Šéf potravinárov Macho: Celá spoločnosť sfajnovela, ľudia by chceli čerstvé potraviny, ale vlečka hnoja im smrdí

Vidiek prichádza o svoju typickú poľnohospodársku tvár. „Stali sme sa krajinou, ktorá vyváža automobily a dováža potraviny, v ktorých bola sebestačná,“ hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Netají sa tým, že slovenská politika dlhodobo adekvátne nereaguje na potreby poľnohospodárstva a doplatí na to celá krajina.

25.01.2022 17:30
Emil Macho, predseda SPPK Foto: ,
debata (63)

Je Slovensko na začiatku dvadsiatych rokov 21. storočia ešte vidieckou krajinou, tvárou ktorej sú poľnohospodári?

Dva fakty vystihujú súčasnosť. Na jednej strane produkcia milióna automobilov ročne a na druhej pasívne saldo v obchode s potravinami, ktorých dovezieme za dve miliardy eur. Sme krajina s prívlastkom vidiecka, ale už len typom osídlenia. Väčšina obyvateľstva síce žije ešte v dedinách, no spôsob života v nich sa zmenil. Mám 43 rokov, ale vidiek môjho detstva, v ktorom hralo nezastupiteľnú rolu poľnohospodárstvo, sa už stal minulosťou. Nastal čas, aby sme veci pomenovali, aké naozaj sú, a reagovali na zmeny.

Kto by to mal urobiť?

Vlády, politici – koaliční aj opoziční, ale aj tí, čo skúmajú vývoj spoločnosti, ekonómovia, sociológovia, alebo ho denne ako novinári glosujú. Zdá sa mi, že nám uniká podstata toho, do čoho vyúsťujú zmeny. Poľnohospodári tvoria čoraz užšiu skupinu obyvateľstva. Pred 33 rokmi dávalo poľnohospodárstvo vrátane pridružených výrob prácu 360-tisíc ľuďom. Dnes pracuje v prvovýrobe okolo 40-tisíc ľudí. Jej podiel na HDP klesol k trom percentám. Tomu zodpovedá aj náš vplyv na spoločnosť. Formálne sa síce hovorí o význame poľnohospodárstva najmä v súvislosti s trvalou udržateľnosťou života v krajine, ale naprieč celou spoločnosťou, aj tou, ktorá žije na vidieku, víťazí konzumný spôsob života.

Samuel Vlčan Čítajte viac Kauza strieda kauzu u ministra Vlčana. Prichádza s nápadom na nižšiu DPH, vysvetľoval dotácie na drahé svine

Rodiny na vidieku si zakladá generácia narodená po roku 1990 a sťahuje sa sem veľa ľudí z mesta. Ako žijú a ako vnímajú poľnohospodárstvo?

Život praktizovaný na dedinách pred rokom 1989 sa už nevráti. Len zriedkakto má záujem dorábať si zemiaky, zeleninu či prasiatka v samozásobiteľskom rozsahu ako v minulosti. Stačí sa pozrieť, ako vyzerajú nové sídliská v dedinách, najmä v blízkosti krajských či okresných sídiel. Relax, trávnik, bazén, hojdačky, grilovací kút zvíťazili nad úžitkovými pestovateľskými záhradami, ktoré boli typické pre prednovembrovú éru poznačenú nedostatkom tovarov.

Ako vníma poľnohospodárstvo generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov? Akceptuje ho ako dôležité pre svoj život?

Pomyselne áno, chceli by mať poruke farmárov, ktorí čosi chovajú, zopár prasiatok, kŕdeľ hydiny, aby si kúpili čerstvé potraviny, pričom by ich chceli za nízku cenu. Najradšej akciovú, za akú sa ponúka bravčové z dovozu.

žena, obchod, potraviny, nákup, vozík, ovocie, jablko Čítajte viac Chlieb, rožky, mlieko či mäso. Potraviny odkroja zo zárobkov i dôchodkov

Sú ochotní bývať vedľa farmy živočíšnej výroby?

Nie som prvý, ktorý vraví, že celá spoločnosť sfajnovela. Ľudia by síce chceli od "svojho“ poľnohospodára čerstvé potraviny, ale prekáža im, keď ide po dedine traktor s vlečkou hnoja, siláže, prekážajú im hučiace kombajny. Zdá sa, že už nemôžeme hovoriť o našich obciach ako o poľnohospodár­skych. Veľmi sa zmenili, čo vyplynulo z charakteru ekonomiky, z rozvoja automobilového priemyslu, ktorý sa spolu s dodávateľskými odvetviami stal hlavným zdrojom pracovných príležitostí.

Je tu iná dedina, iní ľudia. Aké je poľnohospodárstvo?

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #poľnohospodárstvo #Emil Macho
Flowers