Bytovky prekvapili účty za teplo. Ceny sú na plač, hore idú o desiatky až stovky eur

Lucia Lauková, Pravda | 02.02.2022 18:33

Foto: Shutterstock

Desiatky, ale niekde až stovky percent. To je nárast cien na nových účtoch za teplo pre stovky až tisícky domácností na Slovensku. Prudké zdražovanie komodít na trhoch sa totiž premietlo aj do poplatkov za vykurovanie a teplú vodu.

Zhruba trom štvrtinám slovenských domácností teplo zdražie priemerne do 5 eur za mesiac. Ďalším 15 percentám vyskočia ceny za teplo od 5 do 19 eur.

No vo zvyšných domácnostiach môžu byť koncové účty niekoľkonásobne vyššie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) tvrdí, že to bude najmenej o 19 eur. Realita z praxe však ukazuje, že to môžu byť desiatky, ale aj stovky eur navyše.

„Cena plynu pre domové kotolne vzrástla v priemere o 50 až 100 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v niektorých bytových domoch sa však musia obyvatelia pripraviť až na 350-percentný nárast,“ upozorňuje výkonná riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku (ZBH) Anna Krajčiová.

Niektoré z týchto domácností tak dnes stoja pred dvoma veľkými problémami. Ak sú pripojené na centrálne zásobovanie z teplární a nestihli nakúpiť lacno, naplno pocítia zdražovanie plynu na burze. Alebo majú vysokú spotrebu a regulátor ich neochráni.

ZBH zastrešuje 160-tisíc bytov, pričom 90 percent z nich chráni štátna regulácia. No tie, ktoré do nej nespadajú, si priplatia. Krajčiová hovorí napríklad o 11 400 bytoch v Nových Zámkoch. Tým teplo poskočí o takmer 26 percent, čo vychádza na jednu domácnosť mesačne o 16,5 eura viac. V Trenčíne ľuďom zásobovaným centrálnym teplom poskočia účty o 37 percent. Na druhej strane, 16-tisíc domácností v Trnave sa poteší, ich cena tepla zostane rovnaká ako vlani.

Krajčiová upozorňuje, že výška cien závisí od mnohých ukazovateľov. Napríklad od druhu používaného paliva, od zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu, od toho, či ide o domovú kotolňu alebo dodávku tepla z centrálneho zdroja, od podielu paliva na celkovej cene tepla či od spotreby tepla a teplej vody v jednotlivých domácnostiach.

Komplikácie hlásia aj bytovky s vlastnými kotolňami. Ak spotrebujú viac ako 100 megawatthodín tepla ročne, prepadajú cez sito regulácie a dodávateľ im naúčtuje trhové ceny, ktoré šli medziročne nahor aj o 300 percent.

Foto: ÚRSO

„V nejakej domácnosti ide o desiatky eur, inde o stovky eur. Záleží na veľkosti a počte bytov v dome, ako sa to dotkne konkrétnej domácnosti. No poznáme prípady, kde došlo k navýšeniu o 105 eur mesačne, čo je prípade dôchodcov viac ako nežiaduce a nekomfortné,“ hovorí pre Pravdu Marek Perdík, predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov.

Nové, niekoľkonásobne vyššie cenové výmery už chodia spoločenstvám vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bytovým domom po celom Slovensku od januára. Aj keď sú to nehnuteľnosti, kde bývajú rodiny s deťmi či seniori, bytovky s vlastnou kotolňou sú z pohľadu plynární firemnými zákazníkmi. A tých štát nechráni. „Nemajú nárok na regulované ceny plynu," vysvetľuje Perdík.

To, že nemajú nárok na ochrannú ruku štátu, priznal aj ÚRSO. „Úrad napríklad nereguluje ceny tepla pre samosprávy, domovy dôchodcov, a nereguluje ani ceny tepla pre bytové domy s vlastnou kotolňou, kde sú tie nárasty často ozaj dramatické,“ upozorňuje jeho predseda Andrej Juris (nom. SaS). Juris dodáva, že situáciu sledujú a budú sa ňou zaoberať. „Uvedenú tému vnímame veľmi citlivo v kontexte súčasného vývoja trhových cien energií, najmä z pohľadu dosahov na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva, a pozorne skúmame možnosti súčasného regulačného rámca na posilnenie ich ochrany,“ dodáva.

Priekupníctvo s teplom

Príkladom druhého problému je Andrea, ktorá vlastní byt v centre Bratislavy. „Sme malý dom, kde je osem bytov. Teplo nám dodáva najdrahšia firma, ktorá je podľa správkyne subdodávateľom tepla z Bratislavskej teplárenskej pre celé Staré Mesto. Pre náš dom by sme chceli nájsť výhodnejšie riešenie. Dnes kupujeme teplo o 20 percent drahšie a keď máte platiť 1 000 eur za byt ročne, je to skutočne dosť. Domov ako máme my, sú stovky,“ opisuje situáciu, ktorú sa snažia v budove riešiť už niekoľko rokov.

Podľa údajov ÚRSO ide o celoslovenský problém. Vyše 50 teplárenských spoločností z celkového počtu 350 nestihlo nakúpiť plyn na zimu za výhodnejšie ceny. „Z tohto dôvodu bola dodávka tepla na rok 2022 pre odberateľov v desiatkach lokalít vážne ohrozená. Ak by teplárenské spoločnosti ukončili činnosť z dôvodu nedostatku financií na nákup plynu, v dotknutých lokalitách by hrozili výpadky dodávok tepla uprostred aktuálnej vykurovacej sezóny,“ vysvetlil predseda ÚRSO Juris. Z tohto dôvodu povolil teplárňam vyššie ceny.

Prípad čitateľky Andrey ukazuje na to, že dom doplatil na svojho subdodávateľa. „V opisovanom príklade ide o klasický prípad medzičlánku, niekde nazývaného aj priekupníctvo s teplom. Je to drsné pomenovanie, ale vlastníci to inak ani pomenovať nedokážu a nemôžu,“ tvrdí Perdík.

Infraštruktúra je totiž nastavená nasledovne. Staré Mesto je zásobované zo zdroja Bratislavskej teplárne a paroplynového cyklu. Aby sa vyrobené teplo z centrálneho zdroja dostalo na konkrétne miesto spotreby v požadovaných parametroch, sú potrebné rozvody tepla a odovzdávacie výmenníkové stanice, z ktorých je teplá voda následne sekundárnymi rozvodmi dopravovaná do miesta spotreby, teda v tomto prípade do bytovky. Túto sekundárnu „cestu“ môže mať na starosti subdodávateľ, čiže súkromná firma. A tá si za to účtuje poplatky. Konať podľa Perdíka môže jedine predseda spoločenstva alebo správca domu, ktorý by mal nevýhodnú zmluvu vypovedať a dojednať podmienky u iného dodávateľa.

Analytik Ján Pišta z poradenskej spoločnosti JPX pripomína, že v podobných prípadoch možno požiadať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o opätovné preverenie cenového dôkazu, na základe ktorého dodávateľ stanovil ceny tepla. Teda, či vyššie ceny, ktoré subdodávateľ bytovému domu účtuje, sú podložené oprávnenými vyššími nákladmi. To aj podľa informácií denníka Pravda plánujú viacerí správcovia bytových domov urobiť.

Príde konečne štátna pomoc?

Kompenzovať vysoké ceny energií domácnostiam, najmä neregulovaným bytovým domov napojeným na vlastnú kotolňu, sľubuje aj vláda. Vo štvrtok zasadne hospodársky výbor parlamentu, aby predložil riešenia.

Regulačný úrad potvrdil, že v súčasnosti pripravuje pre parlamentný hospodársky výbor, ktorý má zasadať vo štvrtok, analýzu, ktorá má identifikovať odberateľov, ktorým vzrástla cena energií nad 25 percent.

Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) ešte na decembrovom stretnutí výboru navrhol, aby štát kompenzoval náklady na energie odberateľom, ktorým vzrástla cena energií nad 30 percent. „Túto analýzu hospodárskemu výboru predložíme. Nemáme kompetencie ani zdroje, aby sme poskytli kompenzácie odberateľom, ale vnímame, že v rámci pracovných debát existuje myšlienka vytvorenia schémy kompenzácií na zvýšené ceny energií, primárne tepla. Ale tie formy a spôsoby sú ešte predmetom diskusií. Závisieť bude, koľko peňazí zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov sa nájde,“ konštatoval Juris.

Najjednoduchším riešením by bolo, keby sa aj na tieto bytové domy vzťahovali nižšie – regulované ceny. Nové rozdelenie odberateľov na tých s regulovanými a neregulovanými cenami energií je v kompetencii ministerstva hospodárstva.

Ceny by to ale mohlo začať ovplyvňovať najskôr budúci rok, pravdepodobne až ten ďalší, dodávatelia elektriny a tepla totiž nakupujú komodity vopred na základe toho, koľko zákazníkov majú u regulovaných a koľko u neregulovaných odberateľov. Akékoľvek zmeny v rozdelení by sa teda museli udiať s predstihom viac ako roka vopred. A ak by aj štát chcel mimoriadne zasiahnuť, musel by dodávateľom energií vykompenzovať zmarené tržby.

Ľudia s vlastnými domovými kotolňami by sa však mali pripraviť na to, že žiadne kompenzácie nedostanú. „Hovorím, že je tu veľká miera vlastnej zodpovednosti, že teraz sú v ťažkej situácii. Odmietame morálny hazard v tom duchu, že niekto sa tu na to vykašľal, aby si včas nakúpil energie, aj keď vedel, že je neregulovaný subjekt, aby sme ho teraz išli zachraňovať,“ vyhlásil v stredu po rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík.