Vláda sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala na boj s chudobou aj prostredníctvom zavedenia nového konceptu životného minima. To by malo byť po novom nastavené tak, „aby jeho suma skutočne zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti", píše sa vo vládnom dokumente bez bližšieho spresnenia, ako by mal tento koncept v praxi vyzerať. Na bližšie vysvetlenie: životné minimum predstavuje hodnotu, z ktorej sa vypočítavajú rôzne dávky či odpočítateľná položka pri daniach z príjmov.
Čítajte viac Stal sa vám úraz v práci? Dolinkovej rezort chce, aby poisťovňa za bolesť vyplácala viac peňazí
To, že sa vláda skutočne riešením tejto problematiky zaoberá, potvrdilo aj ministerstvo práce, ktorému šéfuje minister Erik Tomáš (Hlas). „Nateraz je predčasné poskytovať akékoľvek informácie k tejto téme. Nový koncept životného minima tak predstavíme po ukončení odborných diskusií až v jeho finálnej podobe," odkázal pre Pravdu rezort.
Napriek tomu je však na stole viacero návrhov, ktoré by mohli naznačiť, akou cestou sa ministerstvo môže vydať. Odborári totiž upozorňujú na to, že stav hmotnej núdze, ktorý má nastať pod hranicou životného minima, v skutočnosti nastáva ešte nad jeho hranicou.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová už pred dvoma rokmi upozorňovala, že hranica životného minima na Slovensku dlhodobo zaostáva za hranicou chudoby, ktorá predstavuje 60 percent mediánu národného disponibilného príjmu. Pre rok 2022 bola hranica chudoby pre jednočlennú domácnosť stanovená na približne 441 eur za mesiac. Z čísel Štatistického úradu SR pritom vyplýva, že chudoba alebo sociálne vylúčenie na Slovensku ohrozovali až 888-tisíc ľudí, čo celkovo predstavuje 16,5 percenta obyvateľov. „Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa na Slovensku postupne zhoršujú od roku 2020," sumarizujú štatistici.
Aké možnosti má vláda?
Ministerstvo práce a sociálnych vecí má k dispozícii hneď niekoľko riešení z pier odborníkov, prostredníctvom ktorých môže naplniť Programové vyhlásenie vlády a zároveň značnej časti obyvateľov zlepšiť životné podmienky. Pozrime sa preto na niektoré návrhy zmien a rovnako aj na argumentáciu, ktorá nutnosť ich zavedenia do praxe zdôvodňuje.
Čítajte viac Vyše 200-tisíc zamestnancom razantne stúpnu mzdy. Najnižšie zárobky čakajú zmeny
Zástupcovia zamestnancov upozorňujú, že sa suma životného minima od jeho vzniku dostatočne nevalorizovala. „V roku 1998, keď sa životné minimum kreovalo, tak bolo nastavené tak, aby odzrkadľovalo výdavky domácností na ich základné potreby (výdavky na výživu, ostatné základné osobné potreby a výdavky spojené s prevádzkou domácností). Počas jeho existencie sa však nedostatočne alebo vôbec nevalorizovalo, a tak ho máme dnes nastavené na takú výšku, ktorá je absolútne mimo reality," povedal pre Pravdu zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Na to, že životné minimum už celé roky nerástlo dostatočne, upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o vývoji sociálneho systému Slovenska z roku 2022. „Od roku 1998 nebolo životné minimum prehodnotené, jeho sumy sú odvtedy iba pravidelne valorizované mechanizmom stanoveným v roku 2001. Stanovené sumy dnes však v dôsledku štrukturálnych zmien a aplikovanej valorizácie nemusia zodpovedať základným potrebám domácností," píšu analytici RRZ.
Odborári práve preto volajú po zmene spôsobu výpočtu životného minima. Posledná zmena výpočtu tejto hranice bola v apríli minulého roka počas pôsobenia vtedajšieho šéfa rezortu práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Až do zmeny platilo, že štát zvyšoval životné minimum podľa toho, ako rástli čisté príjmy domácností. Od minulého roka platí, že sumy životného minima upravujú vždy k 1. júlu podľa inflácie nízkopríjmových domácností. To jednoducho povedané znamená, že sa životné minimum zvyšuje na základe rastu cien takých tovarov a služieb, ktoré kupujú práve spomínané nízkopríjmové domácnosti.
KOZ v tejto súvislosti prichádza s vlastným návrhom, podľa ktorého by hranica životného minima mala narásť na úroveň 50 percent hrubej minimálnej mzdy. Keďže najnižší plat v hospodárstve od januára tohto roka stúpol na 750 eur, ak by podobný výpočet platil už teraz, suma životného minima by sa vyšplhala na 375 eur. Znamenalo by to, že v porovnaní so súčasným stavom by bola táto hranica vyššia približne o 106 eur.
Čítajte viac Rok 2023 bol pre priemerného dôchodcu dobrý. Ďalšie budú ešte lepšie, ukázali prepočty
K návrhom, ku ktorým sa rezort práce pri avizovaných zmenách môže prikloniť, patrí aj návrh novej metriky životných nákladov domácností z dielne Národnej banky Slovenska (NBS). Analytici NBS Brian Fabo a Pavel Gertler prišli s konceptom ekonomického životného minima, ktoré by malo byť nastavené na základe položkového sčítania nákladov domácností jednotlivca a štvorčlennej rodiny.
Analytici NBS v tejto súvislosti kritizujú, že náklady na život na Slovensku nemeriame dobre, pričom podľa nich kľúčový koncept životného minima neodráža reálne náklady slovenských domácností. „Dôsledkom je nízka schopnosť koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné. Tento problém je výraznejší v súčasnom prostredí poklesu reálnych miezd, ktorý spôsobuje nízkopríjmovým domácnostiam ťažkosti pri zabezpečení základných potrieb pre život," píšu Fabo a Gertler.
Metrika, ktorú navrhuje NBS, vychádza z reálnej spotreby nízkopríjmových domácností na Slovensku a medzinárodných výživových štandardov. Takúto zmenu považujú za schodnú aj zástupcovia zamestnancov. Viac-menej je to v súlade s tým, ako bolo životné minimum stanovené kedysi a NBS túto metodiku prispôsobila súčasnosti. „Takže je to návrh, ktorý má svoju logiku a je možné o ňom diskutovať, prípadne ho doladiť,“ komentuje pre Pravdu Kuruc s tým, že ide o porovnateľnú možnosť s tým, čo navrhuje KOZ.
Vlastný návrh zmien v určovaní hranice životného minima predstavila koncom minulého roka aj sociologička a expremiérka Iveta Radičová v štúdii s názvom Sociálne spravodlivá krajina. Radičová spolu so svojím tímom odborníkov upozorňuje, že za posledných 14 rokov sa hranica životného minima zvýšila približne iba o 80 eur, pričom priemerná mzda rástla za túto dobu niekoľkonásobne. „Na odstránenie dlhotrvajúceho úpadku postavenia životného minima v našom sociálnom systéme je potrebné jeho úplne nové nastavenie," píše preto Radičová a jej kolektív odborníkov.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
Podľa štúdie by sa zo životného minima malo po novom stať existenčné minimum, ktoré by malo byť vnímané ako najnižšia hranica príjmu, ktorá človeku umožní zabezpečiť si základné potreby. Nová metodika by mala určiť tovary a služby, ktoré sú považované za nevyhnutné na prežitie. Odborníci však navrhujú aj to, aby spolu so stanovením existenčného minima vznikla aj hranica na stanovenie sociálneho životného minima. Išlo by o hranicu príjmu, ktorá by bola určovaná podobne ako hranica rizika chudoby, teda „ako percento mediánového príjmu domácností. Riziko chudoby je na úrovni 60 percent mediánu“.
Vyššie dávky aj čisté mzdy
V rámci diskusie o životnom minime je potrebné zdôrazniť, že ak sa jeho hranice zmenia, bude to mať vplyv na všetkých obyvateľov Slovenska. Platí totiž, že na jeho výšku sú naviazané desiatky dávok a príspevkov, ale rovnako ovplyvňuje aj oblasť daní z príjmov.
V prvom rade je dôležité si pripomenúť, ako sa výška hranice samotného životného minima líši v závislosti od veku a počtu osôb v jednej domácnosti. Ako sme spomínali vyššie, výška hranice pri jednej plnoletej fyzickej osobe je takmer 270 eur. V prípade ďalšej posudzovanej dospelej osoby ide o ďalších takmer 188 eur a v prípade nezaopatreného alebo neplnoletého dieťaťa je to ďalších temer 123 eur.
Znamená to, že ak v jednej domácnosti žije matka s nezaopatreným dieťaťom, životné minimum sa vyšplhá k hranici takmer 392 eur. Životné minimum bezdentnej dvojice je presne 456,45 eura a napríklad pri dvojici s tromi nezaopatrenými deťmi ide o 824,76 eura.
Čo sa týka oblasti daní, ktoré životné minimum ovplyvňuje, týka sa to najmä nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá predstavuje 21-násobok životného minima. Kuruc z Pracujúcej chudoby v tejto súvislosti približuje, že ak by bola hranica životného minima nastavená tak, ako si to predstavujú odborári z KOZ, teda vo výške 50 percent minimálnej mzdy (375 eur), tak by ľudia zarábajúci najnižšiu mzdu neplatili žiadne dane.
Odborári upozorňujú na to, že ak by sa takýto skok vo výške životného minima uskutočnil, zamestnancom by sa znížili dane a zvýšil by sa ich čistý príjem. Efekt by to však malo aj na dávky vyplácané štátom. „Dlhodobo uplatňovaná minimálna valorizácia alebo absencia akéhokoľvek zvyšovania dávok vedie k poklesu výšky dávok v pomere k priemernej mzde. Príkladom dávok valorizovaných rastom životného minima sú prídavok na dieťa a dávka v hmotnej núdzi, ich výška voči priemernej mzde postupne klesá," píšu analytici RRZ.
Čítajte viac Vo forme novej dávky štát zatiaľ vyplatil necelé tri milióny eur
Zaujímavou je najmä dávka v hmotnej núdzi, ktorá sa upravuje podľa koeficientu, ktorý je naviazaný na životné minimum. Počet poberateľov tejto dávky rastie, pričom v januári tohto roka ju podľa rezortu práce poberalo približne 64-tisíc ľudí. V priebehu posledných troch mesiacov ide o nárast o približne 500 ľudí.
Čo sa týka konkrétnych súm, výška dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca je aktuálne 84,90 eura, napríklad bezdetná dvojica v hmotnej núdzi má nárok na 161,40 eura a dvojica s viac ako štyrmi deťmi na 297,50 eura.
Okrem hmotnej núdze však spolu s tým, ako rastie životné minimum, rastie aj ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa či príspevok na bývanie. Vláda tak pri rozhodovaní o tom, ako porastie životné minimum, počíta aj s rastom týchto a mnohých iných príspevkov a dávok.
V neposlednom rade ovplyvní suma životného minima aj dôchodcov. Konkrétne v prípade minimálnych dôchodkov, ktorých konečná výška závisí na počte rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. V praxi potom platí, že čím má človek vyšší počet rokov dôchodkového poistenia, tým vyšší násobok životného minima sa na neho vzťahuje. Minister Tomáš začiatkom roka seniorom sľúbil, že sa minimálne dôchodky budú zvyšovať potom, ako bude známa nová výška životného minima.