Rezeň iba v nedeľu, krídelko vo všedný deň. Úsporný režim prichádza, ľudia hľadajú lacnejšie potraviny

Odhad, ktorý začiatkom týždňa ohlásil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, zapadá do kontextu zlých vyhliadok výdavkov domácností. Potvrdila ich aj najnovšia prognóza Národnej banky Slovenska. Jeme však denne a obchod sa usiluje udržať záujem o nákupy potravín vyhlasovaním zliav. Tie opticky zmierňujú tlak na peňaženky spotrebiteľov, ale na druhej strane zvyšujú nervozitu medzi domácimi výrobcami potravín.

Čítajte viac Čakajú nás dva roky drahoty. Kto bude ohrozený najviac?

Zľavy na potraviny sa pohybujú bežne od 20 do takmer 40 percent a umožňujú usporiť napríklad na kilograme kurčaťa bezmála jedno euro, pri kuracích rezňoch je zľava ešte vyššia – pol druha eura. Lenže kým kurča vyjde na 3,49 eura, rezne na 5,50 eura.

Návrat striedmosti

Slovensko sa pomaly začína vracať do čias striedmosti. Vo všedné dni ľudia začínajú nakupovať skôr lacnejšie druhy kuraciny. Prím medzi nimi hrajú kuracie krídelká. Dajú sa teraz zaobstarať za necelé 2,80 eura kilo a v nedeľu si rodina dopraje alebo kuracie stehná, kilogram stojí 4 eurá, alebo si spotrebiteľ priplatí 1,5 eura a môže si pochutnať na vyprážaných kuracích rezňoch.

Čítajte viac Chlieb, pivo, maslo, kečup či zelenina. Porovnali sme ceny na Slovensku a v Chorvátsku. Pozrite si tie rozdiely

"To, že ľudia zmenili svoje nákupné zvyklosti je evidentné najmenej mesiac,“ povedala obsluha supermarketu. Všimla si, že zákazníci dlhšie ako v minulosti obchádzajú pulty, porovnávajú ceny a až potom vložia tovar do košíka.

Frflú aj na akcie, pretože prv, ešte aj počas pandémie bežná cena kuracích rezňov, vyšla na 5,60 eura za kilogram. Od nej sa odvíjali akcie. Teraz musí prísť zľava, aby sa tovar dostal na obvyklú cenu, zhrnula svoju skúsenosť predavačka. "Nie je to dobré, pretože platy stoja, z výplaty si teda kúpite menej, čo je aj môj prípad,“ uzavrela žena v stredných rokoch.

V ponuke dobre zásobeného supermarketu v jednom zo satelitov Bratislavy bol bohatý výber rôznych druhov mäsa. Kým kuracina pochádzala zo Slovenska, všetko bravčové mäso doviezli obchodníci zo Španielska. Pokým bravčovina dorazila na slovenské pulty, mala za sebou zhruba 2 500 kilometrov. Napriek tomu, že dražie nafta, oplatilo sa mäso zo španielskych veľkovýkrmní transportovať do strednej Európy a obchod ho dokázal ponúknuť dokonca v zľave.

Čítajte viac Ocenili TOP 11 najlepších pív. Je medzi nimi vaše obľúbené pivo? Pozrite si víťazov

Čo je za tým? Len pokrivené európske a národné dotácie, vzťah obyvateľstva k farmám ošípaných, sila obchodných reťazcov? Vyvstáva množstvo otázok, ktoré prebíja jedna, koľko napokon mäso stojí.

Etiketa na balíčkovom mäse zákazníkovi pripomenula, že kilogram bravčového stehna vyjde v akcii na 3,99 eura, kým bežná cena je 5,89 eura. Zľava dosiahla takmer jednu tretinu. V akcii sa ponúkalo aj karé, lacnejšie oproti stehnu len o desať centov. Zato bravčová panenka vracala spotrebiteľa do reality, kilogram stál bez jedného centa 9 eur. Hovädzie na guláš predávané kilogram po 8 eur (bez akcie desať eur) dokresľovalo aktuálnu cenovú mozaiku.

Čo z nej vyplýva?

Nižšia cena má navrch

"Celkom jednoznačne sa prehlbuje orientácia spotrebiteľov na nižšiu cenu, teda na potraviny predávané v akciách alebo pod privátnou značkou, ktoré idú za nižšie ako štandardné ceny,“ povedal Daniel Molnár riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Molnár konštatoval, že "dnes sa predáva 47 percent potravín v rámci akcií a 27 percent pod privátnou značkou. Dovedna sa teda takmer celé tri štvrtiny ponúkajú za ceny nižšie ako štandardné. Pri výbere tovarov rovnakého druhu rozhoduje nižšia cena. Slovenský lokálpatriotizmus nie je taký silný ako deklarujú prieskumy.“

Čítajte viac Pivo bude výrazne drahšie. Ceny sladu a energií robia šarapatu, o koľko si priplatíme?

Napríklad v Rakúsku kupujúci uprednostňujú regionálne potraviny. Môžu si ich dovoliť aj preto, že tamojšia vláda poskytla od začiatku roka domácnostiam viacero cielených podpôr idúcich v prepočte na rodinu do stoviek eur.

Ako asi premýšľa väčšinový slovenský spotrebiteľ, keď pred pultom s maslom vidí tri druhy balené po 250 gramov, ale každé s inou cenou? Liptov predávaný po 3,69 eura nemá pre väčšinu kupujúcich s priemernými príjmami šancu oproti Billa maslu za 2,89 eura. Obchod pri tomto masle spolu s nižšou cenou brnkol spotrebiteľovi na jeho patriotickú strunu, keď nechal na obal vytlačiť, že ide o Slovenskú potravinu. Napokon od tej istej mliekarne reťazec ponúkal maslo pod svojou ďalšou privátnou značkou Clever za 2,59 eura.

Na dne sú mliekari a pekári

Potravinári naliehajú na obchodníkov, aby akceptovali zvýšené výrobné náklady na spracovanie jatočnej hydiny, ošípaných, mlieka. Presadzujú sa však len veľmi ťažko alebo nijako. Mliekarne začínajú čeliť nedostatku mlieka, to dražie a preto žiadajú, aby obchod zaplatil za tovar viac.

"Jedna z mliekarní v súvislosti so zdražením surového kravského mlieka požiadala o 2-percentné zvýšenie odbytových cien svojich výrobkov. Odmietli ju,“ opísal predseda agrokomory Emil Macho celkom nedávny pokus potravinárov tlmiť rast výrobných nákladov vyššími odbytovými cenami.

Čítajte viac Šéf potravinárov Macho: Celá spoločnosť sfajnovela, ľudia by chceli čerstvé potraviny, ale vlečka hnoja im smrdí

"Ocitáme sa v čoraz komplikovanejšej situácii. Na Slovensku vyrábame už len 43 percent hydiny, všetka ostatná je z dovozu. Ak nepomôže kompenzáciami štát a pokiaľ obchod nebude uhrádzať rastúce náklady, klesne sebestačnosť v hydinovom mäse tohto roku pod 40 percent. Rútime sa tam, kde sa dostal chov ošípaných. V bravčovine klesla sebestačnosť k jednej štvrtine,“ zhodnotil aktuálny stav Daniel Molnár, ktorý okrem hydinárskej únie manažuje aj Úniu potravinárov Slovenska.

Molnár neskrýval, že medzi potravinármi rastie napätie a nespokojnosť. Macho vysvetlil, že kým poľnohospodári s orientáciou na rastlinnú výrobu môžu rátať s väčšími príjmami za obilniny a olejniny, potom chovatelia a ešte viac spracovatelia živočíšnej produkcie, ale aj pekári sú najviac ohrozenou skupinou.

"Žiadali sme štát o podporu z titulu najprv Covidu 19, potom vojny na Ukrajine. Doteraz bola odozva nulová. Všetko smeruje k tomu, že na konci roka sa dočká Slovensko ďalšieho zníženia vlastnej výroby hotových potravín,“ povedal Macho.

Dokumentuje to rast záporného salda v obchode s potravinami za prvý kvartál roku 2022. Medziročne sa zvýšilo o 43 percent. Ak tento trend bude pokračovať, potraviny a agrokomodity zaťažia slovenský zahraničný obchod sumou viac ako dve miliardy eur.