Slováci už šetria nielen na potravinách, ale aj na liekoch. A bude horšie, konsolidácia nám na budúci rok utiahne opasky viac ako doteraz

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčších hráčov na trhu s predajom potravín ako Billa, Lidl či Tesco, si všíma, že jedno náročné obdobie pre obchodníkov aj zákazníkov strieda druhé. „Keď sa maloobchodný trh začal spamätávať z energetickej krízy, tak naň negatívne doľahla konsolidácia. Na Slovensku máme dlhodobo stagnáciu až prepad trhu. Ľudia majú obavy míňať viac a sú veľmi opatrní v spotrebe. Kým niektoré trhy v Európe rastú a spotrebitelia sa tam vracajú k prémiovejším výrobkom, na Slovensku máme stagnáciu a odklon od prémiových produktov," zhrnul aktuálnu situáciu pre Pravdu predseda SAMO Martin Krajčovič.

Čítajte viac Slováci berú Čechom najlepšie platenú prácu. Konsolidácia môže byť posledná kvapka

Od začiatku budúceho roka sa môže situácia zhoršovať ešte viac. Krajčovič hovorí, že obchodníci očakávajú veľmi ťažký rok 2026 práve pre spomínané konsolidačné opatrenia. Zamestnanci a živnostníci totiž na vyšších daniach o odvodoch zaplatia asi o 800 miliónov eur viac ako tento rok a tieto peniaze budú na trhu chýbať. Reťazce preto počítajú s obrovským tlakom na ceny, pričom v niektorých kategóriách môže podľa nich nastať aj pokles predaja.

Ľudia už začínajú šetriť nielen na potravinách, ale dokonca aj na vlastnom zdraví. „Vidíme to v rámci predaja rôznych výživových doplnkov alebo voľnopredajných liekov, kde nastalo tiež šetrenie zo strany spotrebiteľov. Je veľmi dôležité, aby ďalšia konsolidácia neobsahovala zvyšovanie daní a odvodov, ale aby štát upriamil pozornosť na vlastné úspory a ekonomický rast," doplnil šéf SAMO.

Konsolidačné vlny sa totiž ešte zďaleka nekončia, Slovákov budú po troch doterajších šetriacich balíkoch čakať v najbližších rokoch aj ďalšie. Premiér Robert Fico (Smer) už síce avizoval, že vláda v budúcnosti nebude pokračovať vo zvyšovaní daní a odvodov, no iné cesty sú oveľa zložitejšie. Doterajšie balíčky však boli z väčšej časti zamerané na príjmy do štátnej kasy (transakčná daň, firemné dane, vyššia DPH či vyššie odvody do zdravotnej poisťovne), čo znamená, že ľudia si môžu v obchodoch dovoliť minúť čoraz menej peňazí.

Čítajte viac Na chvoste Európy: Slovensko je najhoršie v EÚ v dostupnosti kvalitného jedla

Nakupujeme menej a v zľavách

Zmenu v správaní ľudí si všímajú aj priamo v jednotlivých reťazcoch. Hovorca rakúskeho reťazca Billa Marek Kravjar v tejto súvislosti povedal, že zákazníci sú čoraz citlivejší na ceny. „Vo väčšej miere využívajú nákupy v akciách a prikláňajú sa k privátnym, cenovo výhodným značkám a k cenovo výhodnejším baleniam. Dlhodobo tiež sledujeme trend, že namiesto predzásobovania, teda veľkých týždenných nákupov, ako ich poznáme z minulosti, zákazníci volia čoraz viac menšie, ale zato častejšie nákupy v našich supermarketoch, a to aj niekoľkokrát do týždňa," priblížil pre Pravdu Kravjar.

To, že zákazníci majú pri nákupoch iné preferencie ako dosiaľ, potvrdzuje aj slovenský reťazec Coop Jednota. „Vo všeobecnosti rastie obľúbenosť výhodných nákupov orientovaných na cenu. Zákazníci vyhľadávajú akciové ponuky, zľavy, bonusy, pridanú hodnotu k nákupu. Väčšiu pozornosť venujú pri nákupoch práve pomeru cena – kvalita," zdôraznila hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová.

Rovnako aj Lidl si všíma, že ľudia aktívne hľadajú spôsoby, ako nakúpiť výhodnejšie. O tomto trende svedčí aj čoraz väčšia obľúbenosť privátnych značiek – teda výrobkov, ktoré sa predávajú v obaloch konkrétnych reťazcov – o ktorej najväčší maloobchodní hráči u nás hovoria. Pri týchto značkách platí, že sú zvyčajne lacnejšie ako prémiové produkty a nákup je tak výhodnejší.

Krajčovič zo SAMO v tomto kontexte upozorňuje aj na to, že práve cena je ústredným faktorom rozhodovania spotrebiteľov. „Ľudia vyhľadávajú oveľa viac predajné akcie alebo privátne značky obchodníkov, ktoré tieto požiadavky pre nich najčastejšie spĺňajú," dodáva šéf aliancie moderného obchodu.

Čítajte viac Potravinári varujú pred zvyšovaním DPH: ceny v obchodoch výrazne stúpnu, politici idú proti vlastným slovám

Budeme šetriť aj na sviatkoch

Ľudia si dávajú na svoje peniaze pozor aj napriek tomu, že podľa posledných čísel štatistikov z októbra sa zdražovanie zmiernilo. Medziročná inflácia sa pred dvoma mesiacmi spomalila na 3,7 percenta, na podobnej úrovni pritom bola naposledy v apríli.

Viacero prieskumov však ukazuje, že Slovákom nepomohlo ani mierne spomalenie zdražovania a tohtoročné vianočné sviatky pre nich nebudú práve najveselšie. Z nedávneho prieskumu portálu Kariera.sk vyplýva, že až 44 percent oslovených respondentov musí v aktuálnom období výrazne šetriť a obmedzovať svoje výdavky. Ďalších 28 percent sa v tejto súvislosti cíti pod tlakom a iba 25 percent ľudí uviedlo, že Vianoce zvládnu bez výraznejších obmedzení.

Z prieskumu nákupného poradcu Heureka vyplýva, že tohtoročné sviatky budú pre nás najúspornejšie v celom regióne. Viac ako tretina Slovákov plánuje šetriť viac ako minulý rok. V tomto smere sme na tom horšie ako zákazníci v Česku, kde plánuje menšie nákupy 27 percent ľudí, a v Maďarsku, kde chce svoje sviatočné výdavky skresať až 31 percent ľudí.

Čítajte viac Ako sa konsolidácia dotkne bežných ľudí? Pozrite si zoznam siedmich opatrení, ktoré najviac zasiahnu naše peňaženky

Ekonomika stráca dych

Odborníci upozorňujú aj na to, že slovenská ekonomika zaznamenáva len mierny rast, a zároveň poukazujú aj na slabšiu spotrebu. Čísla Štatistického úradu ukazujú, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) ani v treťom štvrťroku tohto roka neprekročil jedno percento. Čo sa ta týka domáceho dopytu, ten sa dostal tesne pod nulu. „Ovplyvnili to hlavne domácnosti, ktorých spotreba ešte mierne rástla, ale najpomalšie od začiatku minulého roka," upozorňujú naši štatistici. To znamená, že domácnosti obmedzujú svoje výdavky.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v tejto súvislosti zdôraznil, že domácnosti sa tento rok nachádzajú v menej komfortnej situácii ako minulý rok. Podľa neho za tým stojí vyššia inflácia, ale aj obavy z budúcnosti, ktoré majú vplyv aj na zhoršenú spotrebiteľskú náladu zákazníkov. Dodáva, že konsolidačné opatrenia vytvárajú tlak aj na firmy, čo môže spôsobiť rast nezamestnanosti a ďalšiu opatrnosť pri nákupoch.

Aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák už skôr povedal, že nálada domácností spadla na 32-mesačné minimum. Odborník zároveň upozorňuje aj na budúcoročnú novú konsolidačnú vlnu, ktorá sa premietne do nižších čistých príjmov domácností aj živnostníkov. To môže spustiť nové kolo šetrenia a ešte viac brzdiť ochotu ľudí míňať.

Spotreba tak síce zatiaľ drží ekonomiku nad vodou, no jej štruktúra sa mení. Domácnosti si dovolia najmä každodenné a menšie výdavky, zatiaľ čo väčšie investície odkladajú na neurčito. Tento „selektívny“ spôsob míňania naznačuje pretrvávajúcu opatrnosť aj nedostatok finančnej rezervy.