Európsky štatistický úrad uvádza, že kvalitné suroviny si v minulom roku nemohlo každý druhý deň dovoliť kúpiť 8,5 percenta obyvateľov EÚ. Oproti roku 2023, keď tento podiel dosahoval 9,5 percenta, ide síce o mierne zlepšenie, no čísla stále poukazujú na vážny sociálny problém, ktorý zasahuje milióny ľudí.
Slováci sú na tom oveľa horšie ako priemerný Európan. Pravidelná kvalitná strava je totiž nedostupná pre viac ako 17 percent obyvateľov — teda približne 920-tisíc ľudí.
Čítajte viac Rekordná úroda, mizerné tržby: zrno zo slovenských polí sa mení na krmivo a lacný export, chlieb lacnejší nebude
„V rokoch 2005–2008 uvádzala problémy s jedlom až tretina populácie, v období 2009–2014 približne štvrtina populácie. Problém je pritom na Slovensku najviac koncentrovaný medzi ľuďmi s nízkymi príjmami spomedzi všetkých krajín EÚ. To naznačuje, že v krajinách s väčším podielom chudobných existuje efektívnejšia podpora a lepší prístup k potravinám," povedal pre Pravdu výskumník Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) a Masarykovej univerzity Martin Guzi.
Čítajte viac Rekordná úroda, mizerné tržby: zrno zo slovenských polí sa mení na krmivo a lacný export, chlieb lacnejší nebude
V prípade skupiny, ktorá je ohrozená chudobou, ide dokonca o takmer 40 percent. Podľa Štatistického úradu sa u nás na hranici chudoby v roku 2024 nachádzalo približne 980-tisíc ľudí. Sú to občania, ktorí majú taký nízky príjem, že si nemôžu dovoliť to, čo je pre väčšinu spoločnosti bežný štandard — nielen kvalitné jedlo, ale ani dostatočné teplo v domácnosti či zaplatenie nečakaného výdavku.
Krajiny V4 sú ďaleko pred nami
Nelichotivá štatistika ukazuje, že Slovensko v cenovej dostupnosti kvalitných potravín predbehli aj krajiny V4 – Česi, Maďari a s výrazným náskokom Poliaci. U našich severných susedov má problém s nákupom mäsa či rýb iba 6,8 percenta ľudí ohrozených chudobou a 2,8 percenta celkovej populácie. O čosi horšie ako v Poľsku je to v Českej republike — tam má problém s kúpou plnohodnotného jedla takmer 21 percent ľudí žijúcich na hranici chudoby a šesť percent celkovej populácie (približne 654-tisíc ľudí). V Maďarsku je situácia ešte vážnejšia: v prvej skupine sa nachádza až 37,3 percenta občanov a v druhej 15,5 percenta.
V celkovom rebríčku hneď za Slovenskom nasleduje Bulharsko (37,7 percenta ľudí na hranici chudoby). Na opačnom konci štatistiky sú krajiny ako Cyprus, kde sa tento problém týka len 3,5 percenta obyvateľov ohrozených chudobou, či Írsko a Portugalsko s hodnotou 5,1 percenta. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú dramatické a ukazujú, že dostupnosť vyváženej stravy úzko súvisí s celkovým nastavením sociálnych systémov, úrovňou príjmov aj cenami potravín.
Čítajte viac Potravinári varujú pred zvyšovaním DPH: ceny v obchodoch výrazne stúpnu, politici idú proti vlastným slovám
Strava sa stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných lacných výrobkov. To môže viesť k dlhodobým negatívnym zdravotným následkom a prehlbovaniu chudoby.
Prečo sme na tom zle?
Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností – hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla (v minulom roku bola na úrovni 1 524 eur mesačne v hrubom), stále výrazne zaostáva za platmi vo vyspelejších členských krajinách, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe. Slovenské domácnosti tak doplácajú na kombináciu rýchleho zdražovania a nízkych príjmov, čo ich stavia do horšej situácie ako u susedov.
Čítajte viac Na Liptove vyrástla farma budúcnosti, pestujú tam vitamínové bomby. Milujú ich mileniáli a šéfkuchári
Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín. Inflácia v rokoch 2022–2023 zasiahla Slovensko silnejšie než viaceré iné krajiny a domácnosti s nízkymi príjmami sa z nej dodnes nespamätali. Výsledkom potom je, že veľká časť obyvateľov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť ani základný štandard v podobe vyváženej stravy.
Na začiatku spomínaného krízového roku 2023 u nás nákup zdražel aj o viac ako 28 percent. Ceny v obchodoch začali stúpať výrazne pomalšie až od začiatku roka 2024. Potravinová inflácia pritom na Slovensku, spomedzi ostatných krajín V4, patrí dlhodobo k najvyšším.
Štatistika Eurostatu je jasným varovaním. Zatiaľ čo EÚ sa ako celok posúva k miernemu zlepšeniu, Slovensko sa ocitá v situácii, ktorá si vyžaduje zásadnú pozornosť. Dostupnosť jedla nie je len otázkou zdravotnou, ale aj sociálnou a politickou – vypovedá o tom, ako štát dokáže ochrániť najzraniteľnejšie skupiny.
Ceny potravín na Slovensku stále pokračujú v raste. V júli boli medziročne vyššie o 4,4 percenta, čo je ich najvyšší rast v tomto roku. Táto skupina výdavkov je pritom druhou najvýznamnejšou položkou v rozpočtoch slovenských domácností, a preto sa jej zdražovanie prejavuje obzvlášť citeľne.
Samotné potraviny zdraželi o 3,1 percenta. Najviac stúpli ceny olejov a tukov, ktoré boli drahšie až o 14,6 percenta. Výrazný nárast nad desať percent zaznamenali aj mlieko, syry a vajcia, rovnako ako ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso, ktoré kleslo o 1,6 percenta, a zelenina, kde bol pokles ešte väčší – 3,7 percenta.
Čítajte viac Boj o slovenský rezeň vrcholí: Kurací porazil bravčový, no namiesto našich farmárov na tom zarábajú obchodníci z cudziny
Nealkoholické nápoje zdraželi medziročne až o 19,2 percenta, čo je najvyšší nárast od mája 2023. Drahšie boli minerálky, džúsy aj sladké nealko nápoje, a historické maximum dosiahli aj ceny kávy, čaju a kakaa, ktoré medziročne vzrástli o 20,5 percenta.
Slováci majú radi lacné potraviny
Ďalším problémom je, že čoraz viac ľudí siaha po lacnejších, spracovaných potravinách. Tie sú lacnejšie preto, že sa vyrábajú vo veľkých objemoch, obsahujú náhrady drahších surovín a vydržia dlhšie bez rizika pokazenia. Hoci tak na prvý pohľad šetria peniaze, z dlhodobého hľadiska prinášajú riziká – majú nižšiu výživovú hodnotu, často obsahujú viac soli, cukru a tukov, a môžu sa podieľať na zhoršovaní zdravotného stavu obyvateľov. Spracované potraviny sa tak stávajú dostupnejšou, no zároveň menej kvalitnou náhradou za čerstvé a zdravšie jedlá.
„Vo všeobecnosti vnímame, že zákazníci na Slovensku sú citliví na cenu, čo sa prejavuje ich orientáciou na akciovú ponuku, sortiment privátnych značiek a vyhľadávaním rôznych iných zliav,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Kauflandu, jedného z najväčších hráčov na trhu s predajom potravín, Nikoleta Lörincová. Reťazec v tejto súvislosti zároveň dodáva, že zákazníci majú kontinuálny záujem aj o výrobky s blížiacim sa dátumom spotreby aj minimálnej trvanlivosti, ktoré sa predávajú s výraznou zľavou.
Tento trend potvrdzuje aj Lidl. „Zaznamenali sme určité zmeny v správaní spotrebiteľov, ktorí prejavujú väčší záujem o akciové produkty a čoraz intenzívnejšie vyhľadávajú najlepší pomer ceny a kvality," priblížil hovorca obchodu Tomáš Bezák.
Čítajte viac Slovenskí farmári ledva prežili slintačku a teraz čelia ešte väčšej hrozbe: Lacný dovoz z Ukrajiny môže položiť celé odvetvie na kolená, varuje skúsený hospodár
Aj odborníci upozorňujú, že slovenskí spotrebitelia sa pri výbere potravín rozhodujú predovšetkým podľa ceny. To sa prejavuje nielen rastúcim záujmom o privátne značky jednotlivých reťazcov či tovar v akcii. Napriek tomu však platí, že za potraviny míňame zo svojich výplat stále veľa peňazí. „Slovenské domácnosti míňali na potraviny a nealko nápoje v roku 2023 výrazne viac, až štvrtinu zo svojich výdavkov – 26 percent. Bol to druhý najvyšší podiel v EÚ,“ informuje Štatistický úrad.
Problém s dostupnosťou poriadneho jedla na Slovensku nie je len otázkou rastúcich cien, ale aj dlhodobo nízkych príjmov a nákupných návykov. Kým v západnej Európe sa kvalitné potraviny, ako ukazujú štatistiky, berú ako samozrejmosť, u nás sa stávajú ukazovateľom sociálnej nerovnosti. Ak sa nepodarí zlepšiť životnú úroveň a zároveň stabilizovať ceny, hrozí, že plnohodnotná strava zostane pre veľkú časť Slovákov nedosiahnuteľným luxusom.
