Licencie na ťažbu sú v zóne blízko vojnového konfliktu. Celá oblasť je zamínovaná a je tam nevybuchnutá munícia. Prvý krok bude to vyčistiť a spraviť pyrotechnický prieskum, hovorí v rozhovore pre denník Pravda Jozef Levoča, riaditeľ divízie Prieskumu a ťažby spoločnosti Nafta. Okrem iného sa firma chystá aj na ťažbu zemného plynu v okolí Trnavy.
Aké konkrétne prieskumné projekty máte na Slovensku rozrobené?
Vo Viedenskej panve prieskum a ťažba ropy trvá už od roku 1913, teda 110 rokov, a ťažba plynu vyše 70 rokov. Máme aj nové projekty. Niečo sme vŕtali v minulom roku, niečo v tomto roku a máme v pláne aj budúci rok. Pripravujeme procesy na ďalšie projekty. Po 110 rokoch je oblasť značne vyťažená, preto neočakávame nejaké obrovské zásoby. Stále je tam však potenciál, ktorý chceme overiť. Podobne to je na východnom Slovensku, kde ťažíme od roku 1966, teda tiež dlho. Máme tam drobné projekty. Zaujímavá oblasť je tiež v okolí Trnavy. Od roku 2014 máme prieskumnú licenciu a od 2016. sme tam s kanadským partnerom. Prešli sme geologickým, technickým a ekonomickým zhodnotením.
Pri Trnave sú ložiská plynu v objeme asi desať percent ročnej spotreby Slovenska. Stále sa čaká na ťažbu?
Chceli sme vŕtať v roku 2019. Jeden vrt sa podaril a potvrdil sa zaujímavý výsledok. Prvý prieskumný vrt potvrdil zásoby plynu. Máme tam nachystaných do 14 projektov na vŕtanie. Sme však zablokovaní lokálnym aktivistom. Od roku 2019 neriešime nič iné len EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn red.), odvolania a súdne procesy.
Najnovšie idete vŕtať aj ropu pri Brodskom, aký je tam potenciál?
Je to ropný projekt a pokračovanie ťažby ropy v oblasti, kde sa začala pred 110 rokmi. Tieto nové projekty sú na základe nových seizmologických meraní.
Vedľajším produktom bude sprievodný zemný plyn a banská voda. Čo to znamená?
Spolu s ropou máme v tejto oblasti pod zemou aj plyn a vodu. Vodu budeme zatláčať späť do podzemia. Plyn chceme využiť na technologickom stredisku.
V akom stave sú vrty na východe Slovenska?
Tam vybavujeme povolenia. Máme tam tri či štyri projekty. Chceme ich zrealizovať, ale treba najskôr tie povolenia. Až potom bude EIA a až potom môžeme realizovať aj ťažbu.
Prečo by sa mal ťažiť plyn na Slovensku? Skúste opísať nejaké výhody.
Plyn na Slovensku znamená, že ho nemusíme voziť z ďalekého zahraničia. V tomto má nulovú uhlíkovú stopu. Vidíme, že pri prevoze skvapalneného plynu treba mnoho energie vynaložiť na prepravu. Napríklad na palivo pre tankery. Plyn v potrubí, kým príde na Slovensko, tak dochádza k únikom emisií už len pri tej preprave. To sú zbytočné úniky oxidu uhličitého a tiež metánu. To pri domácej ťažbe nie je, lebo ide hneď po ťažbe do plynárenskej siete. Druhá vec je to, že presne vieme, ako plyn vŕtame, lebo to máme pod drobnohľadom. My nevieme, ako sa plyn ťaží na Sibíri či inde. Potom je to bezpečnosť dodávok. Ak sa niečo stane v zahraničí, tak máme vlastný plyn a nemusíme sa strachovať, že niekto zavrie kohútiky.
Aké sú obavy miestnych?
V oblasti Trnavy ťažíme už vyše 50 rokov. Väčšina domácich našu ťažbu už pozná. Malé ložisko v obci Trakovice sa ťaží už od roku 1968. Obyvatelia poznajú ťažbu a nemajú výhradu. Sme partnerom obce a platíme aj za dobývací priestor, za prieskumné územia a samotnú komoditu. Tiež dane, ktoré s tým súvisia. Chodili sme na zasadnutia a vysvetľovali sme miestnym, ako ťažiť. Postupne sme im vysvetlili skoro všetko. V roku 2019 sme vrt odvŕtali pred očami miestnych. Ukázali sme im, že to robíme tak, ako to bolo vysvetlené v minulosti.
Keď na Slovensku vyvŕtate plyn, čo sa s ním deje?
Predávame ho obchodníkom s plynom. Nie sme dodávateľ, nemáme licenciu. Ak sa odvŕta na Slovensku, tak plyn ide do distribučnej siete, ktorá je najbližšie. Molekuly plynu ostanú v regióne a spália sa tam, kde sa vyťažia. Každý plyn, ktorý tu vyťažíme, sa tu aj spáli.
Čítajte viac Šéf ÚRSO hovorí, prečo ceny energií na trhoch klesajú a aj tak hrozia dvojnásobné účty za plyn
Je niečím slovenský plyn výnimočný?
Každé ložisko má svoje osobitné zloženie. Je to bežný metánový plyn. Z každého ložiska vyjde iné zloženie plynu.
Pri rope to predáte Slovnaftu?
Napríklad aj Slovnaftu.
A keď nemá technológiu na spracovanie toho konkrétneho typu ropy?
Tak to predáme petrochemickej spoločnosti OMV.
Aká je slovenská ropa zložením? Poznáme severomorskú ropnú zmes Brent potom ťažkú ruskú ropu. Aká je tá slovenská ropa?
Mali sme veľmi ťažké ropy zložením v Gbeloch. Máme ľahšie ropy na Dúbrave či Gajaroch. Zasa záleží od lokality a hĺbky uloženia a prírodných podmienkach.
Projekty máte rozbehnuté aj na Ukrajine. Aké sú to a aký má Ukrajina potenciál z hľadiska ťažby ropy a plynu?
Máme projekty na dve oblasti. Prvá je na západe Ukrajiny, čo je pokračovanie našich ložísk, čo sú na našom území. Tam potenciál nebude veľký, lebo bude podobný ako u nás na východe Slovenska. Ďalšie licencie sú na východe Ukrajiny. Sme v konzorciu s EP Power Europe. Je to na základe dohody medzi investorom a štátom. Garantuje investorovi 50 rokov rovnaké podmienky. To je veľmi dôležitá zmluva na stabilitu.
Ako projekt ovplyvnila vojna na Ukrajine?
Licencie sú v zóne blízko konfliktu. Celá oblasť je zamínovaná a je tam nevybuchnutá munícia. Prvý krok bude to vyčistiť a spraviť pyrotechnický prieskum. Budúci rok chceme chystať projekty na 3D seizmologický prieskum. Chceme si potvrdiť, aké sú zásoby pod zemou.
Dá sa bezpečne ťažiť na Ukrajine, musí byť ťažba pod vojenskou ochranou?
Minulý rok sme vŕtali na Užhorode, hneď za hranicou. Vstup na vrt bol kontrolovaný vojakmi. Bežne denne tam boli pohraničníci, ktorí sa boli pozrieť na vrt.
Aké máte projekty v Maďarsku?
Vstúpili sme do projektu, kde zámerom bolo začať vŕtať v novej oblasti. Tá je na hranici Maďarska s Chorvátskom pri meste Pécs. Do projektu sme vstúpili v novembri 2021, odvtedy sa odvŕtalo deväť vrtov, z ktorých šesť bolo pozitívnych a zaujímavých. Začali sme stavať technológiu a vlani v máji sme začali ťažiť ropu. Teraz finalizujeme plynové stredisko. Máme hotové pripojenie na tranzitnú sieť. Na budúci mesiac sa začnú dodávky plynu do siete.
O čom je najnovší projekt s názvom HENRI na uskladňovanie vodíka?
Projekt HENRI je vlajkový projekt Nafty v oblasti skladovania energie, respektíve vodíka. Projekt úspešne získal status IPCEI (dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, pozn. red.) v roku 2022. Cieľom projektu je nájsť vhodné geologické štruktúry na Slovensku pre podzemné veľkokapacitné skladovanie vodíka a zároveň definovať podmienky, za akých by bolo možné vodík skladovať, t.¤j. či ho je možné skladovať na vybranej štruktúre v čistej forme, alebo v zmesi so zemným plynom, pri akom tlaku a pod. Pre definovanie skladovacích podmienok resp. vhodnosti geologických štruktúr bude realizovaný výskum vplyvu vodíka ako na ložiskovú horninu, tak aj na tesniacu vrstvu, testovanie mikrobiálnych procesov v ložisku, pričom získané dáta následne budú použité v počítačovom modeli. V rámci druhej fázy projektu bude konkrétna štruktúra priamo testovaná, čiže vodík sa bude fyzicky vtláčať do ložiska. V tejto chvíli realizujeme prvú fázu projektu.
Spúšťate seizmologické merania na východe Slovenska pre tento projekt?
Áno, seizmologické merania na východe Slovenska súvisia s týmto projektom. Ich cieľom je získať dáta, na základe ktorých bude možné spracovať geologický model konkrétnej štruktúry. Spracovanie modelu je základným predpokladom pre ďalší rozvoj potenciálneho zásobníka.
Minulý rok ste mali rekordný zisk. Na čom ste najviac zarobili?
Napriek zložitej situácii v priebehu roka 2022 bola spoločnosť Nafta významnou súčasťou energetického ekosystému, ktorý zastabilizoval európsky trh s plynom. Počas minulého roka dodávatelia diverzifikovali zdroje dodávok zemného plynu, čo bolo jednou z príčin zvýšeného záujmu klientov zo zahraničia o skladovacie kapacity spoločnosti. Priaznivý hospodársky výsledok bol ovplyvnený tým, že spoločnosť úspešne pokračovala v implementácii dlhodobo pripravovanej stratégie väčšej orientácie na poskytovanie krátkodobých služieb skladovania. Vďaka zvýšenej volatilite narástol dopyt po týchto krátkodobých službách, pričom Nafta reflektovala na túto situáciu na trhu so skladovacími kapacitami a zároveň týmto spoločnosť prispela k stabilizácii európskeho trhu s plynom. Dôkazom medzinárodného charakteru podnikania spoločnosti Nafta bola i skutočnosť, že významná časť dodatočných tržieb bola tvorená zahraničnými klientmi.
Nebojíte sa, že vás nová vláda, v snahe nájsť viac peňazí, zdaní?
Kvôli rôznym sektorovým daniam spoločnosť Nafta už dnes má vyššie zdanenie ako ostatné firmy na Slovensku. Ďalšie zvyšovanie daní môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť aj investičné plány spoločnosti. Navyše, zvyšovanie daní by len ďalej zhoršovalo už tak negatívne legislatívne prostredie, ktoré Slovensko znevýhodňuje pri konkurenčnom boji o zahraničných investorov a brzdí rozvoj aj v oblasti obnoviteľných zdrojov.
Máme 98 percent naplnenosť zásobníkov plynu. Nechystáte nejaké nové zásobníky?
Naša stratégia je expanzia. Slovensko má dostatok skladovacích kapacít. Pozeráme sa na iné trhy, kde sú možnosti. Napríklad západná Európa, tam vidíme priestor.
Ako využiť staré vrty na ťažbu plynu na geotermálnu energiu?
Robíme pilotný projekt pri Trebišove. Boli sme v diskusii priamo s teplárenskou spoločnosťou. Chceli sa posunúť ku geotermálnej energii. Vymysleli sme tepelný výmenník, teda priamo na mieru šitý projekt. Pôvodne sa tam ťažil plyn. Teraz vrtom vieme dať nový život a môže sa generovať teplo. Na Slovensku je veľký potenciál pre geotermálnu energiu. Pri Trebišove je v hĺbke dvoch kilometrov teplota vody až 120 stupňov. Na porovnanie, v Nemecku je takáto teplota až v hĺbke až 4,5 kilometra. Čím dlhšie vŕtame, tým je to drahšie. Vrt do dvoch kilometrov stojí dva milióny eur a vrt do 4 až 5 kilometrov stojí 12 miliónov eur. Nevyužívame teda potenciál, ktorý tu na Slovensku je.
Jozef Levoča
je absolventom Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach a Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Od roku 1993 pracuje v spoločnosti NAFTA, a.s., kde nastúpil po ukončení školy ako ložiskový inžinier na útvare geológie. Počas svojej pracovnej kariéry prešiel rôznymi pozíciami a v roku 2006 sa stal riaditeľom divízie Prieskumu a ťažby.