Pracujúci Slovák v Česku sa má lepšie ako doma, ale aj lepšie ako samotní Česi. Ukázalo to čerstvé porovnanie dát o príjmoch v susednej krajine. Podľa údajov o mzdách je mediánový hrubý príjem Slováka pracujúceho v ČR na úrovni 2 053 eur, zatiaľ čo u nás je výrazne nižší – vlani bol tento ukazovateľ na úrovni 1 748 eur. Paradoxne podobnú mzdu v Česku majú aj samotní Česi – u nich je výška mediánovej hrubej mzdy okolo 1 760 eur mesačne.
Mediánový plat je taká suma, pri ktorej polovica zamestnancov zarába menej a druhá polovica zarába viac. Na rozdiel od priemernej mzdy, ktorú môžu skresliť veľmi vysoké platy, medián lepšie odráža situáciu typického zamestnanca. V tomto konkrétnom prípade to teda znamená, že polovica Slovákov žijúcich v susednej krajine má plat okolo dvoch tisíc eur v hrubom alebo ešte vyšší.
Najlepšie zarábajúci
Naši krajania podľa dát českých úradov patria ku skupine najlepšie zarábajúcich cudzincov. Majú nielen vyšší mediánový plat, ale sú lídrami aj medzi tými vôbec najlepšie platenými prisťahovalcami. Ukazuje to porovnanie horného príjmového decilu – teda platov 10 percent zamestnancov s najvyššími príjmami.
Kým špecialisti z Česka majú príjmy na úrovni okolo 3 500 eur mesačne, vysokokvalifikovaní prisťahovalci z Rumunska zarábajú okolo štyritisíc eur v hrubom a u Slovákov sa táto suma vyšplhala nad 4 800 eur mesačne.
„Porovnanie najvyššieho decilu ČR – SR jasne ukazuje, ako český trh pohodlne odoberá talenty, ktoré zo Slovenska vyháňajú vysoké odvody, dane, zlé podnikateľské prostredie a nízka kvalita verejných služieb,“ vysvetľujú analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Podľa expertov z INESS to ukazuje, že do ČR odchádzajú najväčšie talenty Slovenska, a to v každej príjmovej kategórii. U susedov vlani pracovalo vyše 845-tisíc ľudí zo zahraničia a Slováci sú spomedzi nich druhou najpočetnejšou skupinou (viac ako 220-tisíc zamestnancov). Takmer tretinu z nich – vyše 70-tisíc ľudí – tvoria zamestnanci na riadiacich pozíciách, špecialisti, technickí a odborní pracovníci – teda ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vysokou kvalifikáciou. Najpočetnejšie zastúpenie majú v spracovateľskom priemysle, v tomto sektore pracuje každý štvrtý Slovák žijúci v Česku.
Našinci na českom pracovnom trhu vynikajú. Ako jediní v porovnaní s inými cudzincami zarábajú priemerne viac ako domáci. Kým mediánové platy občanov Poľska, Rumunska a Bulharska sú porovnateľné s príjmami domácich zamestnancov, naši spoluobčania rebríčku bez konkurencie dominujú. „Vysoké platy tejto skupiny dokazujú, že do Česka odchádzajú ľudia so vzácnou kvalifikáciou a často na tie najvyššie pozície,“ doplnili analytici z INESS.
Čítajte viac Práca namiesto oddychu na dôchodku? Odborníci posielajú seniorov do roboty, ekonomike by to výrazne pomohlo
Bude horšie
Týchto ľudí – s vysokou kvalifikáciou – domáca ekonomika potrebuje ako soľ. Nedostatok vzdelaných ľudí s dobrými odbornými znalosťami dusí rozvoj krajiny, dlhodobo varujú zamestnávatelia a ekonómovia. Podľa odhadov domácim firmám chýba 80– až 100-tisíc kvalifikovaných zamestnancov.
„Najšikovnejší ľudia odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, u väčšiny tých, ktorí zostanú doma, zase narážame na neochotu vzdelávať sa a zvyšovať svoju kvalifikáciu počas života,“ opisuje problém viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Problém je dlhodobý. Už pred desaťročím investori varovali, že nedostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily v budúcnosti bude jednou z najväčších bariér príchodu zahraničných peňazí na Slovensko. A mali pravdu – kým v rokoch 2000 až 2010 výška čistých zahraničných investícií u nás dosahovala priemerne šesť percent HDP, v roku 2023 klesla na nula percent HDP.
Čítajte viac Zarábame polovicu z priemeru EÚ aj keď pracujeme viac. Čo nás brzdí?
Dôsledky vidíme všetci, konštatuje hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth: v posledných rokoch prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín západnej Európy. „Firmy hovoria, že investujú menej, lebo im chýbajú ľudia, ceny energií sú nevyspytateľné, budúcnosť neistá a podnikateľské prostredie neatraktívne,“ vysvetľuje odborník vo svojom komentári.
Analytici z INESS predpokladajú, že tento vývoj, ako aj dosahy troch v poradí konsolidačných balíkov existujúci problém len prehĺbia. „Obávame sa však, že minuloročné zvýšenie progresívnej odvodovej dane a zavádzanie nových sadzieb daní z príjmov tempo úniku mozgov ešte zrýchli,“ varujú experti INESS.
Byť dobre platený sa neoplatí
Obavy sú opodstatnené, ukazujú čísla. Od januára 2026 sa totiž výrazne zmení zdaňovanie práce na Slovensku. Najviac zmenu pocítia najmä tí ľudia, ktorí sú za svoju prácu najlepšie odmeňovaní. Teda už spomínaní vysokokvalifikovaní zamestnanci. Vláda totiž v rámci konsolidácie zavádza novú sadzbu dane z príjmu – a to až 30 a 35 percent pre hrubé mesačné príjmy nad 5 875 eur a 7 302 eur.
Pre väčšinu Slovákov sú tieto platy až astronomické. Pre tých, ktorí by jedného dňa chceli takúto hranicu príjmov z práce dosiahnuť, sú však nové daňové pravidlá odrádzajúce, konštatujú ekonómovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Nové vyššie sadzby nezasiahnu najbohatšie domácnosti s pasívnymi príjmami z kapitálu či majetku, ale skôr vysokokvalifikovaných zamestnancov,“ upozorňujú experti s tým, že príliš vysoké zdanenie môže odradiť aj firmy od toho, aby takéto miesta vôbec vytvárali alebo záujemcom za ne ponúkli atraktívne mzdy.
Čítajte viac Toto nie je reálna konsolidácia, hodnotia analytici: Odíde viac „mozgov“, eurofondy prejeme
Ekonómovia problém vysvetľujú tým, že pre motiváciu pracovať je kľúčová takzvaná hraničná efektívna sadzba, teda podiel daní a odvodov, ktoré sa ukroja z každého ďalšieho prácou vytvoreného eura. Jednoducho, ľudia sú lepšie motivovaní k práci vtedy, keď im z každého zarobeného eura viac zostane vo vrecku, než odvedú štátu.
Na Slovensku je táto sadzba už dnes tesne pod 50 percent pri menej zarábajúcich a platí, že čím vyšší plat má u nás zamestnanec, tým menej peňazí v skutočnosti dostane na účet. „Od hrubej mzdy 7 302 eur sú dodatočné náklady práce zaťažené takmer 59 percentami. Zamestnanec tak z jedného eura vyšších nákladov práce získa len približne 41 centov,“ uvádza RRZ konkrétny príklad.
Pre šikovných nie sme atraktívni
Myšlienka, že bohatší občania by v sociálnom štáte mali prispievať daňami viac na podporu tých slabších, nie je nová. Na Slovensku však jej implementácia do reality zlyháva. Ekonómovia z RRZ totiž upozorňujú, že skutočne bohatí sa zvýšeným sadzbám dane z príjmu vyhnú. Nežijú totiž z platu – ako talentovaní a kvalifikovaní profesionáli s vyššími mzdami – ale financie im prúdia z iných zdrojov. Napríklad z kapitálu či majetku v podobe dividend, úrokov či príjmov z prenájmu nehnuteľností.
Slovensko by sa pritom podľa RRZ malo hýbať úplne opačným smerom: viac zdaňovať majetok a v súčasnom globalizovanom svete súťažiť najmä o investície a globálne talenty. Inak môžeme na rast ekonomiky zatiaľ zabudnúť. „Pri Slovensku je problém odlivu talentu ešte väčší, nakoľko krajina výrazne stráca talenty už cez vysokoškolské štúdium v zahraničí,“ uvádzajú ekonómovia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Problematický nie je len odchod šikovných ľudí, ale aj fakt, že naša krajina zároveň nie je vyhľadávanou destináciou spomedzi zahraničných talentov. Slovensko je v rámci Európskej únie na chvoste v počte vydaných modrých kariet. Ide o špeciálny druh povolenia určený pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu, pričom podmienkou na jeho získanie je plat na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy. Mesačný zárobok tak v tomto roku nemôže byť nižší ako 1 829 eur.
„V roku 2023 získalo modrú kartu na Slovensku len 24 cudzincov, kým v Česku ich bolo vyše 500 a v Poľsku až vyše 7 400,“ upozorňuje Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Na tisíc vysokokvalifikovaných pracovníkov tak na Slovensku pripadá len 0,02 cudzinca. Na porovnanie: v Poľsku je to takmer jeden a v Nemecku až štyria.
„Za uplynulú dekádu sa výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou – ako manažéri, technici či špecialisti. Ich zastúpenie kleslo takmer o polovicu, zatiaľ čo podiel operátorov výroby a nekvalifikovaných pracovníkov vzrástol,“ konštatuje štátny inštitút vo svojom komentári, ktorého názov stručne zhrňuje stav nášho pracovného trhu – „Viac rúk, menej mozgov“.
