Samozber jahôd vrcholí a čerešní začína. Komu sa nelení, tomu sa zelení a dokáže pekne ušetriť

Samozber nie je slovenský vynález, roky ho praktizujú na rodinných farmách v západnej Európe ako aj USA a Kanade. Jednou ranou ovocinári ním zabijú dve muchy, nemusia sa starať o zberačov, ani o odbyt. Pravda, na druhej strane sú s tým spojené aj isté riziká, pošliapané záhony a treba sa postarať o dozber ovocia po neprofesionálnych zberačoch.

Ľudia, ako si všíma Marián Varga, prezident Únie ovocinárov Slovenska, si vyberajú najkrajšie plody a o menšie, hoci sladšie jahody z tretej až piatej vlny dozrievania nemajú veľký záujem. Samozber vrcholí práve teraz začiatkom júna, keď sú plody najväčšie a najrýchlejšie pribúdajú do košíkov zberačov.

Čítajte viac Vlčan chce zistiť, koľko slovenských potravín predávajú reťazce

Na Slovensku je dovedna okolo tridsať jahodovísk, väčšina z nich sa koncentruje na juhozápade krajiny, kam sa môžu ľudia v týchto dňoch vybrať na jahody. Takmer všetci pestovatelia majú vlastné webové stránky, kde informujú o predaji. Nedávno dokonca vznikol špecializovaný portál www.lokalnytrh.sk, ktorý upozorňuje na celú škálu plodín ponúkaných v samozbere. Informácií je teda relatívne dostatok ako aj recenzií na toho či onoho pestovateľa.

Drahšie o 10 až 15 percent. Čo tak znížiť DPH?

Čo ľudí najviac zaujíma? Celkom určite cena a kvalita jahôd. V susednom Maďarsku sú jahody v samozbere o čosi lacnejšie. Šéf ovocinárskej únie Marián Varga to vysvetľuje tým, že maďarskí pestovatelia idú na doraz pri znižovaní nákladov. Na Slovensku sa vysádzajú na plantáže bezvirózne sadenice z Talianska a Holandska. Nie sú práve najlacnejšie, čo sa premieta do ceny jahôd. Sú však kvalitnejšie, pretože sú zdravšie, ako keď sa jahody ak v Maďarsku viacnásobne rozmnožujú z materských plantáží. Je to dôležitá poznámka, jednoducho cena a kvalita spolu súvisia.

Slovenské jahody a čerešne

Fotogaléria 4 fotky

+1

Oproti vlaňajšku sú jahody drahšie v rozmedzí o 10 až 15 percent. Vo vyššej cene sa premietajú zvýšené náklady na hnojivá, postreky a pohonné látky. Kým po iné roky sa na jahodoviská začiatkom júna tlačili doslova tisíce ľudí hladných po prvom čerstvom domácom ovocí, tohto roku akoby dopyt bol o čosi miernejší. "Zdá sa, že na ľudí dolieha ekonomická kríza a pozornejšie rátajú všetky výdavky na potraviny,“ zhodnotil správanie spotrebiteľov Marián Varga.

Na jahodovej plantáži rodinnej farmy Agro-Gombár v Bardoňove (okres Nové Zámky) na margo návštevnosti ovocinári podotkli, že ľudí majú tak akurát. "Pred pandémiou bola situácia, keď na plantáž v sobotu dorazilo aj 500 ľudí, a to už bolo naozaj na pokraji síl ako všetko zmanažovať. Teraz máme aj dve elektronické kasy a keďže jahody sú naozaj krásne, zákazníci odchádzajú spokojní,“ zhodnotil Ivan Gombár. Vraví, že najbližšie dva víkendy budú patriť rodinám s deťmi.

Foto: Jozef Sedlák

Slovenské jahody.

Gombárovci vlani jahodovisko rozšírili o jeden hektár na súčasných 4,5 hektára. Celé je pod závlahou, cez ktorú dávkujú na miligram presne aj výživu, čo vidno na kvalite plodov. Na margo ceny farmár podotkol, že kvalitné čerstvé ovocie by malo byť zvýhodnené nižšou DPH. Namiesto 20 percent, by jahodám svedčilo 5 percent. "Myslím, že by to povzbudilo k rozšíreniu pestovania ovocia a nielen jahôd na Slovensku,“ povedal Gombár.

Ako na poľskú konkurenciu

Celkovo sa na Slovensku pestujú jahody na 220 hektároch a ročná produkcia presahuje tisíc ton. Najväčším konkurentom v produkcii jahôd je susedné Poľsko, kde dopestujú ročne stotisíc ton jahôd. Po tom, čo Poliaci prišli po anexii Krymu o ruský trh a teraz v dôsledku vojny na Ukrajine aj o trhy veľkých ukrajinských miest, možno očakávať najmä v druhej polovici júna silný prílev poľských jahôd na slovenský trh.

"Každý vie, že najlepšie jahody sú čerstvé. Tie, čo sem začnú prúdiť z Poľska, pochádzajú z nezrealizovanej produkcie, ktorú večer pestovatelia predávajú už len za cenu výrobných nákladov. Obchodníci naložia tieto "unavené“ jahody do áut a na druhý deň ich už predávajú po severnom a strednom Slovensku. Sú schopní stlačiť cenu hlboko pod tri eurá, ale nie je to samozrejme čerstvé ovocie,“ opisuje príbeh poľských lacných jahôd Marek Šály, pestovateľ z Tekovskej Breznice.

Čítajte viac Boj s biedou prehrávame. Do chudoby sa prepadlo 45-tisíc ľudí, miliarda od vlády ide úplne opačným smerom

Proti poľskej konkurencii sa bráni tým, že ponúka čerstvé voňavé jahody. Ich cena je naozaj dostupná – kilogram po 2,70 eura. Šály vraví, že do nej úplne nepremietol rast všetkých nákladov, "pretože pestujeme jahody predsa pre ľudí.“ Dôležitejšie je podľa neho mať jahodovisko vyzbierané ako nechať časť úrody zhniť na poli.

Inak na Slovensku ročne zostáva nepozberaných zhruba 30 percent z úrody jahôd. Otázka je ako ľudí motivovať k tomu, aby sa im oplatilo pozberať aj menšie plody. Podľa Vargu úplne vyzbieranie nie je iba vecou ceny, ale aj ochoty a trpezlivosti ľudí byť dlhšie na poli a pozbierať aj drobnejšie plody. "Žiaľ, spohodlneli sme,“ skonštatoval Varga na okraj hospodárnosti Slovákov.

Komu sa nelení, tomu sa "čerešní“

V týchto dňoch dozrievajú aj čerešne. Z kedysi bežného ovocia sa stáva luxusné, bežne sa predáva kilogram po 5–6 eur a výberové čerešne idú aj po 9 eur kilogram. Takáto cena bola kedysi nepredstaviteľná. Komu sa nelení a chce sa vydať za prvými zrelými čerešňami, nech zamieri na južné Slovensko do sadu Dušana Szaboa v Dulovciach. Ten na troch hektároch vysadil osem tisíc čerešní, ktoré práve dozreli. Dovedna pestuje desať odrôd, ktoré budú dozrievať nasledujúcich šesť týždňov.

Szabo je typickým lokálnym pestovateľom. Na jar sme mohli prostredníctvom televíznych reportáží vidieť, ako chránil čerešne a marhule pred mrazmi. Zápas zvládol na výbornú, má nadpriemernú úrodu a ponúka čerešne kilogram po 4 eurá. To je na súčasné slovenské pomery vynikajúca cena. "Chcem naučiť ľudí na chutné slovenské ovocie, na to, aby si dobre zapamätali miesta, kde sa rodí a akú špecifickú chuť mu dáva lokalita Duloviec, ktoré ležia zhruba na polovici cesty medzi Novými Zámkami a Komárnom,“ vysvetlil vášnivý ovocinár.

Čítajte viac Potraviny po zastropovaní marží stále dražejú. Išlo len o Vlčanovo divadielko?

Patrí podobne ako Marek Šály k mladej generácii vzdelaných slovenských ovocinárov. Nemá ešte ani 40 rokov a už má vybudovaný 25-hektárový sad. Našiel aj spôsob ako vtiahnuť do podnikania svojich zákazníkov. O dva týždne mu dozrejú marhule. Počas mája predával dozrievajúcu úrodu, ako sa vraví na koreni, po dve eurá za kilogram. Tí, ktoré si poukážky nekúpili, budú oberať marhule po 2,30 eura za kilogram, poukážkoví akcionári ich budú mať o 30 centov lacnejšie.

Pekný príklad spoluúčasti a solidarity "s mojím rodinným farmárom.“ Ukážka toho, akoby sme mohli rozprúdiť oživenie sebestačnosti v ovocí. Jeho produkcia patrí aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu k najrizikovejším podnikateľským aktivitám. Protimrazová ochrana stála Dušana Szaba 40 tisíc eur. Pre malého rodinného farmára je to obrovský výdavok. Dušan Szabo však ukázal, že je nielen zapálený ovocinár, ale aj premýšľavý a ústretový podnikateľ.