako komodity, ktorá bude vstupovať do regulovaných cien. V súčasnosti podľa predbežných odhadov by regulovaná cena za dodávku plynu pre domácnosti v roku 2024 mala klesnúť o približne 25 percent v porovnaní s regulovanou cenou v tomto roku. Práve tento pokles zohľadňuje pokles cien plynu na trhoch. Samotná dodávka tvorí cca 80 percent celkovej regulovanej ceny plynu. V rámci koncovej ceny sú aj regulované poplatky za prepravu a distribúciu ako aj DPH. Nemáme v súčasnosti podklady na presnejší odhad zmien regulovaných poplatkov. Treba však pripomenúť, že súčasná cena plynu pre domácnosti je zastropovaná a dotovaná štátom vo veľmi veľkom rozsahu. Pre finálny dosah bude preto dôležité, s akými opatreniami príde vláda na budúci rok.

Ak vláda so žiadnymi opatreniami nepríde, tak hrozí navýšenie cien plynu o avizovaných 110 percent?

Bez akýchkoľvek opatrení vlády súčasný odhad hovorí o dvojnásobných cenách plynu pre domácnosti.

Nebolo by lepšie rozdeliť nárast na viac rokov namiesto skokovitého nárastu?

Je to o možných nastaveniach podmienok vládnych stropov a o spôsobe rozloženia nárastov alebo adresnosti opatrení, ktorá patrí do kompetencie vlády. Neprináleží mi to komentovať.

Kabinet predstavil takmer 100 kompenzačných opatrení. Medzi nimi sú aj viaceré z energetiky. Napríklad zvýšenie poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy o 1 cent, čo prinesie ročne 33 miliónov, centralizácia nákupov energií v štátnej správe s úsporou 10 miliónov či zrušenie podpory zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky, ktorá prinesie úsporu 40 miliónov. Aké dôsledky tieto opatrenia môžu priniesť?

Nebudem to komentovať, lebo nemáme podrobné informácie, z čoho predstavitelia vlády vychádzali.

Čítajte viac Novú vládu čakajú na stole naliehavé veci. Ktoré témy musí akútne riešiť?

ÚRSO prezentoval koncept energetickej chudoby. Kedy by mohol byť schválený a ako pomôže?

Úrad vypracoval koncepciu na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou. Práca trvala prevažnú časť minulého roka. Podľa zákona má úrad povinnosť vláde predložiť takúto koncepciu vždy na konci tzv. regulačného obdobia, čo vychádzalo na rok 2022. Koncepciu sme poňali ako systémovú koncepčnú prácu. Zapojili sme viacero externých inštitúcií do prípravy a spolupracovali sme aj so zástupcami ministerstva financií, práce a hospodárstva. Predložili sme uvedenú koncepciu na konci roka 2022 a vláda ju prerokovala v januári tohto roku. Výstupom rokovania vlády bolo, že bola zriadená nadrezortná skupina zo zástupcov viacerých ministerstiev, ktorá pripravila konkrétny návrh definície a metodiky, ako sa má posudzovať energetická chudoba v podmienkach Slovenska. Súčasťou bol tiež súbor opatrení či nástrojov na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou. Tento dokument obsahoval aj návrh ďalších krokov, ako napríklad ustanovenie gestora alebo rezortu, ktorý by bol poverený prípravou legislatívy. Bez nej totiž nie je možné spustiť právne záväzný proces na identifikáciu domácností, ktoré pod definíciu energetickej chudoby spadajú. Dokument bol predložený v polovici septembra na Úrad vlády SR a zatiaľ nemáme informáciu, ako ďalej bude nakladané s touto témou.

Realizovali ste prieskum, ktorý skúmal, ako dodávatelia aktualizujú cenníky pri neregulovaných dodávkach plynu a elektriny. Čo ste zistili?

V priebehu septembra sme vykonali prieskum zverejnených cien a cenníkov na neregulovanom trhu dodávky elektriny a plynu. Ide o trh, kde úrad nereguluje ceny, a dodávatelia ponúkajú svoje ceny elektriny a plynu pre odberateľov, ako sú firmy alebo verejné inštitúcie, na voľnom trhu. Tento prieskum nadväzoval na obdobný prieskum trhu z mája tohto roku, kde sme identifikovali viacero nepriaznivých aspektov. Zistili sme, že v porovnaní s májovým prieskumom trhu napriek našim upozorneniam nedošlo k zlepšeniu v stave zverejňovania cien a cenníkov za neregulovanú dodávku elektriny a plynu. Nedošlo ani k zásadnému zlepšeniu v stave aktualizácie zverejnených cien a cenníkov, s pozitívnou výnimkou SPP a zopár menších dodávateľov a takisto zverejnené ceny najmä u veľkých dodávateľov nedostatočne zohľadňujú pokles trhových cien elektriny a plynu v priebehu 2023. Porovnali sme aj verejne dostupné cenové ponuky na neregulovanú dodávku elektriny a plynu v SR a v okolitých krajinách a, bohužiaľ, ani tu sa situácia od mája zásadne nezlepšila.

Tie zmluvné ceny pre podniky sú oveľa vyššie než ceny na burzách. Čo sa s tým dá robiť, zmeniť dodávateľa či vyjednať si lepšie podmienky?

Z pohľadu úradu ide o nepriaznivú situáciu najmä z pohľadu neregulovaných odberateľov elektriny a plynu. Odporúčame odberateľom pozorne sledovať vývoj trhových cien elektriny a plynu, aktívne žiadať dodávateľov o lepšie zmluvné podmienky, a v prípadoch, ak je to možné a výhodné, aj zmeniť dodávateľa. Úrad bude zároveň presadzovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti neregulovaných cien a cenníkov za dodávku elektriny a trhu a v prípadoch, ak sa tak preukáže, aj obmedzenie neprimeraných marží dodávateľov. Už dlhšie sa zasadzujeme za legislatívne zmeny, ktoré majú posilniť práva odberateľov a dohľad nad neregulovaným trhom dodávky elektriny a plynu. Napríklad, dodávatelia elektriny a plynu by mali povinne zverejňovať a priebežne aktualizovať svoje neregulované ceny a cenníky. To pomôže odberateľom, aby si mohli ľahšie porovnať dostupné cenové ponuky a mohli sa lepšie sa rozhodnúť, ktoré sú pre nich výhodné. Považujeme to za štandard, ktorý by mal byť súčasťou efektívne fungujúceho trhu neregulovanej dodávky elektriny a plynu.

Od Nového roka má skončiť uhoľná elektráreň Nováky. Štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze odhadujú úsporu ročne 15 eur pre domácnosti. Pocítia to vo faktúrach za elektrinu?

Tento rok sa končí podpora výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia, ktorá bola využitá práve v uhoľnej elektrárni Nováky. Určite sa tento fakt odrazí v celkových nákladoch, konkrétne v nákladoch na prevádzku systému. Približne je to 150 miliónov eur ročne. Tarifa za prevádzku systému sa aplikuje na všetkých odberateľov, nielen na domácnosti, ale aj na firmy a inštitúcie. Na druhej strane – najväčšia položka nákladov na prevádzku systému sú náklady na podporu obnoviteľných zdrojov a zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Na čo idú tie peniaze?

Je to podpora obnoviteľných zdrojov (OZE), čo je výroba energie zo slnka, vetra, vody, bioplynu, biomasy, geotermálnej energie a pod. Tiež je v tom podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), čo sú zdroje vyrábajúce teplo aj elektrinu. Primárne vyrábajú elektrinu a teplo zo zemného plynu, ale sú tam aj zariadenia na biomasu, uhlie, vykurovacie oleje a pod.

Rozumiem podpore obnoviteľných zdrojov energie, ak chceme znižovať emisie. Prečo ale podporujeme plynové zariadenia na výrobu elektriny a tepla a ako funguje ten mechanizmus?

Zákon definuje jednotlivé druhy zdrojov OZE a KVET, ktoré majú nárok na túto podporu, ako aj konkrétne formy podpory pre tieto zdroje. Napríklad, podpora OZE a KVET je ustanovená formou výkupných cien elektriny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na doplatok podpory, tzn. náklady nad úrovňou trhových cien elektriny, majú byť zohľadnené v tarife za prevádzku systému. Poviem príklad. Ak zdroj OZE má výkupnú cenu elektriny vo výške 200 eur za megawatthodinu a trhová cena elektriny je 150 eur na megawatthodinu, rozdiel vo výške 50 eur za megawatthodinu dostane formou doplatku a tento náklad je zohľadnený v tarife za prevádzku systému. Ak je trhová cena elektriny nižšia, náklad na doplatok je vyšší a naopak. Celkovo je na Slovensku podporovaných vyše dva a pol tisíca zdrojov OZE a KVET. Predpokladáme, že s klesajúcimi trhovými cenami elektriny príde budúci rok k nárastu nákladov na doplatok podpory OZE a KVET. V súčasnosti nevieme ešte presne povedať, aký vysoký bude.