Premiér sa pritom odvoláva na minuloročný materiál vlády, podľa ktorého má na Slovensku v medzinárodnom porovnaní nezvyčajne vysokú cenu maslo, vajcia či syr eidam. Napríklad v porovnaní s Českom je podľa dokumentu maslo u nás drahšie o 76 percent, syr eidam o 61 percent a vajíčka stoja o 22 percent viac.
Predseda vlády napriek postupnému zmierňovaniu nárastu cien od začiatku roka 2023 sľúbil, že jeho kabinet príde v januári s „lavínou návrhov“, ktoré majú s cenami tovarov na pultoch zatočiť. „Musíme dosiahnuť taký stav, aby sme na Slovensku, kde sú nižšie príjmy a dôchodky ľudí, nemali drahšie potraviny ako v krajinách, kde majú vyššie dôchodky a mzdy,“ povedal Fico v nedávno zverejnenom videu na Facebooku. V ňom rozdáva pokyny, ktoré by mali ceny ešte viac znížiť.
Čítajte viac Príde zlom v cenách potravín. Analytik hovorí, kedy príde zlacňovanie aj na pultoch
S čím prichádza vláda?
Vláda napriek pozitívnym prognózam a ekonomickým trendom zdôrazňuje, že ceny potravín sú u nás v porovnaní s našimi susedmi stále vysoké a je potrebné s tým niečo urobiť. „Prečo by mali byť na Slovensku vyššie ceny ako v okolitých krajinách? Budeme proti tomu bojovať,“ vyhlásil po rokovaní vlády Kamenický. Podľa financmajstra je nutné začať boj s cenami potravín kontrolami priamo v reťazcoch.
Minister financií tvrdí, že ak sa kontroly u predajcov spustia, reťazce si začnú dávať oveľa väčší pozor na to, aké marže si nahadzujú na jednotlivé položky. Šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) spresnil, že vláda bude kontrolovať nákupné, predajné či odbytové ceny a marže v celej potravinovej vertikále. Znamená to, že štát začne kontrolovať nielen samotné reťazce, ale aj výrobcov, spracovateľov či dopravcov. Minister nevylúčil ani možnosť, že by zaviedol odvod pre reťazce.
Samotné obchody, o ktorých sa v súvislosti s cenami potravín najčastejšie hovorí, však už koncom minulého roka ministrom odkázali, že sa kontrol neboja a štát podľa nich bude kontrolovať len to, čo už raz skontroloval. Protimonopolný úrad totiž už v novembri minulého roka zverejnil výsledky niekoľkomesačného prešetrovania celého potravinárskeho sektora. „Analýza vývoja cien týchto produktov ukázala, že vyššie náklady reťazcov na vstupe sa premietli do zvýšenia predajných cien. Akcie či samotné zastropovanie cien reťazce dokonca „pokrývali“ aj znížením vlastného zisku,“ uzavrel úrad s tým, že nedospel k podozreniu o koordinácii obchodov pri určovaní predajných cien.
Kontroly sú však len jedným z nástrojov, o ktorom ministri v súvislosti s vysokými cenami v obchodoch hovoria. Ficova vláda na stredajšom rokovaní schválila, že predĺži obdobie odvodovej úľavy pre vybraných zamestnávateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve. Úľavy pre vybraných zamestnávateľov na sociálne odvody z vymeriavacieho základu, najviac však v sume 700 eur za zamestnanca mesačne, platia do 31. januára. Novela zákona o sociálnom poistení má toto obdobie predĺžiť až do 30. júna 2024.
Takáč tvrdí, že dôvodom na predĺženie opatrenia boli pozitívne výsledky, ktoré prinieslo. Po novom však z dôvodu, že minimálna mzda od začiatku roka stúpla, sa suma úľavy na odvodoch zvyšuje na 750 eur. Druhou novinkou je potom rozšírenie zoznamu zamestnávateľov, ktorých sa bude opatrenie týkať. Do zoznamu pribudnú napríklad ovocinári a zeleninári či firmy podnikajúce v zmiešanom hospodárstve.
Čítajte viac Analytici porovnali ceny potravín v EÚ: Slováci nechávajú v obchodoch rovnaké sumy ako Lotyši. Naši susedia platia najmenej
Napríklad Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov sa medzičasom už k zmene vyjadril s tým, že kroky vlády víta. „Náš sektor je najväčším zamestnávateľom slovenského potravinárstva s viac ako 12-tisíc zamestnancami. Opatrenie, ktoré dnes pre potravinárov schválila vláda, preto vítame,“ povedal v tejto súvislosti predseda zväzu Milan Lapšanský.
Minister financií v kontexte predstavovaných opatrení zdôraznil, že vláda sa nechystá ceny potravín regulovať. S takým krokom dlhodobo nesúhlasia nielen samotní potravinári, ale rovnako ani odborníci. Viacerí z nich sa totiž zhodujú na tom, že najlepším liekom na vysoké ceny je konkurencia. Ceny by mohol nadol stlačiť napríklad príchod poľského hráča s lacnými potravinami, reťazca Biedronka, ktorý by na náš trh mohol prísť už v posledných mesiacoch tohto roka.
Ceny by už stúpať nemali
Práve vysoké ceny potravín sa výraznou mierou podieľali na rastúcej inflácii, ktorá v prvých mesiacoch minulého roka prekonala 15 percent. V nasledujúcich mesiacoch začala inflácia klesať, v posledných mesiacoch minulého roka sa v priemere utlmovala o jeden percentuálny bod a v novembri 2023 sa dokonca spomalila na 7,1 percenta. Ak sa bližšie pozrieme len na ceny potravín, v medziročnom porovnaní boli podľa posledných údajov za november 2023 medziročne o takmer 8 percent vyššie.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v tejto súvislosti pripomenul, že za rok 2023 bola ročná inflácia na úrovni 10,7 percenta a zároveň zdôraznil, že vláda chce infláciu v tomto roku zraziť na približne 3,2 percenta.
Čítajte viac Fico: Po hypotékach a dôchodkoch sa pozrieme na potraviny. Takáč pripravuje lavínu návrhov
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák predpokladá, že priemerný medziročný nárast cien potravín u nás by mal byť v roku 2024 výrazne nižší ako v minulom roku a mal by dosiahnuť 4,5 percenta. Odborník tak očakáva, že sa rast cien bude v budúcom roku spomaľovať. „V prvej polovici roka predpokladáme ešte jemné medzimesačné nárasty, v druhej polovici roka očakávame skôr pokles cien,“ píše Horňák s tým, že vzhľadom na vývoj inflácie, miezd a ekonomiky by sa ceny potravín na pôvodnú úroveň vrátiť nemali.