„Tlmili sme infláciu a na minuloročných vysokých cenách v obchodoch sme neprofitovali," takto v skratke hodnotia minulý rok reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO). V členskej základni aliancie sa okrem „veľkej štvorky" v zložení Billa, Lidl, Kaufland a Tesco nachádzajú aj Terno, veľkoobchod Metro a predajca drogérie DM.
Spomínané obchody však okrem toho rok 2023 označujú aj za „zložitý a turbulentný". Vyznačoval sa totiž prepadom maloobchodných tržieb a vysokou infláciou, ktorá však ku koncu roka zoslabla. „Dnes môžeme hovoriť o stabilizácii cien, ktoré sa pri množstve produktov už dostali na úroveň spred roka a v krátkom čase sa môžeme preklopiť do deflácie," komentuje situáciu predseda SAMO Martin Krajčovič.
Čítajte viac Reťazce vyrukovali do boja o zákazníka zľavami. Ako viete ušetriť bonusovými výhodami?
V tomto čase pred rokom sa inflácia pohybovala na úrovni okolo 15 percent a v závere roka klesla pod šesť percent. Zdražovanie pokračovalo v miernom tempe aj začiatkom tohto roka. Inflácia v januári klesla na 3,9 percenta a podľa Štatistického úradu SR išlo o najnižšie číslo od leta 2021. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už skôr oznámil, že vláda plánuje infláciu v tomto roku zraziť približne na 3,2 percenta.
Majú reťazce skutočne veľké zisky?
Napriek tomu, že politici neraz hovoria o vysokých ziskoch reťazcov, čísla nepotvrdzujú, že by ich zárobky boli skutočne také enormné. Keďže zisky obchodov za rok 2023 ešte zverejnené nie sú, priblížme si, ako to vyzerá podľa dát z Finstatu za rok 2022. Z nich totiž vyplýva, že len menšej časti supermarketov a hypermarketov u nás v skutočnosti stúpli tržby o viac ako úroveň inflácie. Platí totiž, že po „zarátaní všetkých nákladov, ktoré sa v inflačných časoch zvyšovali, väčšine obchodov dokonca marže klesli," píše Finstat.
Pred dvoma rokmi u nás úroveň inflácie prekonali svojimi tržbami iba Lidl a Terno. Obchodná marža, ktorá dáva do pomeru tržby z predaja tovaru a náklady na jeho obstaranie, väčšine obchodov buď klesla, alebo iba mierne narástla. Ziskovú maržu, ktorá predstavuje čistý zisk obchodu na jedno euro tržieb, mal roku 2022 najvyššiu práve nemecký Lidl (6,6 percenta), no napriek tomu si medziročne pohoršil.
Pavel Suďa, analytik spoločnosti Finstat, ktorá sa zaoberá firemnými výsledkami, priblížil, že tak obchodná, ako aj zisková marža roku 2022 klesla všetkým štyrom zahraničným reťazcom, ktoré u nás pôsobia. „Druhej najväčšej domácej sieti Terno sa podarilo dokonca prehĺbiť stratu a ani Coop Jednota sa štvrťbodovým rastom nedostala s obchodnou maržou ani na priemer najväčších reťazcov,“ dodal tiež Suďa.
Čo sa týka potravinovej inflácie, v obchodoch združených v SAMO podľa Krajčoviča za minulý rok dosiahla 13,48 percenta, zatiaľ čo priemerný rast cien potravín na Slovensku bol 17,5 percenta. Tržby reťazcov, ktoré sú v aliancii združené, pritom narástli celkovo o 12,36 percenta a tržby z predaja potravín vzrástli o 13 percent. „Ak nárast tržieb očistíme o infláciu, tak ide o reálny prepad tržieb. Ak by sme to očistili aj o novootvorené predajne, prepad tržieb by bol ešte väčší,“ upozornil predseda SAMO.
Dovolíme si menej
Za Krajčovičom uvádzaným prepadom tržieb v maloobchode však stojí viacero faktorov. Aliancia moderného obchodu hovorí okrem iného o zvýšených nákladoch na rastúce ceny energií, vysokých nákladoch za prenájom priestorov, ale aj o stúpajúcich platoch zamestnancov v obchodoch. Aby si totiž reťazce udržali svojich kvalifikovaných zamestnancov či dokázali prilákať nových ľudí, musia s konkurenciou súperiť čoraz lepšími platovými podmienkami.
Čítajte viac Reťazce sa bijú o ľudí vyššími platmi. Ktorý ponúka najviac?
Napríklad nemecký Lidl sa nedávno pochválil tým, že jeho zamestnanci u nás nezarobia menej ako 1 050 eur v hrubom za mesiac. Nezaostáva ani rakúska Billa, kde sa najnižší plat obchodného pracovníka zastavil na úrovni 960 eur v hrubom a obchod tvrdí, že plánuje mzdy svojich zamestnancov zvyšovať ešte viac.
Aliancia moderného obchodu, do ktorej členskej základne patria aj spomínané obchody, trend nárastu platov potvrdzuje. SAMO približuje, že kým priemerná mesačná mzda v maloobchode na Slovensku rástla o 11,7 percenta, v reťazcoch patriacich pod alianciu stúpla o 13,9 percenta. Podobne ako v iných odvetviach hospodárstva stojí za rastom platov nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce či motivácia zo strany obchodov udržať si aktuálnych zamestnancov.
Platy, a to nielen v odvetví obchodu, sú však na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) stále nízke. To na konci dňa vedie k tomu, že pri nákupoch šetríme. Napriek tomu slovenské domácnosti nechávajú v obchodoch viac peňazí ako priemerná domácnosť v rámci EÚ. „Keďže cenová úroveň na Slovensku je zhruba na úrovni priemeru EÚ, ale tunajšie mzdy sú pod ich priemerom, zákazníci na Slovensku musia na nákup potravín vyčleniť vyššie percento zo svojho príjmu ako v iných európskych krajinách,“ vysvetlil Krajčovič.
Rozdiel je pritom markantný – priemerná európska domácnosť minie na potraviny 17,3 percenta svojich príjmov, pri priemernej slovenskej domácnosti je to až 26,3 percenta. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za tým vidia aj nárast cien v posledných dvoch rokoch. „Neočakávané a prudké zvýšenie cien v rokoch 2022 a 2023 výrazne ovplyvnilo finančnú situáciu domácností," píšu Jana Valachyová a Matúš Senaj.
Čítajte viac Vyššie dane pre reťazce? Minister Takáč hovorí, že musia byť solidárne
Odborníci vysvetľujú, že vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o 10 percent a v roku 2023 by kúpna sila takejto rodiny bez započítania vládnych opatrení klesla až o 19 percent. Inflačným šokom sú však podľa Valachyovej a Senaja najviac zasiahnuté rodiny s nižšími príjmami, pretože v ich spotrebnom koši majú výdavky na potraviny a energie, ktoré rástli v posledných rokoch najviac, väčšiu váhu.
Najlepšie z prudkého zdražovania, naopak, vyšli rodiny s vyšším počtom detí pre štedré vládne opatrenia. „Vyšší počet detí znamenal vyššiu kompenzáciu, a to vďaka vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi. Čím viac detí v rodine, tým viac rodiny získali zo zvýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti," píšu odborníci.
Budeme platiť v obchodoch menej?
Otázka, ktorú si zrejme kladie väčšina ľudí na Slovensku, je však jasná. Kedy si konečne budeme môcť aspoň mierne vydýchnuť a kedy budú ceny tovarov na pultoch obchodov konečne klesať?
Nižšie ceny potravín sľubuje vládna koalícia v zložení strán Smer, Hlas a SNS už od svojho nástupu koncom októbra minulého roka. „Musíme dosiahnuť taký stav, aby sme na Slovensku, kde sú nižšie príjmy a dôchodky ľudí, nemali drahšie potraviny ako v krajinách, kde majú vyššie dôchodky a mzdy,“ povedal ešte začiatkom roka premiér Robert Fico (Smer).
Vláda preto vyrukovala s návrhmi viacerých opatrení, ktoré chce postupne zavádzať, a ktoré majú viesť k tomu, aby na Slovensku neboli vyššie ceny niektorých potravín ako v okolitých krajinách. Patrí medzi ne napríklad boj s cenami potravín pomocou kontrol priamo v reťazcoch. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v tejto súvislosti povedal, že ak sa spustia takéto kontroly priamo u predajcov, reťazce si začnú dávať oveľa väčší pozor na to, aké marže si budú nahadzovať na jednotlivé položky. Vláda sa tak viac-menej stále drží naratívu, že reťazce si nadmerne navršujú ceny, čo predstavitelia obchodov opakovane odmietajú a tvrdia, že sa kontrol neboja.
Ďalším riešením, ktoré priblížil šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), je kontrola nákupných, predajných a odbytových cien u výrobcov, spracovateľov, ale aj dopravcov potravín. Minister okrem toho spomenul aj možné zavedenie odvodov pre reťazce.
Čítajte viac Predaj slovenských potravín v ohrození? Ultralacný poľský reťazec Biedronka môže zatriasť naším trhom
Ak sa však nestane nič mimoriadne, ceny potravín by podľa odborníkov a zástupcov obchodníkov mohli klesať aj bez zásahu štátu. Napríklad analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vo svojom komentári zo začiatku roka predpokladá, že v roku 2024 by mal byť medziročný nárast cien potravín výrazne nižší ako v minulom roku a mal by dosiahnuť 4,5 percenta. Pokles cien potravín pritom očakáva v druhej polovici tohto roka.
O možnom znižovaní cien hovorí aj Krajčovič. „Čo sa týka inflácie, predikcia je veľmi pozitívna. Ak sa nič mimoriadne nestane, inflácia bude ďalej klesať, ako sa to deje už v súčasnosti, a v krátkom čase by mohlo pri niektorých skupinách tovarov dôjsť až k deflácii, čiže medziročnému zníženiu cien. Predpokladáme však, že môže dôjsť aj k poklesu cien viacerých produktov," hovorí šéf SAMO.
Cenami jednotlivých položiek v regáloch obchodov by mohol zatriasť aj príchod ultralacného poľského diskontu Biedronka. Ten plánuje na náš trh vstúpiť už koncom tohto roka a o zákazníkov konkurencie na Slovensku chce zabojovať práve nízkymi cenami.